Začiatkom augusta to ideme konečne preskúmať s deťmi vo veku 10 a 12 rokov na našich horských bicykloch. Vzhľadom na nenáročné prevýšenie na trase sme predpokladali, že je to trasa vhodná aj pre deti, a to sa nám potvrdilo. Na svoje si tu prídu všetky vekové kategórie, milovníci cyklistiky aj korčuľovania.

Trasa

Trenčín, plaváreň – popri Váhu – Trenčín – Starý železničný most – Zamarovce – kláštor Veľká Skalka – Nemšová – Horné Srnie – Vlárský průsmyk, žel. stanica – Vlársky priesmyk a naspäť

Autom s cyklonosičom do Trenčína

Autom sme sa doviezli k plavárni v Trenčíne, nejakým zázrakom sem triafame z diaľnice D1 na prvýkrát. Nachádzame voľné miesto a bez problémov parkujeme. Cyklotrasu máme rovno za našimi chrbtami, sme pri Kočkovskom kanáli. Na druhej strane vody vidíme oddychujúcich ľudí a člnky na vode, hotová letná idylka. Netrvá dlho a sadáme na naše horskáče a cyklistické dobrodružstvo začína. Za cieľ si dávame Vlársky priesmyk, kde sa budeme otáčať.

Trenčín – kláštor Veľká Skalka

Po starý železničný most, čo je iba pár metrov, ideme po modrej cyklotrase 2301. Na bicykloch prechádzame most – je iba pre peších a pre bicykle. Za ním zabočíme doprava a sme na novej cyklotrase. Prechádzame okolo Váhu a otvára sa pekný pohľad na dominantný Trenčiansky hrad. Určite by sa tu dali nájsť pekné zákutia priamo pri vode, je tu aj ihrisko. Športové ihriská a letné kúpalisko sú na ostrove, ktorý obteká spomínaný kanál, ale dnes máme iné priority - cyklistiku. Prechádzame okolo prírodnej rezervácie Zamarovské jamy a potom naberáme severný smer.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Držíme sa cyklotrasy (modrá cykloznačka). Je vidieť, že je suché a teplé leto. Na niektorých listnáčoch teraz pozorujeme žlté listy a aj na zemi sú opadané listy. Nuž, tento rok príde jeseň skôr aj vďaka šialenému suchu. Po asi 5 kilometroch prichádzame ku kláštoru Veľká Skalka. Priestor sa tu otvorí, je to pekné miesto s pohľadom na kláštor, ktorý sa týči na skale oproti. Poniže neho je Opatovská jaskyňa, ktorá je voľne dostupná a ktorú vytvorili tečúce podzemné a priesakové vody. Zastavujeme sa v jednom z turistických prístreškov, kde nechýba stojan na bicykle, na lúke, odkiaľ sa môžeme pozerať na kláštor. Na lúke sú pekné solitérne stromy a dá sa prejsť aj k Váhu, ktorý nás stále sprevádza. Vieme, že bude časom teplo, a tak sa dlho nezdržiavame a nasadáme na bicykle.

Nemšová a Horné Srnie

Po rovnom mostíku bez potreby schádzania z bicykla prechádzame ponad Súčanku. Neskôr za zákrutou sa objavuje okrem cesty 507 diaľnica D1. Sme radi, že sme na cyklotrase zatiaľ úplne mimo áut. Prechádzame okolo ďalšieho cyklobufetu a naberáme severovýchodný smer. Podchádzame diaľnicu. Na trase je veľa informačných tabúľ, míňame ďalší cyklobufet – zatiaľ je zavretý. Neskúmali sme otváracie hodiny, je možné, že cyklobufety majú v pracovné dni otvorené až v neskorších hodinách, keď je na trase viac cyklistov. Vpredu pred nami sa ukazujú pekné pohľady ku skalnatému Vršatcu.

Čo sa týka počtu cyklistov na trase, za Skalkou sa množstvo cyklistov zmenšilo. Ďalším mestom, ktorým prechádzame, je Nemšová, na dohľad máme najprv jej mestskú časť Kľúčové. Tu sa nachádza napríklad kaštieľ, ktorý nie je zrekonštruovaný – viac informácií napríklad na http://klucove.nemsova.sk/pamiatky. Prichádzame k cyklosmerovníku Nemšová Vlára (sme vo výške 222 m n. m.), kde prechádzame rovným mostíkom na druhú stranu. Vlára nás bude sprevádzať až k Vlárskemu priesmyku.

Nasleduje moderná zástavba s rodinnými domami, dokonca je hneď pri cyklotrase letné kúpalisko, o pár metrov ďalej ihrisko pre najmenších. Nuž, nabudúce treba vziať so sebou jednoznačne aj plavky, kúpalisko je od cyklotrasy iba na skok. Ocenili sme, že na kritickejších miestach trasy so zákrutami je priamo na cyklochodníku text SPOMAĽ, čo automaticky navádza na zbystrenie pozornosti.

Prechádzame lúčkou, nechýba náučná tabuľa týkajúca sa bojov počas 2. svetovej vojny v lokalite Nemšovej, a potom zakrátko vchádzame do obce Horné Srnie. Na tomto úseku trasa až po náš cieľ veľmi mierne stúpa, ale nie je to nič, čo sa nedá zvládnuť. Prechádzame obcou, nie je tu takmer žiadna premávka, tak sa cítime bezpečne. Na križovatkách sú obrázky bicyklov na vozovke, a tak vždy vieme, kadiaľ máme pokračovať, nemáme s orientáciou žiadny problém. V smere hore sa cez Horné Srnie ide Družstevnou ulicu, v smere dolu sa ide cez Prúdovú ulicu, ideme aj okolo miestneho obecného úradu a okolo kaplnky v obci. Riečka Vlára má v centre obce pomerne široké koryto, ale teraz v ňom nie je takmer žiadna voda, aj tu sa ukazujú dôsledky sucha. Popri rieke sú lavičky aj hojdačky, na druhej strane stojí veľká vápenka a cementáreň.

K Vlárskemu priesmyku

Opúšťame Horné Srnie a v stúpaní pokračujeme ďalej. Stretávame tu mamičky s deťmi od najmenších po väčšie, ktoré si tiež užívajú cyklistiku. Predbiehame ich a pedálujeme ďalej. Sme bližšie lesu po ľavej strane údolia, a tak je tu o niečo chladnejšie, čo je super. Údolie, ktorým pokračujeme, je veľmi pekné, na oboch stranách sú svahy súvisle pokryté lesom, samotná Vlára má na niekoľkých miestach pekné zákutia s blahodarným chládkom. Na trase zbadáme upútavku na cyklozrub. Deti by sa chceli zastaviť. Keďže do cieľa to nemáme ďaleko, tak sa dohadujeme tak, že sa v cyklozrube zastavíme a dlhšie oddýchneme na spiatočnej ceste.

Ešte by som chcela spomenúť, že údolím vedie železnička. Prechádzame cez ďalší most a zakrátko sme vo Vlárskom priesmyku – vľavo od cyklotrasy je kamenný pamätník železnice. Na posledných pár metroch asfaltový povrch už nie je, po spevnenej ceste prichádzame k miestnej železničnej staničke a odtiaľ k slovensko-českej hranici. Pýtame sa, či tu nie je pohostinstvo. Dostávame odpoveď, že je otvorené až poobede, a tak sa otáčame na spiatočnú cestu. Deti sa tešia na sľúbený cyklozrub a na cestu dolu kopcom.

Zastávka v cyklozrube na spiatočnej ceste

Na krátkom úseku sa vraciame po hlavnej ceste pre autá č. 57, potom sa napájame späť na cyklotrasu. K cyklozrubu sa musíme popri železničke kúsok vrátiť. Stojí pod lesom a na záver to je do mierneho kopčeka. Keď zastavujeme a schádzame z bicyklov, sme pri lyžiarskom svahu Rajkovec. Na lyžovanie sa tu využíva v zime prírodný sneh, ale pani z bufetu hovorí, že to býva problém. Nechýbajú stojany na bicykle, je tu aj nabíjací stojan pre elektrobiky a aj veľký drevený prístrešok na posedenie. Nie sme tu sami, je tu pár návštevníkov a čoskoro prichádzajú spomínané mamičky s deťmi, ktoré sme obiehali na trase. Zdá sa, že drvivá väčšina sem prišla podobne ako my - na bicykloch. Mnoho cyklistov, ktorých sme stretli, malo elektrické bicykle.

V bufete si dávame kofolu, pivo a kávu. Ponuku v podobe langošov či topiniek s lečom tento deň pani zatiaľ nemôže splniť. Vraví, že je tu sama a že čaká každú chvíľu tovar. Tak na jedenie vyberáme vlastné zásoby, aspoň budú ľahšie batohy. Cítime sa tu veľmi príjemne, len dávame pozor na osy. Potom nasadáme opäť na bicykle, je to príjemný zjazd, deti už vedia, čo ich čaká a koľko to majú do cieľa. Poniže nás upúta miesto, kde bola píla, valcha a mlyn Rajkovec, či revitalizovaný minerálny prameň o niečo ďalej.

Lezecká skala

Potom cesta ubieha rýchlejšie, zdá sa, že deti zatiaľ nie sú vôbec unavené. Za kláštorom si robíme krátku prestávku pri lezeckej skale. Dohadujeme sa, že sem prídeme aj inokedy, keď nebude teplo a obzrieme si viac pamiatok v okolí. Teplota stúpa k 30 stupňom, ale na bicyklovanie, keď vás ovieva vietor, je to stále znesiteľné.

Všímam si v diaľke vykukujúci Považský Inovec. Počet cyklistov sa pred Trenčínom opäť zhusťuje. Je vidieť, že cyklistika je tu populárna, stretávame aj početnú skupinu malých cyklistov s inštruktormi. Na moste si ešte obzeráme Trenčiansky hrad a sme pri aute.

Záver

Prebicyklovali sme celkovo 43 kilometrov so stúpaním necelých 100 metrov, čo je na prejdenej vzdialenosti zanedbateľné. V letnom počasí je cyklistika ideálnym športom a trasa, ktorú sme si vybrali, bola pre nás všetkých tak akurát. Deň, keď sme trasu išli my, bol teplotne tak v hornej hranici. Vo väčšom teple by to bolo na miestach, kde je cyklotrasa otvorená slnku, pravdepodobne pre deti dosť únavné a radšej by som volila cyklotrasu, ktorá ide viac tieňom.

Trasa má veľmi dobré cykloznačenie. Cyklosmerovníky vám pomôžu sa zorientovať, nechýbajú mapy s presnou polohou a popísanou trasou či tip na zaujímavosti na trase a v jej širšom okolí či na slovenskej strane alebo za hranicami. Tam je možné pokračovať napríklad po neďaleký Brumov, kde je hrad či rybníky alebo sa dá odbočiť na Slovensku do kopčekov k poľovníckemu zámočku Antonstál či ku rozhľadni Jelenec.

Na trase, ktorú sme prešli, sa dá stráviť kľudne celý deň, záleží len na vás, kde všade sa cestou zastavíte, aké pamiatky či zaujímavé lokality navštívite. Je to pekná a bezpečná cyklotrasa, vhodná v kratšom prevedení aj pre úplne najmenších alebo pre deti, ktoré s cyklistikou iba začínajú. Už teraz sa teším, keď sem prídeme opätovne.

Veľká vďaka všetkým, ktorí sa pričinili o to, že cyklotrasa vznikla.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek