Trasa

Bratislava, most Lanfranconi – Devín – Devínska Nová Ves – Vysoká pri Morave – Záhorská Ves – Angern an der March (slov. Congr) – Zwerndorf – Oberweiden (Weiden an der March) – Marchegg (slov. Marchek) – Devínska Nová Ves

Značná časť plánovanej cyklotúry leží na medzinárodnom koridore Eurovelo 13, ktorý siaha pozdĺž celej niekdajšej železnej opony. Mojím dnešným cieľom však nebude prejsť ju na celom slovenskom úseku až do Moravského Svätého Jána, ale len po spomínanú kompu v Záhorskej Vsi, s návratom cez Rakúsko.

Na začiatok Devínska cesta

Na cyklocestu Eurovelo 13 sa oficiálne pripájam pri Moste SNP na petržalskej strane Dunaja. Po moste Lanfranconi prejdem na druhý breh a ďalej prechádzam okolo botanickej záhrady a Karloveskej zátoky. Nasledujúci úsek trasy – Devínska cesta medzi mestskými časťami Karlova Ves a Devín – však nie je práve najideálnejším miestom pre pohyb na bicykli, keďže mimo akéhosi zdanlivého bezpečia obytných zón je tu povolená rýchlosť 70 km/h. Prejazd úsekom je preto vhodné naplánovať si v čase menšej premávky, napríklad počas skorého víkendového rána.

Mne sa však podarilo dodržať len polovicu plánu: bol síce víkend, ale o skorom ráne sa hovoriť nedalo. A hoci som na krátkom úseku trasy vďačne a rád využil paralelnú lesnú asfaltovú cestičku poza zástavbu, ktorá je tiež zaznačená v mapách, ak by som sa v pokročilejšom dennom čase cítil zodpovedný za skupinu viacerých osôb, určite by som sa s nimi dopravil rovno do Devínskej Novej Vsi vlakom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z Devína k mostu Vysomarch

Úsek od Devína až po most Vysomarch je známy tým, že cyklocesta je miestami vydutá od koreňov stromov. Prostredie lužného lesa je však pekné, miestami až exotické. Jednou z prvých technických atrakcií na cykloceste z Devínskej Novej Vsi je prejazd popod železničný most, ktorý spája Bratislavu s Marchekom (Marchegg) a ďalej s Viedňou (Wien). Popri trase si možno všimnúť početné bunkre, ktoré sa v období medzi dvomi svetovými vojnami stavali na obranu hraníc Československa. Z fauny by na otvorených úsekoch nepochybne bolo možné sledovať bociany, už je však september a to, že ich hniezda sú asi prázdne, by ma teda nemalo prekvapovať. Cyklotrasu celkovo lemuje množstvo informačných panelov o prírode či o historických súvislostiach. To sa pomaly blížim k spomínanému mostu Vysomarch. Je síce pravda, že sa nachádza v katastri obce Vysoká pri Morave, do samotného centra obce je to však odtiaľto ešte asi 7 km a do Záhorskej Vsi 15 km.

Od mosta Vysomarch ku kompe v Záhorskej Vsi

Od mosta Vysomarch vedie trasa do obce Vysoká pri Morave najmä dlhou, rovnou stromovou alejou, za ktorou treba odbočiť vľavo k prevádzke na výrobu štrku. Po industriálnejšom vstupe do obce ďalej cyklotrasa vedie po bežných cestách v obci. Ani hlavná cesta okolo kostola však príliš frekventovaná nie je. Ešte pred dopravnou značkou označujúcou koniec obce však treba spozornieť na mieste, kde cyklotrasa odbáča z hlavnej cesty vľavo. Po pár metroch totiž prídem k rázcestiu, ktoré mi síce velí pokračovať po cyklotrase doprava, nie je však celkom zrejmé, po ktorej z dvoch vetiev cesty sa mám vydať. Nuž, smer šípky „vpravo“ tu naozaj znamená „vpravo“, a preto treba zvoliť vetvu cesty viac vpravo. V diaľke sa črtá dom s výraznou červenou strechou, popri ktorom oficiálna cyklotrasa prechádza. Vľavo by cesta viedla na hrádzu a do areálu národnej prírodnej rezervácie. Našťastie, oficiálna cyklotrasa tiež vedie aspoň okrajom rezervácie a aj na tomto úseku ponúka prejazd lesom po úzkej asfaltovej cestičke zážitok s určitým nádychom exotiky.

Pomaly sa blížim do Záhorskej Vsi, najzápadnejšej obce na Slovensku. Vjazd do obce je tiež pomerne industriálny, kompu však možno nájsť veľmi ľahko, stačí sa držať nie ani tak cyklotrasy, ako skôr hrádze. Samotná kompa nepremáva v čase vysokej hladiny rieky Morava, inak je k dispozícii denne od 5.00 do 22.00, s minimálnym čakaním s výnimkou krátkej 15-minútovej obednej prestávky. Kompu prevádzkuje obec a pre osobu nad 15 rokov je prejazd spoplatnený sumou 1,- €, pričom za bicykel sa neplatí.

Návrat cez Rakúsko

Na druhom brehu rieky Morava, v rakúskom Congre (Angern an der March) stojí príjemné zariadenie s občerstvením, vďaka svojej modernej architektúre má návštevník pocit, že zariadenie sa nachádza doslova v stromoch. Hoci medzinárodná trasa Eurovelo 13 vedie po oboch stranách niekdajšej železnej opony, v Rakúsku sa na tomto úseku možno stretnúť skôr s označením trasy číslo 8. Postupne prechádzam cez obce Zwerndorf a Oberweiden (Weiden an der March). Trasa vedie občas po asfalte a občas, ako je pre Rakúsko typické, aj po štrkovom povrchu. Asfaltové úseky v obciach však nie sú príliš frekventované.

Trasa v Rakúsku vedie viac poľnohospodársky využívanou krajinou. S určitým odľahčením si začínam vyčítať, že „len“ pre zážitok z jazdy kompou som sa vzdal návratu po rovnakej trase cez lužné lesy a nivy na slovenskej strane. K zachovaniu pôvodnej krajiny na slovenskom úseku prispelo isteže paradoxne to, že zvýšený pohyb v blízkosti štátnej hranice bol v socialistickom Československu nežiaduci. Luhy a nivy sa však nachádzajú aj v Rakúsku. Ľúto mi je teda hlavne toho, že dnešná trasa vedie celkovo ďalej od toku Moravy.

Vizuálna odmena sa však čoskoro dostaví aj na rakúskej strane. Počas pohodlného mierneho klesania z Oberweidenu do Marcheku (Marchegg) sa mi totiž naskytne výhľad na takmer celý hrebeň Malých Karpát. Zreteľne je vidieť nielen bratislavské dominanty ako Devínska Kobyla a Kamzík, ale aj druhý najvyšší vrch pohoria Vysoká, a aj o niečo nižšiu, severnejšie ležiacu Vápennú. Výhľad je možný len vďaka tomu, že trasa v Rakúsku sa mohla o niečo zdvihnúť, keďže nevedie v tesnej blízkosti Moravy a svoje pôvodné výčitky voči tomuto rakúskemu úseku tak predsa len beriem späť.

Záver

Na návrat na Slovensko využijem spomínaný most Vysomarch, so zámerom počkať si na zastávke Devínske Jazero alebo na železničnej stanici v Devínskej Novej Vsi na vlak. Alternatívne by sa však z Marcheggu tiež dalo pokračovať ďalej do Schloss Hofu, odkiaľ sa dá dostať na železničnú stanicu v Devínskej Novej Vsi cez tamojší Cyklomost slobody. Most Vysomarch som však zvolil najmä z dôvodu, že som sa chcel na záver cyklotúry ešte občerstviť v obľúbenom podniku v blízkosti železničnej zastávky Devínske Jazero.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek