Ľubo má nový gravel bicykel vhodný na cestu s upraveným povrchom, doplnil tak svoju cyklostajňu a zároveň rozšíril cyklozáujem na asfaltky. Má chuť to vyskúšať na dlhšej trase. Vďaka môjmu "bzučovi", ako volá môj ebike vnuk Kubko, by sme mohli zladiť tempo. Pôjdeme teda do Stupavy a ďalej sa uvidí. Aj sa videlo, aj mi trasu viackrát predĺžil, až z toho vyšiel veľký 112 km dlhý cyklookruh okolo Bratislavy.

Vajnory – Stupava

Vyrážame z Vajnôr po cyklotrase JURAVA smer Svätý Jur. Mestečko očarí svojím námestím, ktoré je oblečené do červenej farby rozkvitnutých muškátov. Tu začína stúpanie smerom k malokarpatskému hrebeňu. Mestečko pôsobí trochu ospalo, veď je sviatočné ráno. Vinárstva, kde sa začína spracovávať hrozno, sú pozatvárané. Žltý mok plný slnka budú predávať až popoludní. Neprekáža, veď by sa nám zle šliapalo do pedálov. Minieme kostol sv. Juraja v Neštichu a úzka cesta pomedzi domy a kopu zaparkovaných áut nás privedie na hranicu lesa.

Hurá, už sa vnoríme do ticha a môžeme plnými dúškami dýchať svieži vzduch. Pomáha pri stúpaní. Poteším sa pohľadom na les, ktorý osviežili zrážky posledných dní, hoci opakovaná dávka nebeskej vlahy by mu prospela ešte a ešte a ešte. Obídeme dvojicu s košíkom, držím im palce, aby sa domov vracali s plným.

Vo svojom tempe, aj v súlade s dychom a pradením môjho "bzuča", vystúpam k najvyššiemu dnešnému bodu, rázcestníku Pod Salašom. Tu sa počkáme a potom si užijeme pekný lesozjazd asi 10 km na Košariská. Nazrieme do kameňolomu v Medených Hámroch a prvú pauzu si dávame v bufete Pajštúreň v Borinke. Krátke občerstvenie nám padne vhod. Tu ma Ľubo presvedčí, aby sme išli cez Vysomarch ďalej. Nedbám. Ide sa mi dobre. Počasie je ideálne. Však sa uvidí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Stupava – VysoMarch – Hainburg an der Donau

Po ceste, no v príjemnom zjazdovom tempe dávam odpočinúť aj bzučovi, šetrím šťavu. Na začiatku Stupavy odbočíme vľavo a cez park okolo kaštieľa sme raz-dva v centre. Je poludňajší huriavk voľného dňa, tak nezastavujeme ("máme spoždení"), mestečkom volíme najkratšiu spojku k premosteniu diaľnice. Oddeleným cyklochodníkom klesáme k železničnému priecestiu Devínske jazero, za ním sa pripojíme na Moravskú cyklocestu.

Moravský úsek mám veľmi rada, kľukatiaca sa cesta pomedzi polia, lúky a sem-tam krásne meandre slepých ramien je nádherná. Občas chladivý tieň, miestami hrejúce slniečko, vpravo v diaľke malokarpatský hrebeň. A už nás na horizonte víta nový cyklomost VysoMarch. Mám vždy príjemný pocit, keď vznikne stavba spájajúca krajiny z oboch brehov rieky, bez hraníc a pasov. Nájazd s pekne vyznačenými pruhmi mi príde ako cyklodiaľnica. Vychutnám si pohľad na rieku. Na rakúskej strane nás víta rakúska orlica. Chvíľku sa zastavíme.

Samotný Marchegg šikovne prebehneme, zámok a bociany si necháme na výlet s deťmi. Nájdeme tabuľu smer Hainburg. A upravenými ulicami ho opustíme. Ďalej pokračujeme po bežnej cestnej komunikácii s minimálnou premávkou k Schlosshofu, už z diaľky nás potešia pohľady na koníky, zámocký park obídeme. Rada sem chodievam na rôzne jarmoky či s najmenšími do parku s malými ovečkami a kozičkami, ktoré sa ochotne dajú pohladkať. Aj vianočné trhy tu majú cezhraničnú atmosféru.

Pokračujeme pomedzi polia a kúsok popri Marchfeld kanáli cez dedinku Engelhartstette k dunajskej hrádzi, do oblasti Dunajských luhov (NP Donau Auen vyhlásený v roku 1966). Samotnú rieku nevidíme, pokračujeme k Donaubrucke. Premostíme Dunaj oddeleným cyklochodníkom, značka nás vedie popod most, peknou alejou smerujeme do Hainburgu. Dunajské nábrežie s promenádou je v pekný deň príjemným miestom na oddych. Aj my si obed na terase s výhľadom na pulzujúci život na rieke s radosťou vychutnáme.

Dozviem sa, že pôjdeme ďalej až do Petržalky a odtiaľ pekne električkou do Rače. Nerepcem, sama sa čudujem, ako sa mi dobre ide. Aj Ľubo je so svojim bicyklom spokojný.

Hainburg an der Donau – Bratislava – Tyršovo námestie

Mesto opustíme bočnými ulicami a peknou poľnou asfaltkou popod Braunsberg pokračujeme do Wolfsthalu, tu musíme kúsok po ceste, na jeho konci opäť na známy cyklochodník k hraničnému priechodu Berg. Po ľavej ruke v diaľke vidíme dominanty nášho mesta. Pohľad z druhej strany je iný. Cyklotrasa Eurovelo 6 nás vedie Petržalkou okolo bunkra BS-4 Lány, súbežne s nájazdom na most Lanfranconi, s výhľadom na most SNP okrajom Pečnianskeho lesa na Viedenskú cestu. Na "Tyršáku" na chvíľku odstavíme bicykle, Ľubo prinesie nápoje a pýta sa ma, koľko percent batérie mám. Skoro 30 %. "Mami, tak to ešte kľudne dáme okolo Štefánika domov." Keď pripomeniem sľúbenú električku, tak vraj to bol iba zastierací manéver.

Tyršovo námestie – Slovnaft – Vrakuňa – Ivanka pri Dunaji – Vajnory

Pokračujeme Eurovelo 6 popri Dunaji k Prístavnému mostu, ten premostíme a novým prepojením prídeme k Slovnaftu. Úsek popri Malom Dunaji do Vrakune mám veľmi rada, na druhej strane sú záhrady, je to pekná zelená oáza. Pokračuje ďalej k letisku. Na viacerých miestach sú na brehu rozložení rybári. Popri plote okolo letiska vždy čakám na štartujúce alebo pristávajúce lietalo, no nemáme šťastie ani dnes. Cesta sa odkloní od letiska a za chvíľku sme pri pamätníku leteckého nešťastia, pri ktorom zahynul gen. Milan Rastislav Štefánik. Je tu malá mohyla, chvíľku si oddýchneme, vypijem zvyšok vody z fľaše. Domov to máme 10 km, rada sem chodievam. O chvíľu cyklochodníkom premostíme diaľnicu D4, sme v Ivanke pri Dunaji. Máme tu s manželom obľúbený podnik, tak sa zastavíme. Niečo zjeme a dáme si pohár vína ako odmenu. Mám pocit víťazstva, aj svoj osobný traťový rekord. Posledné kilometre do Vajnôr si pomaly vychutnávam pri zapadajúcom slnku.

Záver

Zladiť sa nám podarilo (rozumej: syn sa mi prispôsoboval a ja som krútila pedálmi o dušu), nedám sa predsa zahanbiť. Okruh to bol naozaj parádny, dlhý, pestrý a zaujímavý. Celý po bezpečných cestách s minimom premávky, resp. po cyklotrasách. Čerešničkou bol nový cyklomost cez rieku Morava. Ak máte voľný deň, správne typy bicyklov, tak sa vyberte. Neoľutujete.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek