Tradičné okruhy z Banskej Štiavnice máme pojazdené, a tak otravujem miestnych borcov, aby poradili. Mišo Diviak sa chytí a odporučí trasu smerom na Dobrú Nivu s návratom cez "trošku príkry výšľap" na bývalý kameňolom Tri kamene a zjazdom do Halčianskej doliny.

Začíname od ubytovania (Chalúpka na Konci v lokalite Horná Huta) a musíme prekonať nástrahy banskoštiavnických ciest, kde zatiaľ neobjavili, že existujú cyklisti. A to napriek tomu, že veľká cesta od pumpy Slovnaft smerom do centra je úplne nová. Ideme radšej po chodníkoch.

Pri Lidli odbočíme doprava, pokračujeme okolo gymnázia na sídlisko a ďalej smer Banský Studenec. Pri odbočke na vrchu kopca, kde sa odbáča na Kysihýbeľ sa dávame doprava, aby sme nešli po asfaltke. Chceme sa napojiť na Rudnú magistrálu, no červenú vzápätí strácame, keď nás zláka fešná lesná cesta. Kúsok za rampou sa dáme doľava a podľa mapy sa na červenú dostaneme. Je úzka, skoro ako singletrail. Pekný zjazdík na asfaltku kúsok nad Kolpachmi prerušíme asi v polovici pri náučnej tabuli k výberkovému hospodáreniu v lese.

V Kolpachoch, čo je historický názov Banského Studenca, rátame s kofolou. Krčma je zavretá a horný obchod tiež. Pri ňom je ale lavička, na ktorej posedíme a decká si dajú keksík. Naveľa dorazí obsluha obchodu, no kofolu majú len v dvojlitrovej fľaši, čo je nám veľa, a tak utrieme ústa a pokračujeme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa nás vedie popri polofunkčnom areáli poľnohospodárskeho družstva. Sú tu aj psy, ktoré Kubko veľmi nemusí, našťastie pre nás uviazané. Asfaltka postupne podlieha skaze až ideme po bežnej lesnej ceste.

Vystúpame k Horným lúkam, kde je príjemný lúčny terén s ostrovčekmi stromov. Pri vstupe do jedného z nich nás víta insitná tabuľa varujúca pred medveďom hnedým. Vyššie nad ňou zrejme odpoveď iného umelca odkazujúceho na psychickú diagnózu Uhríka. Tabuľkový súboj tu asi zúri dlhšie, po zemi sú v rôznom štádiu rozpadu oba varianty.

Nie úplne to viem deťom vysvetliť, sám nechápem, tak radšej zdrháme. Vyvedený z konceptu volím nesprávnu lesnú cestu, a tak sa musíme vrátiť. Správna ceste ide okolo hnojiska.

Napriek všetkej snahe opäť "kufrujeme", iná lesná cesta nás ťahá do rezervácie Gajdošovo. To radšej na hodinkách aktivujem navigáciu pripraveného tracku. Príprava nebola márna. Navigácia nás odvedie nazad na červenú turistickú značku (Rudná magistrála). Bez problémov potom zbehneme do sedla Veterná. V najstrmšom úseku ma upúta gigantický suchohríb. Jeden by stačil na rannú praženicu pre nás troch a to je takých mackov okolo viacero. Keďže to nemáme v čom odniesť a cesta bude ešte ďaleká, nádherné plodnice nechávame pre ďalších okoloidúcich a my si ich aspoň vyfotíme.

Zjazd do Babinej je bezproblémový. Kúsok pod sedlom nás pozdravia veľké psy pri oplotenom lazníckom obydlí Holého Vrchu. Keď vyjdeme z lesa pod Kamzičím vrchom, vymeníme hrubú lesnú cestu s veľkými voľnými kameňmi za hladkú upravenú šotolinku s jemným štrkom a neskôr za asfaltku.

V Babinej si chvíľu posedíme na námestíčku a potom pokračujeme cez dedinu smer Dobrá Niva. Napojíme sa na modrú cykloznačku, ktorá nás mimo dopravy – a je tu intenzívna s množstvom kamiónov – dovedie až tesne pred Dobrú Nivu cez lúčny vrch s vysielačom.

Cyklotrasa vedie asi 200 metrov po ceste a potom sa na úplnom začiatku Dobrej Nivy stáča doprava. Vyzerá to, akoby sme mali vliezť do mechanizačného dvora poľnohospodárskeho podniku. Nakoniec ale zistíme, že nie, že dvor treba sprava obísť po hrádzi. Snaha značkára sa cení, je to lepšie ako cesta, no mohlo by to byť zjavnejšie vyznačené.

Cykloznačka nás vypľuje v strede Dobrej Nivy. Je tu pizzeria a ďalej miestny remeselný pivovar Dobrovar. Tam ale okrem piva nemajú nič pod zub, tak rezignujem a ideme do pizzerky. Tá však lokálny pivovar nepodporuje, tak mi neostáva iné, ako si k pizzy dať Plzeň.

Modrú cykloznačku vymeníme za zelenú. Vedie pekne mimo dopravy až na malý kúsok, ktorý prejdeme po chodníku. Potom bezproblémovo opustíme Dobrú Nivu a započneme návrat do Štiavnických vrchov. Zelená značka sa ale z našej pohodlnej asfaltky odpojí smerom k VN Dobrá Niva.

Naša asfaltka vedie popri oplotenej zvernici a stúpa čoraz strmšie. Chalani zatiaľ nekladú odpor, len laxne poznamenajú, že ak stojíme na akejkoľvek križovatke, tak naša trasa vždy vedie strmším variantom. Nuž, nie každý deň je nedeľa a my máme dnes piatok.

Na vrchnom konci zvernice čakám deti, lebo zaostali. Kubko mi telefonicky oznámi, že kakajú a bude im to vraj dlhšie trvať. Dobre. Je tu pekne. Ak si odmyslím plot z hrubého pletiva zakončený dvojicou ostnatých drôtov, tak je to malebné ako Gavurky, len v kopci. Veľké staré solitérne duby s vypasenou trávou okolo. Jeden z nich je mimo zvernice. Pod ním sedím a paberkujem.

Na strome je nenápadná staručká značka. Mišo mal pravdu, viedla tadiaľto žltá turistická značka, no v súčasných mapách nie je. Cestou ďalej ju ešte na viacerých bukoch zbadáme zjavnejšie. Ďalších pár kilometrov možno charakterizovať len ako strmo, strmšie a potom ešte trochu viac, ale zato stabilne. Ak holdujete cykloasfaltovým výjazdom do vrchu, pridajte si Tri kamene z Dobrej Nivy na svoj zoznam. Kompletné prevýšenie je 450 metrov. Najstrmšia časť má prevýšenie 350 metrov s priemerným sklonom 9 %. Nie je to Sliezsky dom z Tatranskej Polianky a ani Kráľova hoľa zo Šumiaca, ale dá poriadne zabrať, najmä ak ste s takou porciou nerátali. Nechápem len, prečo takto kvalitne obnovili asfaltku do uzavretého kameňolomu.

O opustenom andezitovom kameňolome Tri kamene som nikde nenašiel ani zmienky. Asfaltka končí pri železobetónových skeletoch budov. Viditeľná je tu ešte niekdajšia žltá turistická značka. Vedie tadiaľto ale Barborská cesta, čiže žltú vežičku kde-tu tiež možno vidieť a neskôr sa hodí ako navigácia smerom na sedlo Caniar.

K samotnému kameňolomu vedie stará rozpadajúca sa asfaltka. Kameňolom má tri poschodia. Nad prvým zaujme výrazný pilier s označením lezeckej cesty Mravčia pomsta 5+. Neviem teda, či je bezpečné liezť v bývalom kameňolome, no kvôli jednodĺžkovej ceste by sa mi taký dlhý nástup isto robiť nechcelo a navyše treba so sebou komplet železo, lebo cesta nie je vyistená borhákmi. Každopádne, je to raritka, ktorá možno niekomu bude stáť za to.

Oplatí sa vyjsť aj na druhé a tretie poschodie lomu. Z každého sú trochu iné výhľady. Rozpoznávame Sitno, banskoštiavnickú kalváriu, štiavnický hrebeň s Tanádom a Paradajsom. Aj hornina je zaujímavá. Jej farbu na druhý deň identifikujeme na mnohých miestach v Banskej Štiavnici, napr. niektoré schody sú možno z nej. Alebo je to andezit bežný pre oblasť a je to len zhoda okolností.

Zjazd lesom do sedla Caniar je príjemný, a ak pôjdete na odpruženom horskom bicykli, celkom si to užijete. V sedle vezmeme zelenú značku, chvíľu ešte stúpame, no čoskoro je to len zjazd. Na križovatke lesných ciest odbočíme doprava zo značky a západným smerom sa vydáme do Halčianskej doliny. Dovedie nás tam strmý zjazd najprv kamenistou cestou, neskôr kvalitnou asfaltkou.

Halčianskou dolinou rýchlo zbehneme až k Halčianskemu tajchu, kde chvíľu pobudneme. Je tu výhľad na viadukt štiavnickej železnice. Bol by to pekný snímok aj s vlakom, no tie tu chodia tak zriedkavo, že by to musela byť sakra náhoda. Čakať na Godota sa nám nechce a tak frčíme ďalej.

Keď decká vidia ďalšie stúpanie, začínajú mierne protestovať. No nič, musíme sa nejako dostať do Banskej Štiavnice a cez Banskú Belú po hlavnej ceste by to bolo peklo. Stúpanie nakoniec nie je ani také náročné, ako sa zdalo, a strmá časť je krátka.

V diaľke zrazu vidíme postavu so psom. Kubko zbystrí, lebo voči psíkom má rešpekt. Ako sa blížime, postupne rozpoznávam... a čože, Mišo Diviak, autor našej dnešnej trasy. Milé stretnutie využijeme na rozpravu o "trošku príkrom výšľape" na Tri kamene, deti sa skamošia s Rokom, Mišovou borderkóliou. Mišo nám ešte odporučil malé zmeny našej trasy do B. Štiavnice. Nad Kysihýbľom nejdeme po asfalte, ale nenápadnou odbočkou cez les. Jednak je oveľa príjemnejšia ako asfaltka, no najmä nás vezme k trom mohutným sekvojovcom mamutím. Stromy sú úžasné a ako vytrhnuté z iného sveta.

Druhá variácia pôvodnej trasy je, že zo sídliska na začiatku Banskej Štiavnice nejdeme dole po asfaltke popri škole, ale po trase starej železnice. Je to vlastne trasa červenej značky, takže sa to dá ľahko trafiť. V dolnej časti vedie okolo budovy bývalej žel. stanice, dnes bytového domu. Nakoniec nás trasa vypľuje oproti Lidlu. Tu pokračujeme ďalej na ubytovanie do časti Horná Huta.

Zhodnotenie

Trasa je pomerne výživná ako svojou dĺžkou, tak prevýšením aj strmosťou. Ak ju chcete ísť s deťmi, musia byť trénované. Bicykle odporúčam horské. Celoodpružený nie je nutný, no pridá na pohodlí.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek