Nakoniec sa rozhodujem pre výlet k jazeru Izra v Slanských vrchoch. Samozrejme, že som tam bol mnohokrát, ale na dvoch kolesách s vlastným pohonom ešte nie. Bude to trocha náročnejšie, ale ak to nevyskúšam, tak sa nedočkám odpovede. Predpoveď počasia je priaznivá, takže môžem pokojne vyraziť na celodennú cyklotúru za dobrodružstvom zo sedla a nádhernou prírodou k perle Slanských vrchov.

Trasa

Trebišov – Nový Ruskov, časť Malý Ruskov – Plechotice – Čelovce – Kuzmice – napojenie na cyklotrasu smer Slivník – Kalša – Veľké drevo – jazero Izra – Veľké drevo – Ortáše – Slanské sedlo – Slanec – mimo cyklotrasu Slanské Nové Mesto – Zemplínska Teplica – Egreš – Čelovce – Plechotice – Nový Ruskov, Malý Ruskov – Trebišov

Okolo ôsmej sadám do sedla bicykla. Menší ruksak na pleciach s jedlom a ošatením a potrebné vybavenie v taške na sedadle k výbave mám. Trebišov mám po chvíľke za sebou, som na nadjazde cez železničnú trať a smerujem na Sečovce. Dostanem sa k odbočke do mesta smerom na Vranov nad Topľou a Michalovce. S vetrom v prilbe som po chvíľke na odbočke vľavo (na západ) do Nového Ruskova, časť Malý Ruskov. Po dvoch kilometroch som v ňom. Tadiaľto som prechádzal mnohokrát, a tak sa nezastavujem. Fotku gréckokatolíckeho chrámu pri ceste si robím za jazdy a mierne stúpam.

Otvára sa mi panoráma Slanských vrchov. Pred sebou mám dedinu Plechotice, do ktorej vchádzam miernym zjazdom. V Plechoticiach sa tiež dlho nezdržiavam. Zastavujem len v parčíku pred kostolom. Fotka pamätnej dosky, parčíka s jazierkom a kostola. Šliapem štátnou cestou smer Čelovce. Prechádzam železničným priecestím a po chvíľke som v Čelovciach. V zákrute pred benzínkou si dám pozor na autá a za pumpou odbočujem ulicou nahor stúpajúc nad dedinu. Za sebou mám Čelovce a predo mnou sa otvára široký obzor a výhľady na okolie. Som trocha vyššie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Polia okolo sú niektoré po žatve, ale napríklad slnečnica skláňa svoje klobúky pod dozrievajúcou úrodou. V diaľke mám pred sebou Slanské vrchy. Baba a Lipovec nad dedinou Brezina. Vidieť dedinu Byšta, ktorá je najvyššie položená obec okresu Trebišov. Viac vpravo zas pokračujúci celý hraničný hrebeň a vrcholy vrchov okolo Veľkého Miliča, Suchá hora, Dobrák a Bradlo, Hradisko a pod ním ruiny hradu Slanec. Vrchy okolo Bogoty, Mošník a Strechový vrch. Nádherná to panoráma sa otvorila pred mojím zrakom.

Raz hore, potom dole, ale vietor vo vlasoch a rýchlosť zjazdu je dosť veľká, a tak je treba pribrzdiť. Stúpanie nahor a mám dole pod sebou dedinu Kuzmice. Aj tu hore v zákrute sa na chvíľku zastavím a upriem zrak k vrcholkom Slanských vrchov. Stále sú však ešte ďaleko, kým sa do nich s bicyklom dostanem. Fotím si dedinu a jej dominantné veže kostolov a sadám opäť do sedla, aby som pokračoval. Mierne klesám na juh k prícestnému krížu, kde odbočiac vpravo prechádzam železničnú trať z Čiernej nad Tisou do Košíc. Prudší zjazd dedinou a som na hlavnej ceste v centre Kuzmíc.

Po odbočení na sever pokračujem cez dedinu smerom na Slivník. Zastavujem, len ak si chcem urobiť fotku kostola alebo niečoho, čo ma cestou zaujme. Po chvíľke som za dedinou. Po celý čas cestou z Kuzmíc do Slivníka mám vľavo hrebeň Slanských vrchov. Pri prícestnom kríži sa zastavím, trocha sa rozhliadnem okolo seba a hlavne smerom k milovaným "Slaňákom". Úžasný to pohľad na južnú časť nádherných vrchov, do ktorých dnes na chvíľku zájdem k perle, ktorú ukrývajú pod vrcholkom Veľkého Miliča.

Prichádzam do dediny Slivník, ktorá bola opísaná pri putovaním podhorím, a tak sa v nej veľmi nezdržiavam. Zo zákruty upriem zrak ku kostolu vzdialenému možno pol kilometra a zvečním ho do dnešného albumu. Miniem druhý kostol a pomaly zanechávam dedinu za sebou. Cesta sa popri železničnej trati pomaly stáča na severozápad, až pred príjazdom k železničnej stanici v Kalši odbočuje na západ. Do dediny to mám prudkým zjazdom, a tak sa musím trocha viac venovať jazde. Som v centre Kalše. Narýchlo si robím zábery kostolov a zastavujem pri smerovníku (204 m). Čaká ma dlhých 10 km stúpania spevnenou cestou na Veľké drevo.

Nasadám do sedla a musím sa viac zapierať do pedálov, než to bolo doteraz. Aj prevody sú vpredu najmenší a vzadu z tých najväčších. Ide to ťažko a pomaly. Pri prudkej zákrute cesty mi oproti vybehne skoro na cestu diviačie mláďa zafarbené do hnedasta. Len to so mnou tak hrklo. Našťastie je osamelé, a tak mu viac nevenujem pozornosť. Musím sa venovať dosť rozbitej ceste a šliapať poriadne do pedálov. Celou cestou v nádhernej letnej prírode sa občas zastavím, aby som si oddýchol a doplnil tekutiny.

Serpentínami sa dostanem pod Veľkú Kamennú, kde z doliny prechádza žltá turistická značka, ktorá z Kalše ide k jazeru Izra, ktoré je mojím cieľom. To však mám ešte k Veľkému drevu tak dva kilometre, ale je to trocha miernejšie stúpanie ako to bolo doteraz. Pod Garambošom po pravej ruke uvidím jeden z ropíkov, ktoré sú v okolí roztrúsené od Kuzmíc až do Slanskej Huty. Môjmu zraku sú dôverne známe, a tak sa ani nezastavujem, ale pokračujem k odbočke a 1,5 km zjazdu k jazeru od Veľkého dreva. V ušiach to len tak hvízda po asfaltke. Som dole pri jazere s hladinou jagajúcou sa v slnečných lúčoch letného dňa.

Jazero Izra

Perla krásna, čarovná a spanilá ako nevesta, ktorú vyčarovala matka príroda. Vznikla zosuvom pôdy a prehradením potoka. Samozrejme, že o jej vzniku je niekoľko príbehov. Tie som v niektorých článkoch spomenul. Je to nádherné miesto ukryté v lone Slanských vrchov pod vrcholkom nielen Veľkého Miliča.

Je čas oddýchnuť si. Načerpať silu z prekrásnej prírody. Stará reštaurácia, len pred niekoľkými mesiacmi na jar vyhorela, ale našťastie je otvorený bufet v novej chate, a tak vhod padne chladený dúšok sladkej kofoly. Je však čas niečo zjesť, tak skladám ruksak a už si pochutnávam na mojom skromnom obede. K tomu ešte jabĺčko a horalka a môžem sa ísť poobzerať okolo jazera. Nasať atmosféru čara prírody pre návrat domov. Čas však neúprosné uteká, a tak je načase opäť sadnúť do sedla a nastúpiť na cestu domov. Nechcem sa vracať rovnakou cestou, ale urobím oblúk a vrátim sa cez Slanec a Zemplínsku Teplicu.

Sadám do sedla a opúšťam perlu pohoria. Čaká ma stúpanie 1,5 km k odpočívadlu na Veľkom dreve. Staré niekoľko sto ročné dubiská a pod nimi posedenie a informačná tabuľa. Na druhej strane cesty je prameň sv. František. Uprostred lesných asfaltových ciest je postavená chatka, ktorá sa stáva zanedbanou. Ani neviem, komu patrí. Na Veľkom dreve sa zastavujem len na chvíľočku, aby som urobil zopár fotiek a opäť sadám do sedla a pokračujem pod Malý Milič a zelenou a červenou cyklotrasou do Slanského sedla.

Je to okolo 12 kilometrov, ale viac-menej kopírovania vrstevnice s miernymi zvlneniami. Cestou míňam zrúcaný kravín. Miniem odbočku cyklotrasy k Slanskej Hute. Zastavujem na chvíľku pri prameni a informačnej tabuli Ortáše. Odtiaľ cesta vedie severným smerom k odpočívadlu a prichádza sem turistická červená, ale aj cyklotrasa z Maďarska cez Vlašské lúky a Veľkú Márovku. Pred gaštanovou alejou sa stretávajú. Do sedla to je len kúsok a budem odbočovať na východ k Slancu. Kým začnem zjazd dole do Slanca, zastavím sa a upriem svoj zrak k ruinám hradu Slanec, ktorý sa stáročia vypína nad dedinou. Odtiaľ budem musieť viac dbať na bezpečnosť. Pokračovať budem za plnej premávky áut.

Zjazd je dosť prudký, a tak mám v permanencii brzdy. V Slanci sa na chvíľku zastavím pri rímskokatolíckom kostole a pohľad mi padne hore ponad park a ZŠ k hradnému vrchu so zrúcaninou. Veža Nebojsa (Donjon) je po priblížení optikou foťáku ako na dlani. Nasleduje pokračovanie zjazdu. Cyklotrasy odbočia jedna vpravo k Novému Salašu a Slanskej Hute a pri cintoríne vľavo, druhá k dedine Slančík.

Zjazd pokračuje a môžem si trocha oddýchnuť bez šliapania do pedálov. To však mám pred sebou časť cesty, kde sa budem musieť spoliehať na nohy, a tak im odpočinok padne určite vhod. Som v Slanskom Novom Meste, tu sa zastavím len pri kostole a pokračujem v ceste na Zemplínsku Teplicu. Práve táto časť je vlnitejšia. Hneď prvé stúpanie nahor nad Slanské Nové Mesto, potom dole a opäť hore a to je ešte o niečo strmšie, ale s prevodmi sa to dá, aj keď rýchlosť je malá.

Dostal som sa konečne do okresu Trebišov na vrchole stúpania a odtiaľ to bude oveľa miernejšie. Zjazdom sa dostanem k miestu, kde zľava pri smerovníku Baňardový prichádza zelená značka z Okrúhleho vrchu. Mierne stúpam k Zemplínskej Teplici a zjazdom sa zastavujem pri ZŠ a križovatke ciest. Pri škole sú pamätníky padlým v II. svetovej vojne a tiež k sedliackemu povstaniu ľudu počas moru v roku 1831. V strede križovatky ciest smerom na Sečovce a Trebišov je kaplnka.

Odchádzam vpravo k dedine Egreš, ktorá bude ďalšia na ceste. V Egreši narýchlo zastavím pri obecnom úrade, pamätníku padlým a kostole. Hneď pokračujem dedinou, na konci ktorej je prudké stúpanie. Našťastie len veľmi krátke. Z vrcholku vidím Čelovce, ktoré prejdem v rýchlosti a odbočiac vľavo povedľa cintorína som o chvíľku na železničnom priecestí. Mierne zvlnenia cesty nie sú také náročne, a tak sa po niekoľkých minútach dostanem do Plechotíc, ktorými som išiel ráno. Zastavujem pri MŠ, kde je umiestnený pamätník padlým a opäť šliapem do Malého Ruskova.

Robím posledné fotky kostola a drevenej sošky pri kostole, ostáva mi hádam posledných 6 km cesty po rovine. Pri prícestnom kríži odbočujem vpravo a vidím koniec mojej cesty v Trebišove. Hneď na prvej križovatke pred mestom odbočujem vľavo, aby som sa okolo Vagónky a kasární dostal k železničnému priecestiu a nadjazdom do mesta, kde na kruhovej križovatke odbočím na sídlisko.

Záver

Bol to nádherný cykloturistický deň sprevádzaný slnečnými lúčmi. Prejdené dediny a časti Zemplína a následné testovanie mojich fyzických možností dopadlo k spokojnosti. Zvládol som to, a tak aj návšteva perly Slanských vrchov bola zadosťučinením za námahu. Pohorím ma sprevádzala pekná nevšedná príroda a mnoho miest, ktoré aj keď poznám, vždy potešia pútnika. Aj keď únava bola dosť veľká, tak na ňu sa veľmi rýchlo zabudne pri spomienkach na čarovnú krásu, ktorú som mohol počas celej trasy vnímať. Dobitie batérii a zlepšenie kondície bude určite v prospech zdraviu. Plný zážitkov z trasy sa opäť teším na ďalšie miesta či už pešo alebo bicyklom.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek