Popradské pleso zastávka – Popradské pleso - a späť

Vydáme sa po modrom značení. Cesta je príjemná, v minulosti bol asfaltový povrch značne poškodený. Teraz je položená nová asfaltová deka a povrch je vhodný pre každý typ kolies kočíka. Približne v polovici je prístrešok, kde sa dá posedieť, nakojiť, prípadne schovať pred dažďom. V tretine pred cieľom sú lavičky na sedenie. Na Popradskom plese sú dve možnosti občerstvenia: Horský hotel Popradské pleso a Majláthova chata. Tu je možné si dať zohriať prinesenú detskú stravu (nám sa osvedčili zeleninovo mäsové výživy). Okolo plesa je veľa miesta na poprechádzanie sa za ručičku a objavovanie rôznych paličiek, kvetiniek, chrobáčikov. Po takejto námahe uložíme nášho budúceho horala či horalku do jeho štvorkolesového horského dopravného prostriedku a môžeme vyraziť tou istou cestou späť. Je takmer isté, že nám na tatranskom vzduchu zaspí a my si môžeme nerušene vychutnať vzdialené končiare a hučiaci vodopád potoka Krupá. Po otestovaní technickej výzbroje v podobe kolesových prostriedkov a tiež vyskúšaní našej kondície podlomenej materskou a rodičovskou dovolenkou, respektíve pomáhaním naším polovičkám, môžeme vyraziť na asfaltovú tatranskú čerešničku a to

Tatranská Polianka – Sliezsky dom – a späť

Musíme počítať s prevýšením 665 m a zobrať si so sebou dostatočné množstvo tekutín, jedla a náhradné oblečenie vrátane teplej vrstvy. Mám skúsenosť, že pri Velickom plese a vodopáde v nadmorskej výške 1.665 mnm býva o hodne zimšie. Cesta z Tatranskej Polianky vedie z pravej strany za liečebným ústavom. Treba si dávať pozor na autá či dodávky, ktoré sa občas môžu vyskytnúť. Kúsok za polovicou, kde sa od zelenej (ktorá občas pretína cestu) začína žltá značka, sa nachádza smerovník Velický most s jediným prístreškom na tejto túričke. Po namáhavom vytlačení kočíka, pretože o prechádzkovom kočíkovaní sa tu nedá hovoriť, sa môžeme občerstviť v bufete (ktorý zostal po rekonštrukcii hotela) alebo v hoteli Sliezsky dom. Poprechádzame sa popri plese, keďže náš potomok je určite perfektne oddýchnutý a má veľa síl. Cesta späť ubieha oveľa rýchlejšie, vychutnávame si výhľady dolu do Podtatranskej kotliny a na hrebeň Nízkych Tatier s jeho dominantou Kráľovou Hoľou.

Nakoniec absolvujeme túru s nosičom

Starý Smokovec - Hrebienok – Rainerova útulňa – Zamkovského chata a späť

Tu si môžeme vybrať, či sa na Hrebienok dostaneme pešo alebo pozemnou lanovkou. Vzhľadom na predchádzajúce túry po asfalte sme si tentokrát zvolili túru zjazdovkou hore. Cestou sa nám odkrývajú pohľady na Slavkovský a Lomnický štít. Na Hrebienku si dávame pauzu, ratolesť vyberáme z nosiča, nech sa poprechádza. Občerstviť sa je možné v stanici lanovky alebo aj v opäť otvorenej jedálni Hotela SOREA, či o kúsok ďalej na Bilíkovej chate. Pokračujeme červenou značkou k Rainerovej útulni. Chodník je upravený aj pre kočíky a vozičkárov a za 15-20 minút môžeme nášho neposedníka opäť nechať zbierať kamienky, či rýpať sa v zemi. Za zvyšných cca 40 minút sme na Zamkovského chate, hovoríme si, konečne poriadna túra hoci krátka. Tu sa čvachtáme v potôčiku, skúmame drevené sochy medveďov, hríbikov a pod.. Mohli by sme ísť ešte ďalej na Skalnaté pleso, ale vzhľadom na výskyt letných búrok volíme návrat tou istou cestou. Niekedy menej je viac.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ešte je tu jedna možnosť zaujímavej asfaltovej túry na Poľskej strane

Lysá Poľana – Palenica Bialczanska - Dolina Bialki – Dolina Rybiego Potoku – chata Morskie Oko a späť

Do východzieho bodu sa môžeme dopraviť autobusom alebo autom. Zaparkovať môžeme priamo na parkovisku Palenica Bialczanska, kde sa vyberá aj vstupné do národného parku. Túra je podobná ako na Popradské pleso čo sa týka stúpania, len je dlhšia. Približne v polovici máme možnosť občerstvenia na chate Stara Roztoka. Doporučujem absolvovať túru mimo špičky letnej sezóny vzhľadom na veľké množstvo výletníkov. Tiež je istejšie si zobrať poľskú menu, hoci po nejakom tom dohadovaní sa podarí zaplatiť eurami. Tento výlet zaujme predovšetkým nádhernými pohľadmi na Tatry z inej perspektívy než ako sme zvyknutí.

Nakoniec by som ešte uviedol tip na prechádzku s kočíkom pod Tatrami s výhľadmi na ich končiare od Slavkovského štítu až po Belianske Tatry.

Tatranské Matliare – Medvedia lúka – Horáreň – Zubry – Tatranská Lomnica

zobrazenie trasy: mapy.hiking.sk/?trasa=5Mz0y

Cesta je využívaná správou TANAPu a je časťou cyklochodníka č.2861 (podľa Cykloserver.cz). Z Tatranských Matliarov ideme hlavnou cestou cca 200m smerom na Tatranskú Kotlinu a po prejdení mosta Skalnatého potoka zabočíme vpravo na cestu, ktorá je zabezpečená závorou. Po približne 20 minútach po ľavej strane máme Medvediu lúku s lavičkami, s veľkým krytým sedením a ohniskom, pódiom na tancovanie. Javí sa to tu ako ideálne miesto na oddych. Ďalej pokračujeme v pôvodnom smere a asi po 15 minútach za horárňou pri malom oplotenom jazierku zabočíme vpravo. Po ďalších 20 minútach míňame smerovník Zubry náučného chodníka Pramenisko. Sem sa ešte niekedy vrátime, keď pôjdeme s nosičom alebo nám pasažier podrastie o 1-2 rôčky a pôjde po svojich. Pokračujeme cestou ďalej a po 15 minútach prejdeme cez hlavnú cestu spájajúcu Tatranskú Lomnicu s Veľkou Lomnicou a pokračujeme chodníčkom, ktorí vedie popod hlavnú cestu a smeruje z kempu Tatranec do Tatranskej Lomnice, kam prídeme odhadom za 45 minút.

Bonus

Záverom by som dodal, že je viacej možností, ktoré by sa dali urobiť s cca 1-ročným pasažierom v nosiči. Napríklad:
1) Štrbské pl. – Popradské pl.
2) Hrebienok – Zamkovského ch. – Skalnaté pl. – lanovka Tatr. Lomnica
3) Kežmarské Žľaby – ch. Plesnivec – Tatr. Kotlina

My sme pri výbere preferovali túry a vychádzky kratšej dĺžky a možnosť zastávky s občerstvením. Samozrejme treba prihliadnuť na to, či je dieťa zvyknuté na nosič, či v ňom obsedí a podobne.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek