Trasa

Lesná - Čížov - Múzeum železnej opony - Čížov - letohrádok Lusthaus - Lesná

Hneď za obcou Lesná sa odpájame doprava na úzku asfaltovú cestičku a s rozkošou sa spúšťame dolu medzi poliami. Radosť mi trochu kazí len predstava stúpania na záver výletu. Radšej mám opačný postup, ale v týchto končinách to je už proste takto.

Počasie je celkom prijateľné, pod mrakom, ale pomerne dusno, čo je však príjemnejšie ako včerajšia horúčava pri cyklotúre k Vranovskej priehrade. Musíme myslieť na to, že Kubka neovieva vetrík tak ako nás a v cyklovozíku má dusno aj napriek odhalenej sieťke, a tak je "vyletnený" do krátkych rukávov a nohavíc.

Ako aj včera, len čo Ľubo zbadá vhodnú odbočku z asfaltky aspoň trochu naším smerom, už aj sme na nej. Kopírujeme okraj lesa po poľnej ceste. Pri posede na chvíľku zastavíme a vyškriabaním naň si kompenzujeme nedostatok výhľadových bodov v okolí. Dieťa pohyb bicykla uspal, a tak sa môžeme dosýta poobzerať. Potom pokračujeme cez zvlnený terén, až kým sa opäť nenapojíme na asfaltovú cestu. Nečakaný zjazd v lese príde vhod. Následne nás do obce Čížov čaká ešte trocha štverania sa do kopca, ale onedlho sme tam.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Múzeum železnej opony

V obci sa rýchlo zorientujeme a onedlho sme pri Múzeu železnej opony. Tu sa dosť dlho zdržíme, pretože drobcovi treba poskytnúť bábätkovský servis, prečítať si niečo z histórie a vyštverať sa po rebríku ku strážnej veži. Škoda, že vnútro veže je zamknuté, ale výhľad stojí za to. Mimovoľne mi napadajú aj ďalšie paralely s ranným posedom.

Železná opona sa začala budovať po tom, čo v roku 1951 vstúpil do platnosti zákon o ochrane štátnych hraníc. Do polovice 60-tych rokov minulého storočia bola napájaná elektrickým prúdom s napätím až 10 000 voltov. Zo "zeme nikoho" boli vysťahovaní všetci obyvatelia a ich obydlia boli zrovnané so zemou. Línia opony bola niekoľkokrát presúvaná smerom do vnútrozemia, posledná verzia zo 70-tych rokov 20. storočia mala podobu 20 metrov širokého pásu s drôtenou zátarasou a signálnou stenou s nízkym napätím, ďalej oraným pásom ošetrovaným herbicídami a obslužnou asfaltovou komunikáciou.

V rokoch 1948 - 1989 zahynulo na štátnej hranici ČSSR pri pokuse o útek 390 občanov - boli zastrelení, zabití elektrickým prúdom alebo sa utopili. O život prišlo i 654 pohraničiarov, len 10 z nich pri stretoch s "narušiteľmi", ostatní zomreli pri samovraždách, manipuláciách so zbraňami, utopení alebo ich zabil elektrický prúd. Železná opona sa tiahla od Baltského k Jadranskému moru a merala 7250 km, z toho na československom území 930 km. Časť železnej opony v Čížove predstavuje jej jedinú zachovalú ukážku v Českej republike.

Popri vzdelávaní sme ani nepostrehli, ako sa postupne zamračilo. Dokonca začína kvapkať. Ani pomyslieť, že by sme sa spustili ďalej dolu kopcom do Lukova a vrátili sa cez Horní Břečkov, alebo že by sme šli do Hardeggu. Tamojšie krásne mestečko s hradom nás musia počkať do našej ďalšej návštevy.

Letohrádok Lusthaus

Cyklovozíku zatiahneme vrchnú nepremoklavú časť, chúďa dieťa bude mať ešte viac dusno, aj keď vetracie otvory samozrejme ostali. Vraciame sa do centra obce. Tu sa odpájame na cyklocestu č. 48. vedúcu do lesa, v ktorom sme boli už včera. Našťastie prestáva pršať. Po krátkom stúpaní sa ocitneme na vrchole, peknom oddychovom mieste. Ďalej už len klesáme. Zastavíme sa ešte pri letohrádku Lusthaus. Podľa náučnej tabule tu existoval poľovnícky altánok už pred rokom 1799. Letohrádok mal byť súčasťou väčšieho projektu krajinársky upraveného okolia, ktorý sa však nezrealizoval. Z čias založenia diviačej obory pochádza sieť lesných ciest v pravidelných líniách. Stavbička je zamknutá a dá sa len nakuknúť cez okno. Nasadneme teda opäť na bicykle, lesnými cestami prídeme k našej asfaltke a po hlavnej ceste sme onedlho, spolu s už regulárnym dažďom, v Lesnej.

Záver

Ochutnávka Národného parku Podyjí vyšla na jednotku, hoci s desaťmesačným dojčaťom sme museli výlet poňať veľmi decentne a nevideli sme ešte veľa z toho, čo okolie ponúka. Užili sme si to však výborne my a hádam aj Kubko, ktorý má veľmi rád výlety. Niekedy sa sem ešte isto vyberieme a snáď sa podarí skombinovať cykloturistiku a prehliadku prírodných krás aj s návštevou hradov a zámkov, a nielen na moravskej, ale aj na rakúskej časti parku.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek