Trasa

Svit, autobusová stanica – most cez rieku Poprad – cintorín – NCH Baba – cesta z Lopušnej doliny – prvá autobusová zastávka Svit (trasa v mape)

Chcem chodiť po mäkkučkom ihličí!

Po túrach v skalnatých Tatrách sa v domácom družstve mojich horalov vždy ozýva túžba chodiť po mäkkučkom ihličí. Počas zostupu z Predného Soliska a z Ostrvy tomu nebolo ani tentokrát inak. Pri hľadaní na TuristickáMapa.sk som podľa popisov fotiek tušil, že NCH Baba bude správne miesto na oddych. Hlavnú nádej, že pôjdeme zeleným lesom po ihličí a nie holorubovým blatovým a dažďami vymletým chodníkom, mi dávala informácia, že vybraná túra vedie tesne pri prírodnej rezervácii. Keďže ide o náučný chodník, boli sme hneď dvojnásobne nadšení. Školák si precvičí čítanie a v prirodzenom prostredí sa deti čo-to naučia o prírode. Verím, že je to cesta, ako ich primäť k náklonnosti k nej.

V ústrety hore

Vystupujeme na autobusovej stanici vo Svite. Kozie chrbty a ich časť PR Baba máme rovno pred sebou. Vyrazíme priamo k nej. Míňame zopár domov, ktoré zatepľovaním fasád postupne prichádzajú o typický tehlový zovňajšok Baťovej obuvníckej kolónie. Prechádzame po moste cez rieku Poprad a pokračujeme popri pravom brehu v smere toku. Pri cintoríne sa vydáme južným smerom na nenápadný chodníček do hory.

Začiatok

Niekoľko desiatok metrov za vstupom do lesa je prvá informačná tabuľa. Prichádzame s obavami, keďže v našich zemepisných šírkach je bežný jav, že vybudované NCH sa len s obtiažami udržujú. Niektoré internetové zdroje upozorňovali na zlý stav informačných panelov, a preto text k nim bol sprostredkovaný cez web. Sme milo prekvapení. V tomto prípade sa zjavne našli financie a ochotní ľudia. Tabule sú nové. Stojany vo výbornom stave a architektonicky veľmi vydarené, v podobe tatranských končiarov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prvý panel zobrazuje mapu NCH. Dozvedáme sa, že PR Baba bola vyhlásená v roku 1989 o výmere 205,15 ha. Lesný komplex je na podklade dolomitov a dolomitických vápencov. Horská skupina Baby je zaujímavá tým, že je vegetačným mostom medzi Nízkymi Tatrami nad dolinou Váhu a Slovenským rudohorím v povodí Hornádu a Hnilca. Na južnej časti rezervácie rastie teplomilné rastlinstvo a v severnej časti sa vyskytuje chladnomilná vegetácia. Toľko približne prvé zastavenie.

Od zastavenia k zastaveniu

Stúpame mierne k hrebeňu. Všade naokolo sú smreky, zelená trávička. Ako sa ponárame do lesa, pribúda čoraz viac borovíc. Po necelých 900 metroch sa dostávame na hrebeň. Prejdeme 1,5 kilometrov zvlneným a najmä stúpajúcim hrebeňom a sme pri 2. tabuli pod vrcholom Malý Smolník (953,8 m n. m.). Prečítame si, aké živočíchy môžeme stretnúť a ideme ďalej. Po niekoľkých minútach prichádzame k skupinke malých skaliek o niečo vyšších, ako je dospelá osoba. Ratolesti si vynucujú prestávku na lozenie. Ďalej klesáme a stúpame. Po 400 metroch si čítame 3. panel, venovaný geológii pohoria. Je tu mapa geologického podložia PR Baba a okolia. Pokračujeme hrebeňom. Strácame nádej na nejaký výhľad a zrazu po 500 metroch nachádzame kúsok od chodníka malú dieru v stromoch. Pod nami je skala. Vidíme časť Svitu a kúsok kopca Bôrik. V diaľke sa ukazujú Vyšné Hágy s ich nezameniteľným komínom. Z Tatier v predbúrkovom letnom počasí sú vidno zjazdovky na Solisku, Predné Solisko, úpätie Patrie, Tupej a Klinu. Ostrva a jej sedlo je dobre rozpoznateľné.

Už po niekoľkýkrát prudko klesáme, aby sme vzápätí stúpali na najvyšší vrchol hrebeňa Smolník (995,3 m n. m.). Od vyhliadky to bolo sem 400 m. Skaly sú veľkosti akurát na sadnutie. Nad nami je stožiar s pozičným nočným svetlom. Klesáme a o chvíľu stojíme pred 4. tabuľou. Dozvedáme sa bližšie informácie o pohorí Kozie chrbty, ktorého, ako bolo v úvode spomenuté, je súčasťou aj PR Baba. Stáčame sa na juh do borovicovej mladiny a začíname prudko klesať dole. Pri vedení vysokého napätia sa točíme na západ na širokú lesnú cestu. Ďalej severozápadným smerom pokračujeme k poslednému, 5. panelu. Po 1,5 kilometri si čítame, že borovicový porast nie je pôvodný. Dozvedáme sa, že sa tu nachádza medzi inými aj rastlinstvo pôvodného dubového a jedľovo-bukového lesa. Tunajší výhľad poskytuje pohľad na územie európskeho rozvodia medzi Baltickým a Čiernym morom. NCH v podstate končí a napájame sa na zelenú turistickú značku, vedúcu po cestnej komunikácii z Lopušnej doliny na železničnú stanicu Svit. Na najbližšiu autobusovú zastávku to je približne 1,5 kilometra a na vlak 3 kilometre.

Záverečné postrehy

Poldňová prechádzka splnila svoj účel. Boli sme v zachovalej, nedotknutej prírode, ktorú sme spoznávali vďaka NCH. Spomeniem ešte, že informačné tabule sú aj v anglickom jazyku. Chodidlá si oddýchli na chodníku s mäkkým podkladom. Ale treba počítať s nezáživným asfaltovým návratom od posledného zastavenia. Po približnom spočítaní všetkých klesaní a stúpaní na hrebeni je celkové prevýšenie príjemných 346 metrov. Prechádzku odporúčam rodinám s deťmi všetkých vekových kategórii. V pracovnom týždni sme stretli len jedného bežca. Je tu spleť chodníčkov, čo sa javí ako bežecký raj, čomu nasvedčovali aj rôznofarebné šipky na stromoch pravdepodobne pozostatok nejakého podujatia.

Užitočné odkazy

Virtuálna prehliadka NCH Baba