Trasa

Tatranské Matliare, hotel Sorea Hutník – lesný chodník – modrá TZT zo Štartu – Folvarská poľana – sedlo pod Malou Svišťovkou – Skalnaté pleso (trasa na mape)

Odkiaľ

Pri voľbe východzieho miesta máme niekoľko alternatív. Všetky majú spoločné to, že sa nakoniec napoja na modrú značku prechádzajúcu cez sedlo pod Malou Svišťovkou.

Štart (medzistanica lanovej dráhy Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso)

Vydáme sa modrým chodníkom, ktorý nás jednoducho dovedie na Skalnaté pleso. Lanovkovou voľbou ušetríme počiatočné stúpanie okolo 240 m, ale treba počítať s ruchom lyžiarskeho strediska.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tatranská Lomnica

Môžeme vychádzať z údolnej stanice bývalej visutej lanovky na Lomnický štít. Ponúka sa nám pohľad na niekdajší zašlý architektonický skvost. Ďalej pokračujeme zelenou popod prvý a v súčasnosti posledný stojaci stĺp spomínanej lanovky. Musíme počítať s otáznym prešliapaním chodníka, prípadným krátkym úsekom po zjazdovke a preľudnením na Štarte, odkiaľ ideme modrou. Alebo sa môžeme vydať od spomínanej údolnej stanice žltou značkou do Tatranských Matliarov popod svah bývalého areálu sánkarskej dráhy.

Tatranské Matliare

Od hotela Hutník pokračujúc žltou k rázcestiu pri Tenise, kde sa napojíme na modrú značku, začínajúcu na parkovisku pred bývalou vojenskou zotavovňou (čakajúcou na nového majiteľa). Modrá nás dovedie do doliny Kežmarskej Bielej vody, kde sa žltým a od Kovalčíkovej poľany zeleným chodníkom, pripojíme na Folvarskej poľane na modrú od Štartu.

Biela voda

Priamo od zastávky autobusu, respektíve parkoviska, postupujeme žltým chodníkom. Od Kovalčíkovej poľany sa zeleným chodníkom dostaneme na Folvarskú poľanu, kde sme na modrej od Štartu.

Tatranské Matliare (hotel Hutník)

Posledná, a mojím inštinktom nasledovaná, je možnosť ísť končinami, ktorým sa zatiaľ vyhol ruch a devastácia, typická pre lyžiarske stredisko v Skalnatej doline nad Tatranskou Lomnicou. Pôjdeme lesným chodníkom - zvážnicou priamo a kolmo na vrstevnice. Na modrú značku zo Štartu sa takto dostaneme najrýchlejšie zo spomínaných alternatív (samozrejme okrem použitia lanovky) a to v mieste, kde budeme môcť pozorovať končiare zo zaujímavých uhlov. Traverz Malej Svišťovky nám prinesie pohľad do Podtatranskej kotliny s hradbou Levočských vrchov.

Začiatok, v ústrety modrej zo Štartu

Za hotelovým minigolfovým ihriskom najskôr kráčame panelovou cestou, ktorá sa mení na širokú zvážnicu. Orientácia je ľahká, keďže chodník zo Štartu je na dohľad a mnohopočetné stopy horských topánok nás vedú na prípadných križovatkách chodníkov. Prechádzame mostom ponad Skalnatý potok. Nebadane stúpame hore. Porast je poznačený víchricou, len kde-tu stojí smrekovec opadavý alebo jedľa biela. Po 2,5 km sa lesný chodník zužuje a v mieste, kde rozbesnený vietor preskočil žľab a ako zázrakom sa zachovalo trocha smrekov, sa napájame na modrú značku zo Štartu.

Na modrej

Definitívne opúšťame hmlu a užívame si lúče inverzného počasia. Mostíkom prekonávame takmer vyschnuté koryto Huncovského potoka. Holé úbočie Malej Svišťovky je posiate mladými stromčekmi, ktoré sú vysadené za pomoci nemenovaného obchodného reťazca. Po stúpajúcom traverze v mieste na mape označenom kótou Vyhliadka (1202 m) nám kalamita otvára výhľad na Podtatranskú kotlinu zatopenú morom hmly s pobrežím v podobe Levočských vrchov. Od tohto momentu po Folvarskú poľanu ideme po vrstevnici. Vnárame sa do lesa. Na chodníku sa pre radosť detí konečne objavuje sneh, ktorý je ochránený pred teplými lúčmi slnka. Prechádzame cez prieseky, kde ešte nedávno bola malá lanovka na spúšťanie kalamitného dreva. Sem-tam musíme prekonať spadnutý strom.

Folvarská poľana, stúpanie do sedla pod Malou Svišťovkou

Vychádzame z lesa na malú zasneženú lúku (Folvarská poľana 1320 m), kde sa pripája zelená značka z doliny Kežmarskej Bielej vody. Je tu jeden stôl s dvomi lavicami. V tieni je mrazivo, dlho sa nezdržíme. Ešte spomíname na letno-jesenné trsy obsypané čučoriedkami a začíname stúpať lesom do sedla. Opäť obchádzame strom na chodníku. V tretine kopca z malého žľabu je obmedzený výhľad na kúsok hrebeňa Belianskych Tatier. Odhadujeme výšku, ktorú treba zdolať. Mimo chodníka je miestami snehu po kolená, samotný chodník je dobre prešliapnutý. Ako stromy ustupujú kosodrevine, opäť nás začína zohrievať slnko, tušíme blížiacu sa Malú Svišťovku.

Sedlo pod Malou Svišťovkou a Skalnaté pleso

Po približne 3 hodinách od vydania sa na túru sme v sedle (1520 m). Dopĺňame tekutiny a energiu. Máme výhľad na zvyšok trasy pred nami. V diaľke je hvezdáreň a budova stanice visutej lanovky na Skalnatom plese. Huncovský, oba Kežmarské štíty a Veľká Svišťovka sú ako na dlani. Snehu nikde, iba na vyšliapanom chodníku je ho trocha. Ako sa blížime k úpätiu Veľkej Svištovky, respektíve Huncovského štítu a postupujeme v ich traverze, otvára sa nám pohľad na Malú Svišťovku a jej dvojníčku, vrchol pokrytý kosodrevinou, Stežky (1530 m). Odkrýva sa Bujačí vrch (1947 m) a Skalné vráta Belianskych Tatier. Z hmly vystupuje hrebeň Spišskej Magury. Na druhej strane je stále podtatranský kraj zahalený, len Tatranské Matliare a Štart nesmelo vykukujú. Kopce za Popradom - Zámčisko (921 m) a Krížová (941 m) pôsobia ako ostrovy. Pri prechádzaní žľabu Huncovského potoka a pri ešte zopár menších treba zvýšiť pozornosť na úzko vyšliapanom chodníku. Veľkosť snehovej pokrývky je nerovnomerná. Mimo chodníka medzi balvanmi pribúda snehu, inde je sfúkaný na holé magistrálne kamene. Slnko sa schováva za Lomnický hrebeň, dostávame sa do jeho tieňa. Pomaly sa ukazuje veľká kopula hvezdárne. Lomnický štít vidíme, až keď prechádzame okolo hvezdárne. Po 1.25 h sme na Skalnatom plese (1751 m).

Kam ďalej?

Pôvodne sme si chceli pozrieť nedávno (august 2013) otvorenú galériu Encián, zriadenú v budove stanice visutej lanovky a zájsť na detské menu na Skalnatej chate, ale pre nedostatok času sa vraciame do Tatranskej Lomnice. Keďže pre deti bolo lákadlom či motiváciou túry zvezenie sa novou lanovkou, sľub plníme a po prestupe na Štarte na pôvodnú lanovku vystupujeme v zahmlenej Tatranskej Lomnici.

V prípade dospelákov s dostatočnými silami a časom je možné sa vyhnúť Skalnatej doline a jej zmenenej tvári pokračovaním zo Skalnatého plesa po Tatranskej magistrále cez Lomnickú vyhliadku a Zamkovského chatu na Hrebienok. Podľa Hikeplannera je predĺženie iba 6 km dlhé, so zväčša klesaním 555 m a predpokladaným časom 1.45 h.

Záver

Výhodou cieľa túry je rôznorodosť možností nástupu, ako aj zostupu, prípadne pokračovania na Hrebienok. Výlet si môžeme spestriť návštevou galérie Encián, hvezdárne (v dňoch otvorených dverí) alebo Skalnatej chaty. Na brehu Skalnatého plesa je náučný chodník a detský areál Tatranská divočina s preliezkami a drevenými sochami tatranskej zveri.

V prípade núdze môžeme využiť lanovku. Je možnosť sa telefonicky informovať o jej prevádzke. Otočením smerovania túry si podstatne znížime jej náročnosť na kondíciu. Frekvencia turistov výrazne klesá mimo letnej sezóny, preto je priechodnosť (prešliapanie) chodníka v zime otázna.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek