Trasa

Spišské Tomášovce – Tomášovský výhľad – Letanovský mlyn – Ihrík – Zelená hora – Hrdlo Hornádu – Podlesok

Náučný chodník

Na náučný chodník (ďalej NCH) môžeme nastúpiť z Podleska alebo od Čingova, kde sa nachádzajú vstupné informačné tabule (po celej trase je ich dovedna 19). NCH je okružný, prvá časť vedie cez Prielom Hornádu (modrý turistický chodník) a druhá časť, nami absolvovaná, prechádza hrebeňom ponad Prielom (žltý turistický chodník). Z časových a kondičných dôvodov detí okolo siedmeho roku veku si volíme nástup zo Spišských Tomášoviec.

Prvé kroky k hrebeňu

Prichádzame vlakom z Popradu. Vystupujeme v Spišských Tomášovciach. Zelená značka nás sprevádza sympatickou dedinkou. Na konci obce prechádzame kľudnou ulicou okolo pestrofarebne poopravovaných domov rómskych obyvateľov. Začína sa stúpanie lúkou, ktoré naznačuje, že cieľom nie je dno rokliny, ale výhľad z hrebeňa. Nebyť letného oparu, otvárali by sa nám pohľady na Levočské vrchy a blízke Vysoké Tatry. Uspokojíme sa s pohľadom na lúky a dediny Hornádskej kotliny. Dobre sa dá rozoznať kostol v Spišskom Štvrtku, patriaci medzi najstaršie kostoly na Spiši. Vždy na mňa pôsobí ako pomyselná brána do Slovenského raja a teraz pri pohľade naň rozmýšľam, ako to máme ešte ďaleko a koľko nám bude trvať, pokým sa okolo neho budeme vracať domov. Po hodine sme na hornom konci lúky pod lesom. Prichádzame k informačným tabuliam č. 15 a 16. Čítame, že osídlenie Hornádskej kotliny siaha do konca staršej kamennej doby. Základ dnešného osídlenia pochádza z obdobia saskej kolonizácie pred vpádom Mongolov (1241-1242) a z rokov po ňom. Dozvedáme sa, že odlesnené, otvorené priestranstvá Hornádskej kotliny slúžia ako letoviská európsky významným druhom dravých vtákov: orlovi krikľavému, orlovi skalnému či sokolovi sťahovavému. Lovia tu myšiak hôrny a sokol myšiak. Lokality s nízkou spasenou trávou osídľuje syseľ pasienkový, pričom jeho kolónie patria k najsevernejšiemu výskytu sysľa v Európe. Neďaleko informačných panelov nachádzame základy budúceho altánku.

Tomášovský výhľad

Pokračujeme lesom zelenou značkou. Po chvíli stojíme na priam magickom skalnom prahu na plošine. Oproti vidíme lesy Tomášovskej Belej, Čertovej sihote (kde je tiež impozantný výhľad), Matky Božej (taktiež sú tam výhľadové skalky) a cítime sa ako na balkóne nad “zeleným” rajom. Dole sa pod nami kľukatí Hornád. Vysoké Tatry v opare a mrakoch sú neviditeľné. Čítame si informačné tabule č. 13 a č. 14. Venujú sa skalnej stene a tunajším netopierom, nechýba vyobrazenie výhľadu s popisom. Ľudia v dave sa striedajú tak, ako prichádzajú a náhlia sa ďalej. My pozorujeme horolezcov, ako si budujú stanovište na zlanenie. Neprejde veľa času a z rímsy pod štandom sa pomocou osmy, respektíve kýblika, ponárajú približne 30 - 40 m dole do prielomu Hornádu. Liezť sa tu začalo už pred 1. svetovou vojnou, je tu okolo 100 horolezeckých ciest. O atraktivite a ľahkom prístupe svedčí aj to, že v roku 1889 bola na tejto lokalite z iniciatívy Gustáva Bartscha postavená prvá útulňa v Slovenskom raji.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hrebeň a Letanovský mlyn

Pokračujeme hrebeňom žltou značkou. Zelená sa po niekoľkých metroch stáča vľavo do prielomu. Prichádzame opäť k tabuliam č. 15 a 16. V príjemnom tieni lesného chodníka veľmi miernym klesaním po pol hodine prichádzame ku skalkám. Výhľad z nich je obmedzený, dole pod nami je osada Letanovský mlyn, oproti Čertova sihoť a Prielom Hornádu. Schádzame prudko dole asi 80 výškových metrov k Trstenému potoku, pripájame sa k červenej z Letanoviec a zatáčame vľavo popri prúdu potoka. Prechádzame na jeho pravú stranu a ani sa nenazdáme a sme na križovatke s modrou z Podlesku a naším ďalším pokračovaním žltej. Najskôr sa ideme pozrieť na kamenný Kartuziánsky most. Vybudovali ho kartuziáni ako súčasť zásobovacej cesty pre kláštor na Kláštorisku. Most je kópiou pôvodného, ktorý za 2. svetovej vojny zničili Nemci. Je poludnie a tak sa pre radosť detí zastavujeme v bufete v osade. Vonku na terase nad pravdepodobne pôvodným náhonom mlyna dopĺňame energiu.

Ďalšie výhľady - Ihrík

Vraciame sa späť k spomínanej križovatke a prudkým stúpaním sa rýchlo dostávame na hrebeň kopca Ihrík. Tu chodník kopíruje rozhranie medzi skalkami, krovinami a lesným porastom. Výhľady sú opäť excelentné, len škoda dnešného nefotografického počasia. Ako predtým, aj teraz ideme nad prielomom Hornádu. Zastavujeme sa na výhľadovom mieste so 17. informačným panelom. Dozvedáme sa, že Ihrík je najteplejším miestom Slovenského raja, jeho južné svahy poskytujú vhodné podmienky pre desiatky vzácnych teplomilných rastlín a živočíchov. Vyskytuje sa tu napríklad poniklec slovenský alebo pavúk stepník červený. Za krátky čas je tu ďalšia zaujímavosť. NCH, teda aj žltá, prechádza okolo diery v zemi, ktorej sa venuje 18. tabuľa. Priepasť Lievik (Gackova diera) bola vytvorená krasovými procesmi vody vo svetlých vápencoch. Jej hĺbka je 24 m a dolný vchod vyúsťuje v stene kaňonu. Ďalej sa dozvedáme, že na Ihríku si v mladšej dobe kamennej naši predkovia vybudovali výšinné sídlisko. Neskôr míňame ešte jeden výhľadový bod a prudko klesáme.

Zelená hora (654 m)

Vzápätí stúpame na kopec s bohatou minulosťou. Zelená hora bola osídlená už v neskorej kamennej dobe, potom na prelome letopočtu a neskôr v čase Veľkomoravskej ríše. V 13. storočí začal zemepán Marcel stavať kamenný hrad, ktorý nedokončil. Nádvorie s rozlohou 10 ha bolo obohnané silným, vysokým múrom, ktorého zvyšky na severnej strane rozoznávame aj dnes. V roku 1453 hrad obsadili bratríci, opevnili ho a pomenovali Tábor. Odtiaľto podnikali pustošivé nájazdy do okolia až do mesta Levoča. V roku 1462, po odchode bratríkov, Levočania hrad zbúrali a odvtedy ho pohlcuje les. Toľko nám prezradila náučná tabuľa č. 19.

Po prebádaní spomínaných zvyškov opäť prudko klesáme do Hrdla Hornádu v Podlesku. Tu by som odporučil v období, keď sú vlhké chodníky, radšej zostup cez lúku zjazdovky, pretože turistický chodník vedie cez šmykľavé kamene a korene stromov. Teraz si môžeme zvoliť pokračovanie modrou do Podlesku popri riečke Veľká Biela voda, alebo zelenou do Hrabušíc na zastávku autobusu. My volíme najskôr Podlesok, kde si, ako vždy, dobre doplníme energiu v miestnej reštaurácii alebo bufete.

Záver

Túra splnila všetky predpokladané očakávania. Mali sme krásne výhľady, bez davov ľudí s poučením pre deti, ako aj ich rodičov. Samozrejme, je to doplnok k hlavným magnetom Slovenského raja, ktorými sú rokliny, voda, rebríky, rošty, kramle...

Užitočné odkazy

Náučné chodníky
Tomášovský výhľad - lezecký sprievodca
Osobnosti a rodáci Spišských Tomášoviec - Gustáv Bartsch