Odmenou nám budú prvé výhľady z vysokotatranských 2000-tisícoviek. Absolvujeme prechádzky dolinami s pestrofarebnou kvetenou, pasúcimi sa kamzíkmi a kde-tu nenápadnými a zvedavými svišťmi. Výšľapy zavŕšime návštevou chát nad pásmom kosodreviny. Skúsime aj dlhšie zimné túry. Pre čas oddychu uvedieme zopár tipov na miesta, ktoré majú potenciál zaujať naše ratolesti pri pohybe v prírode. Častokrát k tomuto účelu využijeme náučné chodníky.

Výber túry

Je zrejmé, že časy uverejnené na smerovníkoch a v sprievodcoch sú len orientačné. V niektorých prípadoch sa deti tejto vekovej kategórie reálne približujú uvádzaným časom. Pri plánovaní sa mi osvedčilo pozrieť si celkovú dĺžku a prevýšenia zamýšlanej túry. Následné rozhodnutia padajú podľa toho, ako si detský kolektív poznám z predchádzajúcich túr. Ďalej budeme uvádzať údaje podľa Hikeplannera. V prípade zimnej túry snehová pokrývka alebo ľad zhoršujú a spomaľujú postup a treba rátať s dostatočnou časovou rezervou. Pri jesenných túrach si musíme uvedomiť dĺžku, respektíve krátkosť dňa oproti letu. Slnko je nízko na obzore, a teda pomerne krátko budú lúče zohrievať dlhé tatranské doliny. Túry väčšinou absolvujeme od polovice júla, keď by mal byť sneh roztopený.

Prechádzky dolinami na chaty

Téryho chata (2015 m) Malou Studenou dolinou k najvyššie položenej celoročne otvorenej chate
Trasa: Hrebienok - Zamkovského chata - Téryho chata a späť (stúpanie 870 m, klesanie 870 m, vzdialenosť 14 km, čas 4:50 h)

Vznikla v roku 1899 a bola prvou celoročne otvorenou chatou vo Vysokých Tatrách. Pri jej návšteve je výhoda, že približne v prvej tretine výšľapu máme po ceste už z predchádzajúcich túr známu Zamkovského chatu. Môžme tu načerpať sily pred vstupom do Malej Studenej doliny, prípadne sa schovať v nepriaznivom počasí. Rozdiel oproti ostatným túram je, že chatu vidieť hneď z pásma kosodreviny. Takmer celú dobu je na očiach, pri posledných krokoch sú jej okná skoro na dosah, čo môže byť povzbudzujúce, ale aj naopak. Nad pásmom lesa sa pozornému oku podarí nájsť observatórium na Lomnickom štíte. Túra je chodeckého rázu bez technických pomôcok. Neďaleko chaty sa nachádza Päť Spišských plies. Máme výhľad na pokračovanie turistického chodníka na Zbojnícku chatu cez Priečne sedlo zabezpečený kramľami a reťazami. Ak by sme tu prespali, je pravdepodobné, že by naše ratolesti zvládli na druhý deň túru cez sedlo Sedielko do Javorovej doliny končiacej v Tatranskej Javorine.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zbojnícka chata (1960 m) Veľkou Studenou dolinou - chodníčkami povestí
Trasa: Hrebienok - Zbojnícka chata a späť (stúpanie 815 m, klesanie 815 m, vzdialenosť, 12,6 km, čas 4:25 h)

Túra môže pôsobiť zdĺhavým dojmom, keďže prechádzame pomerne dlhou dolinou a chatu je vidieť až v závere. Zo začiatku pohľadom dominuje Strelecká veža opradená povesťami o strelcoch - pytliakoch, ktorí sa spomínajú v knihe Václava Cibulu – Tatranské pověsti a báje. Neskôr budeme kráčať priamo pod Slavkovským štítom, ktorého tieň v jesenných mesiacoch babieho leta zatieni celú dolinu už čoskoro popoludní. Než prejdeme na ľavú stranu údolia si v stúpaní popri Veľkom Studenom potoku pomôžeme krátkym úsekom reťazí. Sú tu najmä pre bezpečnosť v období námrazy alebo poprašku snehu. Ďalej nás bude čakať krátke chodecké, ale výživné stúpanie k Vareškovmu plesu. Potom sa pokračuje pozvoľna okolo Dlhého plesa, nad ktorým je nedlhý úsek zabezpečený reťazami. Budú opäť rozptýlením pre našich horalov, ako v predchádzajúcom prípade. Až teraz sa objavuje pred nami chata. Spred “Zbojníčky” je výhľad na Priečne sedlo alebo sedlo Prielom, ktorým by sme sa dostali do Velickej, respektíve Litvorovej doliny a z nej do Bielovodskej doliny. Tento prechod by som ponechal až pre starších. Zo značkovaných štítov vidíme sa vypínať Východnú Vysokú.

Chata pod Rysmi (2250 m) - najvyššie položená chata Vysokých Tatier sprístupnená mimo zimnej uzávery (1. 11. - 15. 6.)
Trasa: Popradské Pleso, zastávka TEŽ - Popradské pleso - Chata pod Rysmi a späť (stúpanie 1065 m, klesanie 1065 m, vzdialenosť 18,2 km, čas 6:20 h)

Ide z opisovaných túr o jednu z najnáročnejších, ako dĺžkou, tak aj prevýšením. Náročnosť sa zvyšuje hlavne prekonávaním niekoľkých úsekov pomocou reťazí a kramlí. Vhodné obdobie na absolvovanie túry je zvyčajne po polovici júla, kedy by už mal byť sneh roztopený a nehrozí chôdza po snehových poliach. Taktiež letný prístupový chodník k reťaziam bude bez snehu. Takisto si zvýšime pravdepodobnosť, že kamene a kamienky, ktoré sa mali po zime uvoľniť, už spadli. Samozrejmosťou je skorý ranný nástup, aby sme sa vyhli letným poobedným búrkam, prípadne ich prečkali pri zostupe na Popradskom plese. Treba počítať s vysokou frekventovanosťou chodníka, keďže Rysy sú najvyšším vrcholom Poľska, pričom ide o najprístupnejšiu cestu. Rušnosť je ovplyvnená aj tým, že Rysy sú najvyššie značené miesto Slovenska.

Na dlhej ceste máme k dispozícii Horský hotel pri Popradsom plese alebo Majláthovú chatu pri brehu plesa. Pokračujeme neďaleko Hincovho potoka popod hrebeň Bášt a vežičiek Satana. Pred nami sa vypína vpravo Mengusovký Volovec a vľavo turisticky prístupný Kôprový štít. Po vojdení do pravého výbežku Mengusovskej doliny nás čaká prvé väčšie stúpanie k Žabím plesám do Kotliny Žabích plies. Na konci doliny nastúpame do traverzu a po prekonaní technickej časti sa ocitáme v chodeckom teréne pred chatou. Ak by sme prespali, na druhý deň môžme s ratolesťami podniknúť záverečnú túru na vrchol Rysov.

Schronisko PTTK Murowaniec
Trasa: Zakopane - Kuznice - chata Murowaniec - Kuznice a späť (stúpanie 548 m, klesanie 548 m, vzdialenosť 9,5 km, čas 3:15 h)

Absolvujeme nenáročnú túru s príťažlivými výhľadmi na horské mestečko Zakopané, rušný hrebeň Gubalówka posiaty usadlosťami. V neposlednom rade nás upúta pohľad na štíty Vysokých a Západných Tatier zo severnej poľskej strany. Chata je situovaná na poľane Hala Gąsienicowa, príznačnej fotogenickým prostredím s roztrúsenými senníkmi a horskými chatkami. Je východiskovým miestom najmä na najnáročnejšiu zaistenú cestu v Tatrách - Orla Perć. Po prenocovaní by sme mohli na druhý deň podniknúť výšlap na poľsko-slovenský Kasprowy Wierch (Kasprov vrch), kde je stanica lanovky zo Zakopaného.

Zimné túry

V tomto veku sa dajú uskutočniť aj dlhšie zimné túry, ktoré sme predtým realizovali v letných mesiacoch a opísali v predchádzajúcej časti seriálu. Pre príklad vyberáme následujúce:

Na Skalnaté pleso cez chaty
Trasa: Starý Smokovec - Hrebienok - Rainerova útulňa - Zamkovského chata - Sklanaté pleso - lanovka do Tatranskej Lomnice (stúpanie 555 m, klesanie 75 m, vzdialenosť 6,2 km, čas 2:10 h)

Túra je uskutočniteľná v oboch smeroch. My sme si vybrali smer zo Starého Smokovca, pri ktorom prevláda stúpanie. Pre prípad zľadovateného chodníka by bolo dobré, ak by aspoň dospeláci mali stúpacie železá (mačky) a turistické paličky. Značné plus je, že po ceste budeme mať Rainerovu chatu, Zamkovského chatu, prípadne Skalnatú chatu. V závere túry, neďaleko Skalnatej chaty a zjazdovky, treba zvýšiť pozornosť pri sledovaní zimného tyčového značenia. Na Skalnatom plese sa nám ponúka navštíviť galériu Encián v budove visutej lanovky.

Na Skalnaté pleso cez Malú Svišťovku ľudoprázdnou krajinou
Trasa: Štart - sedlo pod Malou Svišťovkou - Skalnaté pleso - späť lanovkou (stúpanie 710 m, klesanie 120 m, vzdialenosť 8,1 km, čas 2:45 h)

Vyvezieme sa na medzistanicu Štart a ďalej nasledujeme modrú značku až na Skalnaté pleso ako v článku Malá Svišťovka v zime s deťmi.

Chata pri Zelenom plese
Trasa: Kežmarská Biela voda - Kovalčíkova poľana - Chata pri Zelenom plese a späť (stúpanie 675 m, klesanie 675 m, vzdialenosť 15,6 km, čas 4:40 h).

Je to nenáročná zimná prechádzka s pozvoľným výškovým profilom. Nikto zo zúčastnených si ani nevšimne, že vystúpal do výšky 1551 m, do lona tatranskej prírody obkoleseného Malým Kežmarským štítom alebo Jastrabou vežou či hrebeňom Belianskych Tatier. Vďaka obľúbenosti chaty bude vo väčšine prípadov široký chodník dobre prechodený. V časoch topenia sa snehu je pravdepodobný výskyt ľadu v úseku Šalviový prameň - Kovalčíkova poľana.

Schronisko w Dolinie Roztoki
Trasa: Lysá Poľana - Wodogrzmoty Mickiewicza- Schronisko w Roztoce a späť (stúpanie 197 m, klesanie 197 m, vzdialenosť 10,8, km, čas 2:55 h)

Ide skôr o vychádzku zasneženou asfaltkou ako túru, ktorú by zvládli aj štvorročné deti. Chata je nenápadne ukrytá pod cestou na Morské oko, po ktorej konské záprahy so saňami vyvážajú turistov hore na chatu pri Morskom oku. Od vodopádov Wodogrzmoty Mickiewicza sa k chate Schronisko w Dolinie Roztoki dostaneme za 15 minút klesajúcim lesným chodníkom.

Taktiež odporúčam zimnú návštevu Chaty Plesnivec v Belianských Tatrách. Podrobnému opisu sme sa venovali v predchádzajúcej časti, kde sme výšľap absolvovali s 3,5-ročnými deťmi.

Vrcholy - prvé dvojtisícovky

Predné Solisko (2117 m) z Furkotskej doliny
Trasa: Štrbské Pleso - Pod Furkotskou dolinou - Škutnastá poľana - Chata pod Soliskom - Predné Solisko - Chata pod Soliskom a späť popri lanovke na Štrbské Pleso (stúpanie 832 m, klesanie 832 m, vzdialenosť 11,5 km, čas 4:35 h)

Vychádzku na Chatu pod Predným Soliskom sme mohli absolvovať podľa predošlej časti. Teraz si túru podstatne predĺžime a vystúpime aj na samotný vrchol. Najskôr si vychutnáme tatranskú prírodu na začiatku Furkotskej doliny. Za rázcestím pod Furkotskou dolinou vchádzame do stúpania spomínanou dolinou. Smreky, borovice, jarabiny postupne strieda kosodrevina. Po pravej strane vidíme ďalekohľadom ľudí pri kríži Predného Soliska. Vľavo je Kriváň, Sedielková kopa, hrebeň Ostrej. Pri rázcestníku Škutnastá poľana opúšťame „Furkotku“ a balvanmi dláždený chodník nás po pár minútach privedie ku koncovej stanici lyžiarskej lanovky a neďaleko chaty. Pred výstupom na Predné Solisko je vhodné doplniť energiu, keďže neskôr na rušnom chodníku to môže byť trocha nepraktické. Samotný výstup je chodecký terén zvládnuteľný za 40 - 50 minút. Hore nás bude čakať panoramatická tabuľka s popisom štítov a kríž. Výhľad máme napríklad na Kriváň, na druhej strane sa tiahne hrebeň Bášt a Satana. Vidíme pod sebou vodopád Skok a Štrbské pleso. Oproti nám je Kráľova hoľa. V slnku sa odzrkadľuje vodná hladina hornej nádrže prečerpávacej elektrárne Čierny Váh. V období čistého studeného vzduchu môžeme zazrieť Ďumbier, Veľký Choč, prípadne Veľkú a Malú Fatru. Dole ku chate schádzame rovnakou cestou. Po zaslúženom dočerpaní energie a tekutín ďalej klesáme modrou značkou popri lyžiarskej lanovke Solisko - Furkotka. Obchádzajúc veľký skokanský mostík sa po chvíli ocitáme na brehu Štrbského plesa. V uvedenej knihe povestí sa píše, že na úpätí štítu mali pastieri solisko - miesto kam dávali soľ pre svoje stáda.

Veľká Svišťovka (2038 m)
Trasa: Tatranská Lomnica - Chata pri Zelenom plese - Veľká Svišťovka - Skalnaté pleso - späť lanovkou (chodník je uzavretý od 1. 11. do 15. 6.; stúpanie 1360 m, klesanie 455 m, vzdialenosť 16,4 km, čas 6:00 h)

Predpokladám, že výšľap na Chatu pri Zelenom plese sme už uskutočnili. Na túru môžeme vychádzať z Tatranskej Lomnice cez Skalnatého pleso alebo z Tatranskej Lomnice cez Tatranské Matliare, respektíve z Bielej vody. My volíme najskôr prechádzku Dolinou Zeleného plesa. Po občerstvení na „Brnčalke“ sa vydávame na červenú turistickú značku - Tatranskú magistrálu. Ešte v pásme kosodreviny sa prechádza okolo Čierneho plesa. Následne sa nebadaným stúpaním dostaneme pod úpätie Veľkej Svišťovky. Tu začína pármetrový úsek s osadenou reťazou, ktorá slúži hlavne pre bezpečnosť zostupujúcich. Postupujeme miestom s drobnými vlhkými úlomkami tatranskej žuly, sem-tam sa sporadicky objavuje voda. Po prekonaní nedlhého úseku je ďalej povaha terénu klasickej magistrály, cik-cak ako napríklad na Ostrvu. Zo sedla je to iba niekoľko minút k dosiahnutiu nevýrazného vrcholu. Z tabuľky sa rýchlo zorientujeme v menách okolitých štítov ako sú Lomnický, oba Kežmarské, Huncovský. Na druhej strane za Chatou pri Zelenom plese vidíme napríklad Jahňací štít (kam vedie žltá značka), takmer celý hrebeň Belianskych Tatier. Odľahčená verzia Skalnaté pleso - Veľká Svišťovka – Skalnaté pleso s využitím lanovky je vhodná aj pre menšie deti.

Upozornenie: Výstup z Doliny Zeleného plesa, respektíve zostup do doliny, je prakticky po celý deň v tieni, teda v spomínaných vlhkých úsekoch hrozí pri nízkych nočných teplotách celodenná poľadovica! Vzhľadom na množstvo ľudí prichádzajúcich od lanovky je nutná vzájomná ústretovosť. Výhodnejší termín na absolvovanie túry bude cez pracovný deň.

Východná Vysoká (2429 m) - perla kruhových výhľadov
Dlhší variant z Tatranskej Polianky (stúpanie 1434 m, klesanie 1434 m, vzdialenosť 17,4 km, čas 7:30 h; chodník uzavretý od 1. 11. do 15. 6.)

Kratšia verzia zo Sliezskeho domu (1670 m)
Trasa: Sliezsky dom - Poľský hrebeň - Východná Vysoká a späť (chodník uzavretý od 1. 11. do 15. 6. stúpanie 759 m, klesanie 759 m, vzdialenosť 8 km, čas 3:55 h)

Po zvážení parametrov oboch trás a vzhľadom na neznáme kondície detí vyberám druhú variantu s vývozom na Sliezsky dom. Záverečné partie pod vrcholom sú v suťovom teréne, tak si deti na túru pribalia aj prilby. Jednak pre ochranu, či morálku, ale aj aby si uvedomili, že nejde o ľahký terén a naučili sa pristupovať zodpovedne k pohybu v prostredí vysokých hôr.
Vývoz, “taxi služba” je prevádzkovaná niekoľko rokov, pričom sa jej forma mení. V lete 2015 sme si deň vopred dohodli čas vývozu a po jeho uskutočnení, sme na recepcií zaplatili 15,- € na osobu nad 6 rokov. V cene je koláč, 0,5 litra čaju (prípadne káva) a zvoz naspäť do Tatranskej Polianky. Mimo toho je pre deti samotná cesta zážitkom, veď kedy sa vezú Land Rover Defender-om, ktorého rôzne verzie vidíme u Horskej záchrannej služby, polície a hasičov? Vývoz nám tiež skráti čas túry a keď využijeme prvý vývoz o siedmej ráno, zvýšime si šancu, že sa vyhneme letným búrkam hore na štíte.

Túru začíname chodníkom ponad Velické pleso. Na úrovni Velickému vodopádu obchádzame skalný prah z pravej strany. Po skale steká alebo kvapká voda Večného dažďa. Čochvíľa sa ocitneme na terase, respektíve na dne bývalého plesa v strednej časti Velickej doliny nazývanej Kvetnica. Hojný výskyt kveteny nám potvrdzuje správne meno miesta. Rozhliadajúc sa zbadáme kamzíky a pri zbystrení pozornosti a troche šťastia aj svište. Po ľavej strane máme masív Gerlachovského štítu. Sledujeme čas a v pravidelných časoch si dávame prestávky na krátke občerstvenie. Udržujeme skupinu pokope. Prvé raňajky v prírode pripadli na miesto nad Dlhým plesom. Badáme, že Východná Vysoká je zaliata ranným slnkom. Ďalej obchádzame Guľatý kopec, na ktorého severnom trávnatom úbočí sa pasie stádo kamzíkov, 14 - 20 kusov. Chodník nás vedie vpravo k záveru Velickej doliny pod Poľský hrebeň. Vyzeráme smerovník v sedle. Zastavujeme pri reťaziach. Doteraz bol chodník chodecký obdobný ako magistrála. Nasleduje krátke dočerpanie energie, nasadenie prilieb a kontrola zapnutia hrudných popruhov ruksakov, načo deti častokrát zabúdajú. Zopár kramlí nám pomôže sa vyšvihnúť hore, reťaze sa zídu pri zostupe. Po chvíli sme na Poľskom hrebeni. Vidíme poľské Tatry ale nie sme na hranici, ako by sa z názvu zdalo. Hrebeň-sedlo dostalo názov podľa poľských pašerákov, ktorí tadiaľto údajne chodievali. Pod nami je Litvorová dolina, ktorou vedie značka okolo Zamrznutého plesa a Bielovodskou dolinou na Lysú Poľanu. Spoznávame Východnú Vysokú a vľavo od nej sedlo Prielom do Veľkej Studenej doliny. Po malej prestávke pokračujeme ďalej. Najskôr nasleduje skalnatý úsek s jednou či dvomi reťazami, občas zapojíme ruky. Asi po uplynutí tretiny sa terén mení na nestabilnú suť. Ďalej budeme postupovať s väčšími rozostupmi, aby sme blízko nad hlavou nemali turistu, pre prípad uvoľneného a následne padajúceho kameňa. Po predpokladaných 45 minútach a nastúpaných 330 metroch sme na štíte. Je tu opäť panoramatická tabuľka. Najskôr zabodujeme u detí s pohľadom na Sliezsky dom, Zbojnícku chatu, či Lomnický štít. Záujem o podnikanie ďalších túr podnecujeme pohľadom na okolité štíty, kam vedie značka, ako je Slavkovský štít alebo Rysy. Ukazujeme si ďalšie známe dominanty - Gerlachovský štít a Vysokú, kam sa dá ísť v sprievode horských vodcov alebo inštruktorov VhT z turistických klubov a spolkov. Zdržíme sa krátko, je tu málo miesta a turistov začína pribúdať. Zostup je rýchly, nakoľko chodník v suti je zhora čitateľnejší ako zospodu. Skalný úsek sa takisto darí prejsť bez väčšieho tápania. Sme znovu na Poľskom hrebeni. Keď budeme starší, môžme pokračovať na Zbojnícku chatu alebo na Lysú Poľanu. Ešte pár reťazí urýchli klesanie, dve-tri kramle a stojíme na vydláždenom chodníku. Deti si dávajú prilby dole a takmer behom zrýchľujú smer Sliezsky dom. V Kvetnici sa lúčime s kamzičím mláďaťom a o chvíľu objednávame zvoz do Tatranskej Polianky.

Ako na to

Pred absolvovaním výstupu najmä na Chatu pod Rysmi a Východnú Vysokú by som odporučil vyskúšať si s deťmi pohyb po technických pomôckach a ubezpečiť sa o ich schopnostiach a odvahe. Prípadne sú vítané skúsenosti z umelej steny alebo zlaňovania, ktoré sa robia napríklad v Klube slovenských turistov alebo tiež v SVTS. Ich talent eventuálne preveríme v Slovenskom raji v Zejmarskej rokline na rebríkoch.

Niečo na čas oddychu

Okrem rôznych moderných lákadiel sa nám naskytá v okolí Vysokých Tatier veľa alternatív ďalšieho pobytu v prírode mimo vysokohorského pásma.

Tatranské predhorie
Lesnícky náučný chodník Fľak
K Peknej vyhliadke nad Starým Smokovcom
Prechádzky podhorím z Tatranských Matliarov

Náučný chodník Astronomického ústavu SAV, Stará Lesná
Trasa z Tatranskej Lomnice. V tomto veku sa už deti budú zaujímať nielen o samotné objekty hvezdárne, ale aj informácie z tabúľ NCH. Chodník sa začína pri budove ústavu za hotelom Kongresové centrum SAV Academia.

Kozie chrbty - minipohorie medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami
Gánovce – geopark a travertínové kopy
Zámčisko - prechádzka na Popradský hrad
Obe predchádzajúce lokality sa dajú touto trasou spojiť do jednej.
Náučný chodník Kvetnica
Kvetnica, Krížová cesta a okruh zdravia
Náučný chodník Baba zo Svitu

Poľsko, Poronin - Gubalówka - Zakopané
Prechádzka protikladov s neopakovateľnými výhľadmi, ale aj zhonom cestovného ruchu (stúpanie 450 m, 120 m, vzdialenosť 11 km, trasa).

Ešte pred Zakopaným vystúpime z autobusu v obci Poronin (pozor: v čase dopravnej zápchy sa môže stať, že budeme musieť vystúpiť pred začiatkom dediny, respektíve na konci obce Stasikówka, keďže šofér obchádza samotný Poronin, načo nás upozorní pri nástupe). Budeme pokračovať červenou turistickou značkou do dediny Suche cez most ponad rieku Biały Dunajec (Biely Dunajec). Neskôr sa chodník stáča vľavo medzi typické miestne drevené domy. Na hrebeň “Gubalowki” sa dostaneme stúpaním ľavým okrajom zjazdovky, respektíve poľným chodníkom. Ďalej je terén charakteru lesnej cesty s výhľadmi na obe strany. Panorámu máme od Belianskych až po Západné Tatry. Na druhej strane sa kocháme krajom Podhalia, pohľadom na upravené zvlnené políčka s roztrúsenými domami. Za stanicou sedačkovej lanovky sa prechádza na asfaltový chodník-cestu. Pomaly sa blížime k vysielaču a rušnému turistickému centru s koncovou stanicu pozemnej lanovky. Do Zakopaného sa dá zísť prípadne aj pešo popri lanovke alebo si spraviť okruh. Dojem, že Zakopané je hlavným mestom Tatier nadobudneme z prechádzky napríklad po hlavnej triede Krupówki, alebo návštevy cintorína Cmentarz Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku. Sú tu pochované takmer všetky významné osobnosti, ktoré sa zapísali do histórie mesta a Tatier. Na každom rohu je možnosť si kúpiť syry-oštiepky (oscypki) rôznych druhov, ako kozie, ovčie, kravské a ich kombinácie.

Slovenský raj
Jeho rokliny sú vďačnou zmenou a útočiskom pred letnými horúčavami. Napríklad spomínaná Zejmarská roklina. Ďalej sa ponúka si prejsť aspoň časť Prielomu Hornádu s navštívením Kláštorskej rokliny s rebríkmi a Bielou jaskyňou. A to buď z Podleska alebo z Letanoviec. V oboch trasách je zaradené miesto oddychu Kláštorisko s bufetom. Nachádzajú sa tu ruiny kartuziánskeho kláštora a symbolický cintorín obetí Slovenského raja. V prvom prípade sa vrátime späť hustým lesom do Podleska. Druhou trasou prejdeme cez výhľadové miesta Čertova sihoť a Tomášovský výhľad, následne skončíme v Spišských Tomášovciach (detailnejšiemu opisu sa bude venovať článok uverejnený neskôr).

Tomášovský výhľad, Ihrík a Zelená hora. V tomto výšlape sa vyhneme všetkým náročným úsekom a pôjdeme hrebeňom čiastočne kopírujúcim Prielom Hornádu. Odmenou nám bude niekoľko atraktívnych výhľadov.

Pieniny
Spišská Stará Ves - Niedzica a späť
Celá trasa vedie po chodníku popri cestnej komunikácií. Na poľskej strane je chodník rozdelený na časť pre peších a zvlášť pre cyklistov. Prechádzku môžme absolvovať peši, na kolobežkách alebo bicykloch. Stúpanie je smerom do Niedzice iba rádovo pár metrov. Dĺžka tam-späť zhruba 12 km. Lákadlom je návšteva pevnosti Niedzica s rovnomennou dedinkou, ktorá kedysi patrila Československu s menom Nedeca. Narodil sa tu Michal Dočolomanský. Hrad nazývaný Dunajec bol postavený na prelome 13. - 14. storočia na území Spišskej župy Uhorského kráľovstva. Až po 1. svetovej vojne v roku 1920 pripadol k poľskému územiu. Okolitý ráz prírodného prostredia sa zmenil v roku 1997 po dostavaní priehrady Jezioro Czorsztyńskie. Na jej brehu je malá kamienková pláž vhodná na kúpanie. Po priehrade premávajú výletné lode, pričom ich môžme využiť na prevoz na druhý breh k zrúcanine Zamek Czorsztyn. Druhý hrad bol vybudovaný v 13. storočí na ochranu južných hraníc Poľska.

Ďalším významným turistickým miestom Pienin je Červený Kláštor, z ktorého výstup na symbol Pienin - vrchol Trzy Korony (Tri koruny) zvládnu aj naše deti. Vstup je spoplatnený a vedie po železných schodoch a roštoch. Vzhľadom na značnú obľúbenosť je výhodné si prechádzku naplánovať mimo hlavnej turistickej sezóny a mimo víkendu. V prípade záujmu je možné navštíviť Múzeum Červený Kláštor.

Spišská Nová Ves
Neďaleko od mesta si môžme vyplniť voľné chvíle prechádzkou Náučným banským chodníkom v Novoveskej Hute.

Liptov
Z množstva lákadiel regiónu vyberám jednu z mnohých, a to ľahkú prechádzku na Žiarsku chatu zvládnuteľnú aj menšími deťmi. Túra sa dá spestriť návštevou prieskumnej štôlne Medvedia diera. Bližší popis je v článku Týždenná dovolenka na Liptove s deťmi (časť 3. deň).

Ako zaujať?

Napríklad spoločným čítaním rôznych knižiek povestí a báji z tatranského a okolitého prostredia:
Václav Cibula – Tatranské pověsti a báje
Jozef Brandobur - DO TATIER
Alfréd Grosz – Povesti spod Tatier

Záver

Uverejnili sme zopár túr sťaby „kuchárku“. Ďalej záleží na čitateľovi ako návod použije a bude rozvíjať podľa vlastných skúseností. Ak naše ratolesti zvládli tieto túry, sú zrelé takmer na všetky ostatné značené chodníky. Dĺžky túr si môžme prípadne skrátiť nocovaním na chatách. Náš seriál týmto pravdepodobne končí a prajem veľa úspešných návratov z našich malých veľhôr a ich okolia.

Horám zdar! A deti zoberme so sebou!

Súvisiace články

Letné Vysoké Tatry s deťmi – 1. časť
Vysoké Tatry s deťmi – 2. časť
Cez Roztoku a Morské oko s deťmi
Nosal a Wielki Kopieniec zo Zakopaného
Malá Svišťovka v zime s deťmi

Užitočné odkazy

Gubalówka (Zakopane)
Zamek Niedzica
Hrad Niedzica (Dunajec)
Nedecký hrad (Hrad Niedzica)
www.jezioroczorsztynskie.com

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek