Trasa

Lamač, Na barine – Kačín – Klanec – Klepáč – Kamzík – Koliba

Je koniec decembra, snehu nieto a teplota je okolo bodu mrazu. Slnečné počasie s pofukovaním vetra cez Lamačskú bránu v kontraste s celodennými hmlami na východnej strane Malých Karpát nám dávajú na výber. Pôjdeme len na Devínsku Kobylu, kde bude čoskoro silvestrovský výšľap? Alebo skúsime niečo dlhšie a zistíme ako je to s možnosťou sa ukryť pred nepriazňou počasia? A čo bude hlavným lákadlom? Čerešnička na torte prechádzky? No predsa výhľad z televíznej veže na Kamzíku, ktorá nám večer čo večer posiela deduška Večerníčka. Prípadne si objednávame prehliadku kaverny Kamzík – 6 z obdobia 1. svetovej vojny.

Lamač - Kačín

Vystupujeme v Lamači na autobusovej zastávke MHD. Najskôr sa nechávame viesť cyklistickou značkou. Ideme pod les na koniec zástavby. Na barine prechádzame okolo jazierka, ktoré by sme za panelákmi nehľadali. Snažíme sa zahliadnuť osádku, ale tá sa pravdepodobne drží momentálne pri dne. Stúpame hore chatovou osadou meniacou sa na štvrť rodinných domov. Pri vstupe nás s prekvapením vítala tabuľa oznamujúca, že sme v miestnej časti Záhorskej Bystrice. Na okraji chát sa cesty rozdvojujú. Cyklisti by pokračovali vľavo stúpaním na hrebeň. My klesáme k tenkému jarku, ktorý ako postupne tečie a silnie, ďalej dostáva meno Lamačský potok. Niekde na trampských stránkach sa dolinka označuje ako Cigánske jarky. Prirodzene, nasledujeme potôčik. Neskôr dolinku opúšťame chodníčkom vedúcim vpravo do kopca. Akési oranžové šipky na stromoch ukazujú cestu až na vrchol, respektíve lúku na Kačíne.

Kačín - Klepáč

Zastavujeme sa pri domčeku - bufet Lesanka u Barteka. Je pracovný deň, a tak si vonku pod strieškou nalejeme čaj z termosky a zobneme zopár vianočných koláčikov. Pozrieme si naproti stojacu kolibku s krytým ohniskom, prejdeme sa po lúke, nakukneme do oddychového areálu Kačín. Napokon sa vydávame červenou značkou smer Klanec nad Lamačom. Dostávame sa do hmly. Lesný chodník sa spočiatku vinie paralelne s asfaltovou cestou, neskôr priamo po nej. Míňame lúku s dvomi miestami na rozloženie ohňa. Na Klanci križujeme žltú značku, prichádzajúcu od Deviateho mlyna z údolia Vydrice a smerujúcu do Lamača. Prechádzame okolo chatiek – záhrad - domov na Klanci a prudko klesáme do doliny Vydrice k rybníkom. Slnko pomaly rozpúšťa hmlu, ani sa nenazdáme a stojíme pred bývalým ôsmym mlynom. Klepáč má viac ako 250-ročnú históriu. Z tabule sa dočítame ako sa z ruiny za 3 roky podarilo obnoviť budovu, ktorá rešpektuje pôvodnú architektúru a zachováva bývalé stavebné a technické prvky mlyna. Je tu každý deň otvorený bufet respektíve reštaurácia. V krbe tlejú uhlíky ohníka a môžeme si objednať polievku, teplé tekutiny, prípadne ľahší obed.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kamzík

Zohriati a oddýchnutí vyrážame do ďalšieho, záverečného stúpania žltou značkou v Hornej Mlynskej doline. Prechádzka dolinou patrí medzi moje obľúbené miesta. Sú tu vidieť veľké balvany, v čase hubárskej sezóny si odtiaľto odnášame bedle vysoké, masliaky a hromadinky – václavky – michalky – podpinky. Než vojdeme na parkovisko pri hoteli WEST prechádzame okolo pomníka významného bratislavského mešťana. Text v maďarčine hovori: „Edl Tivadar 14. Jún 1882. Na pamiatku jeho náhlej smrti na tomto mieste v kruhu svojich priateľov“.

Čím sme vyššie, tým viac sa ponárame opäť do hmly. Pri konečnej stanici lanovky na nás padajú zo stromov kusy námrazy. Sme prekvapení ako sa podmienky túry môžu meniť aj v týchto zemepisných polohách. Ideme sa zohriať do bufetu pod lanovkou. Doprajeme si výdatný obed, v príjemnom prostredí čakáme, či sa vonku vyčasí. Napokon sa hmla trhá a začína presvitať slnko. Zdvíhame kotvy a okolo bufetíkov pri „Somárskej“ lyžiarskej lúke prichádzame k vysielaču. Chvíľami vidíme vežu, potom ju zastrie hmla a opäť sa postupne ukazuje len vrchol. Padá rozhodnutie, skúsime plánovanú čerešničku na torte.

Výťah je zadarmo, poschodia sú pomenované písmenami. „E“ je reštaurácia a najvyššie prístupné miesto Brasseria má označenie „D“. Leták na stole nám hovorí, že sme vo výške 633 m, dozvedáme sa ďalšie základné informácie veže, pripomínajúcu tvarom údajne fľašu. Máme šťastie, hmla sa prevaľuje pod nami. Miestnosť je zaliata slnkom. Postupom času sa výhľad viac a viac odkrýva. Je vidieť celé mesto, Hainburgské vrchy / Hundsheimské kopce (Hainburger Berge / Hundsheim Berge), Dúbravsku Hlavicu a Devínsku Kobylu. Na druhej strane na nás vykukujú radomy meteorologického a leteckého radaru na Malom a Veľkom Javorníku. Ako plynie čas, slnko pomaly zapadá za horizont, treba sa poberať ďalej. Schádzame lesom po zelenej na Kolibu, kde po zotmení nastupujeme na trolejbus.

Kamzík alias Kamzičí vrch - povesť

Kamzík sa v minulosti volal pôvodne Kamzičí vrch (439 m), po nemecky Gemsenberg ako sa udáva napríklad v Turistickom sprievodcovi po Malých Karpatoch z roku 1935. Miloš Jesenský v knihe Matice Slovenskej - Tajomné miesta Slovenska píše o tajomstve Kamzičieho vrchu. Neďaleko horskej chaty vraj rastie mohutný strom, z ktorého koreňov niekedy o polnoci vyšľahne modro-žltý plameň. Iba vyvolení ho môžu vidieť, kto na tom mieste začne kopať, narazí na poklad. Ďalšia povesť hovorí o divožienkach, ktoré kradnú malé deti a odnášajú si ich letiac na Kamzík.

Užitočné informácie

Bufet Lesanka - Kačín
Kačín oficiálne odovzdali ľuďom
Mlyn Klepáč
Technické pamiatky Mlynskej doliny
Mestské lesy v Bratislave - história
Edl Tivadar + 1882. Junius 14 - klepac.blog.sme.sk
Bufet Horná stanica
Televízna veža na Kamzíku
Reštaurácia Altitude - Kamzík

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek