Trasa

Svätý Jur, Neštich – hrad Biely kameň – vinice – Bratislavské Záhumenice – centrum – Neštich

Zakopaný kostolný zvon

Parkujeme na konci Neštichu, časti mestečka Svätý Jur, a vraciame sa pešo kus späť. Vyrážame po žltej značke smerom hrad Biely Kameň, keďže náučný chodník má sčasti totožnú trasu so žltou. Zorientovať sa v náučných chodníkoch vo Svätom Jure mi chvíľu trvalo, lebo sú tu tri okruhy, jeden mestský, potom ten, čo ideme teraz, a tretí sa neskôr od hradu odpája smerom na veľkomoravské hradisko. Štartovací bod je dosť nenápadný, oproti krčme nie veľmi ďaleko za nádherným kostolom svätého Juraja. Kostol je zaujímavý tým, že nemá vežu, ale samostatne stojacu zvonicu. Kedysi vežu mal, ale v roku 1663 ju zničili turecké vojská. Zvon bol počas tureckého útoku zakopaný za mestom a až o niekoľko desaťročí ho náhodne vyryla pasúca sa sviňa. Ak by vás zaujímalo viac informácií o kostole, čerpala som odtiaľto.

Prvé metre stúpania, poriadne fučím, odvykla som si šliapať s ťažkým batohom. Len nosič má 3,5 kg, Maťko 11 kg, obaja máme niečo na pitie a zopár ďalších vecí. Čerešničkou na torte je to, že Maťko sa metá a ťahá ma za vlasy. Ročnému dieťaťu neviem vysvetliť, že to nie je vtipné…

Hrad Biely kameň

O chvíľku sme pod hradom Biely kameň. Hrad bol v prevádzke v rokoch od asi 1270 do spomínaného tureckého plienenia v roku 1663, ktoré sa mu stalo osudným. Veľa z neho neostalo, ale je očistený od náletových drevín a tak sa aspoň zopár múrov nestráca v lese, ako keď som tu bola naposledy. Danka s Laurou tu boli pred týždňom, a tak sa hore štverám len ja. Neodvážim sa nechať Maťka odparkovaného v nosiči pri sestre, aby sa po a) nemetal tak, že sa prevráti, sestra má čo robiť so svojím dieťaťom, a po b) aby nevrešťal. Chodník hore je strmý a najmä sa pod nohami šmýka, cestou dole som naozaj rada, že mám paličky. Vyšla som len po nádvorie, s nosičom sa mi tu zle motá.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pár metrov za hradom odbáča ďalšia časť náučného chodníka, píše o nej Peter Straka v tomto článku. Než sa dostal k veľkomoravskému hradisku na protiľahlom kopci, míňal staré zhrdzavené skokanské mostíky. Celkom vtipná predstava pri súčasných snehových podmienkach. Ešte som pri nich nebola, aj keď o nich viem dlhšie, takže presne viem, kam pôjdem pri niektorom z najbližších výletov.

História v starých viniciach

Stúpame po žltej nádherným jasnozeleným lesom. Onedlho sme na križovatke viacerých ciest, žltá tu odbáča vpravo hore, my pokračujeme rovno. Nachádzame smerovník jazdeckej trasy Pod Bielym kameňom. Je označená veľkou žltou bodkou. Náš chodník má značku zeleného hroznového lístka na bielom podklade. Aj časť chodníka, ktorá sa odpájala na hradisko, mala takú istú, nie samostatnú, treba preto dávať pozor na orientáciu.

Nasledujú ďalšie križovatky, treba dávať pozor na značenie. Chodník prechádza cez nízke kamenné valy. Podľa náučnej tabule sú to tzv. “rúny”, vznikli naukladaním kameňov, ktoré zakladatelia viníc vyberali zo zeme a ukladali na medziach pozemkov. Spodné časti sa spevňovali kamennými múrmi. Mnohé z nich sa dnes nachádzajú v lese, z čoho je zrejmé, kam vysoko kedysi vinice siahali. Lesná cesta sa kľukatí pomedzi múriky, s trochou fantázie pripomínajú zvyšky starého opevnenia.

Podľa ďalšej náučnej tabule sa opustené vinice na hranici lesa a v lese nazývajú pustáky. Opustené sú preto, že ich v 19. storočí zničila voška fyloxéra, alebo sú to skalnaté a strmé miesta nevhodné pre vinohrad. Najmä horšie prístupné miesta sa už po voškovej chorobe nevysádzali viničom, ale ovocnými stromami. Boli cieľom nedeľných výletov a piknikov rodín.

Zakvitnutý ovocný strom vidíme hneď pri ďalšom jazdeckom smerovníku Kukly. Cesta vedie nadol, popri ďalších opustených sadoch. Za smerovníkom Strapáky sa dostávame k udržiavaným viniciam a míňame náučnú tabuľu Gaštanica. Venuje sa najmä rastlinstvu. Zaujímalo by ma, ako mohlo niekomu napadnúť pomenovať kvet Vstavač mužský poznačený.

Blúdenie na záver

Uvedená náučná tabuľa bola posledná, ktorú sme si mohli prečítať. Tu niekde onedlho trasa odbáčala na Neštich. Náš dorast však začal byť nevrlý, výlet trvá asi dlho, navyše tu na nás začalo piecť slnko, a tak sme odbočku prehliadli. Prišli sme napr. o takéto zastavenie aj s výhľadom. Odbočka by mala byť niekde tu. Pripájam aj nákres správneho okruhu okolo od Bazina. Tiež odkaz na všetky náučné tabule.

Veselo pokračujeme spevnenou cestou pomedzi vinice, okolie je malebné, len slnko pečie na hlavy ako uprostred júla a nie v apríli. Maťko odmieta mať na hlave klobúčik, tak dúfam, že nedostane úpal. Dávam mu kapucňu z mikiny, aj keď je teplá. Pri veľmi romantickom obrázku vinice, nad ktorou je na nízkom kopčeku malá kaplnka, si dávame krátku občerstvovaciu pauzu. Keby toho deti už nemali dosť, vybehli by sme k vežičke. Niekedy nabudúce. Cesta začína pozvoľna klesať k mestu. Za zákrutou čakáme Neštich a sme nepríjemne prekvapené, keď sa neobjavuje. Len veľký rodinný dom. Zároveň sme dho nevideli značenie a tak je jasné, že sme zablúdili a sme nižšie. Nedá sa nič robiť, musíme sa držať doľava a hore, najviac, ako sa dá. Výhľady na mestečko sú ale pekné aj odtiaľto. Na najbližšom vhodnom mieste odbáčame doľava a hore prašnou cestou, inak by nás to už ťahalo úplne dolu k hlavnej ceste a my sa potrebujeme dostať na Neštich. Po chvíľočke sa cesta stočí k mestečku a pomaly klesáme na úrovni iného kostola s tyrkysovou strechou. Zaujme nás kamenný múr, ktorý sa dlho tiahne popri domoch. Sú to zvyšky mestského opevnenia, ktoré bolo vybudované v rokoch 1603 - 1664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt a deväť bastiónov. Viac informácií sa dá nájsť tu.

Do mesta vchádzame po Letohradskej ulici. Je tu úzke miesto s kamenným oblúkom, pripadám si ako v nejakom prímorskom mestečku. Ešte pár krokov a sme pri kruhovej križovatke na konci námestia. Koketujeme s myšlienkou zbehnúť dole na zmrzlinu, ale kto by šliapal ešte hore… A tak v úpeku rezignovane (aj deti už to vzdali a odovzdane sa nesú) stúpame historickou uličkou popri informačnom centre, potom po schodoch ku kostolu na Neštichu a napokon popri malých domčekoch až k nášmu autu.

Je to príjemná vychádzka, ktorá sa dá absolvovať aj terénnym kočíkom, aspoň naša verzia určite. Niekedy prejdeme ešte zvyšok oficiálnej trasy a aj ďalšiu časť smerom na veľkomoravské hradisko. Svätý Jur a okolie bývalého kráľovského mesta je veľmi malebné a stojí za opakovanú návštevu.