Trasa

Tatranská Lomnica – Tatranské Matliare – Medvedia horáreň – Zubry – NCH Pramenisko (Barčova lúka) – Tatranská Lomnica

Do Tatranskej Lomnice sa dovezieme TEŽ-kou v dopoludňajšej špičke a tešíme sa, že je to náš posledný dnešný kontakt s masovou tatranskou turistikovačkou. Takmer modrá obloha, sem-tam mráčik, príjemná letná teplota nám sľubujú pekný výlet. Rýchlo prekráčame cez Lomnicu, Kubka uistíme, že na bobovú dráhu, ktorú máme po ľavej ruke, s ním pôjde cez víkend dedo. Vykročíme chodníkom smerom na Tatranské Matliare. Príjemná, jemne zvlnená asfaltka nás vedie aj okolo starších domov, trochu lesíkom, ďalej minieme odbočku k botanickej záhrade, kúsok musíme i po ceste a sme pri odbočke Tatranské Matliare. Stačí pár metrov a všetok hluk je mimo nás. Klesáme cestou dolu. Chrbát nám chráni Lomnický štít so svojimi pomocníkmi. Popri ceste hladia oko i dušu letné kvietky. Kubko hľadá malé sladké jahôdky, čo sa pred ním skrývajú v tráve. Menší drobec zaspáva, tak sa len kocháme a pomaličky poľahúčky kráčame. Neobídeme Medvediu lúku. Škoda, že sme si nezobrali loptu alebo lietajúci tanier. Tak sa iba trochu posilníme. Pri smerovníku Medvedia horáreň odbočíme doprava. Cesta sa vlní, premostí Skalnatý potok a pri smerovníku Zubry sme na začiatku nášho dnešného cieľa.

Náučný chodník Pramenisko (Pramenište)

NCH Pramenisko (Pramenište) má päť zastavení vo vzácnom území rovnomennej národnej prírodnej rezervácie TANAP-u. Informačné tabule rozprávajú o jedinečnom území, v ktorom významnú úlohu zohráva voda. Pramenisko (Pramenište) je ukážkou tatranských podmáčaných jelšových lesov. Ráz územia určuje najmä voda v podobe jarčekov, potokov i stojacich vôd. Navyše hladina spodnej vody je blízko povrchu alebo priamo na ňom. Pramenisko (Pramenište) patrí do zoznamu 72 národne významných mokradí a je súčasťou siete európsky významných biotopov NATURA 2000 v kategórii horské a podhorské lužné lesy. Lokalita je najstarší a najzachovalejší lesný porast tohto typu v Tatrách. Je málo narušený ľudskou činnosťou a preto má ešte i dnes charakter prírodného lesa.

Maťko sa zobudil, dáme papať, ale z kočíka tu nemôže, tak len smutne pozerá. Veríme, že sa mu bude okolie chodníka páčiť. Vynovený drevený chodník je pekne zjazdný, páčia sa nám jeho zákruty. V letnom čase je v zajatí bohatej a šťavnatej zelene. Na viacerých miestach jasne vidíme, že kráčame ponad mokrade, sem-tam doslova jazierka. Z drevín tu rastie najmä jelša. Kubko sa zastavuje pri prvej tabuli, čítame a prekladáme obsah do jeho nárečia. Latinské názvy obyvateľov mokrade vynecháme. Obrázky sa mu páčia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Začína popŕchať, obliekame si vetrovky a kráčame ďalej. Vedľa chodníka sú dva kamene a zaujímavá tabuľa, ktorá nám rozpráva ich príbeh: Som žulový kameň a mám vyše 200 miliónov rokov. Pred desiatkami tisíc rokov som bol súčasťou Lomnického štítu. Mal som nádherný výhľad do Podtatranskej kotliny. Vládla zima, okolie bolo takmer biele, pokrýval ho ľadovec. Postupne sa otepľovalo a práve striedanie teplôt spôsobilo, že som sa odtrhol zo skalnej steny... ostatné si prečítajte sami pri návšteve NCH.

Ďalšia tabuľa je venovaná vzniku mokrade, to veru Kubka nezaujme a upaľuje k vyhliadkovej plošine, vedie tam pekný rebrík. Raz-dva je hore. Vybehnem za ním a kochám sa nepreniknuteľnou zeleňou. Dážď hustne, pridávame do kroku. V týchto miestach sú záľahy bielych vysokých metlín túžobníka brestového. Pristavíme sa pri tabuli Rozkvitnuté pramenište. Mnohé kvietky poznáme aj z iných častí Tatier a tešíme sa, že ich budeme vedieť pomenovať. A je tu ďalšia vyhliadková plošina, už aj nám z nej Kubko kýva. No hustý dážď nás vyháňa. Prejdeme bránou a sme na Barčovej lúke. Tu by sa teda piknikovalo.

Späť do Tatranskej Lomnice

Veľký priestor obkolesený brezami je ideálny na piknik a detské radovánky. Brezy vytvárajú živý plot, detváky sa nestratia. Pokračujeme vychodeným úzkym chodníkom a križujeme cestu. Chodník je na šírku kočíka popod cintorín, klesáme dolu lúkou. Panorámu Lomnického a Slavkovského štítu si veľmi nevychutnáme, lúka je po daždi šmykľavá. Lávka cez potok je úzka, máme čo robiť s kočíkom. Značky nie sú výrazné, no trafíme. Vychádzka sa končí pri botanickej záhrade, ktorej návštevu odložíme na budúce. Okolo budovy múzea TANAP-u sme za chvíľku v centre a vzhľadom na to, že sme premočení a deti hladné, tešíme sa, že o pár minút odchádza TEŽ-ka a budeme rýchlo doma.

Pramenisko alebo Pramenište?

Doteraz neviem, ktorý názov je správny. Na smerovníkoch, aj na webovej stránke Štátnych lesov TANAP-u je uvádzané Pramenisko, a na tabuliach NCH je Pramenište.

Záver

Samotný NCH má dĺžku necelý kilometer, no aj tak nám ponúkol veľa prírodnej krásy, nie veľmi typickej pre Vysoké Tatry. Je to pekná vychádzka, vhodná najmä pre rodinky s deťmi, čo netúžia ísť na štít a určite by ju absolvovali radšej ako známe masovky. My sme nestretli nikoho.

A ešte jeden poznatok: nikde v Tatranskej Lomnici nie je smerovník, že sa blízko osady nachádza NCH. Ani v informačnom centre brigádnička veľa nevie, pomáha jej ujo Google, spoločnými silami ma pošlú k botanickej záhrade. Škoda!