Trasa

Borinka – Pajštún – Pod Kozliskom – Dračí hrádok – Pod Dračím hrádkom – Borinka

Auto parkujeme v strede obce na vyznačenom parkovisku. Odtiaľto sa uberáme po červenej značke, najprv pomedzi domy, potom lesom. Cesta vedie po vrstevnici, kým neprídeme tesnejšie pod horu. Je tu náučná tabuľa a začína strmý výšľap vyšúchaným svahom nahor. Ešte že neprší, bola by to riadna šmykľavka. Kubko sa doteraz vliekol, ale táto skratka ho zaujala. Prehlásil sa za Audi so silným motorom a svišťal hore. Babke a mne s nosičom s jeho bračekom dalo jeho tempo zabrať. Zo dva razy prekrižujeme lesnú cestu a rekordne rýchlo sme pri ďalšom smerovníku už tesne pod hradom, kde sa odpája žltá značka do Stupavy. Potom nás už čaká hrad.

Na Pajštúne

Najprv si preštudujeme jeho históriu z náučnej tabule. Ide o gotický hrad z 13. storočia, v roku 1809 ho zničili napoleonské vojská. Potom vchádzame dnu cez bránu. Aj napriek vysokej vegetácii vidieť z hradu celkom dosť a keďže Kubka to baví, poctivo poobchádzame všetky múry a hádame, v ktorej časti hradu sa mohlo čo nachádzať. Napokon zakotvíme v hornej časti, kde je nízka tráva, vybalíme občerstvenie a Maťka z nosiča. Náš 17-mesačný chlapček je ale veľmi neposedný a keďže okolo je priepasť a rôzne polozasypané hradné priestory, pauzu skracujeme na minimum. Dieťa napchám s hlasným krikom (jeho) späť do nosiča a sľubujem mu, že sa vybehá neskôr v lese.

Vychádzame opäť bránou a pristavíme sa pri veľkom kvádri s výzdobou, očividne bývalom chrliči. Dvihnem hlavu a vidím vysoko nad sebou niekoľko ďalších chrličov, ako trčia z hradných múrov. Sú krásne a ostáva len dúfať, že nepadnú niekomu na hlavu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prejdeme popod skalu, známu lezeckú oblasť, a pokračujeme ďalej po červenej do lesa. Tento úsek je veľmi nudný, kontinuálne stúpame. Kubko asi myslel, že hradom má stúpanie vybavené, a tak frfle. Onedlho prídeme na vrchol kopca, kde už chodník pôjde hrebeňom. Je tu nedávno postavené oddychové miesto s lavičkami a stolom a tiež drevený stojan na bicykle, ak by niekto potreboval niečo opraviť, ako mi vysvetlil neznámy cyklista, keď som hútala nad určením konštrukcie. Deti necháme vybehať a pohrať sa s prírodnými hračkami. Potom nasleduje dlhší úsek rovinkou, resp. malými terénnymi vlnkami - dva metre dole, jeden hore. Kubko vykrikuje, že sú to tobogany, a každý s nadšením zbehne aj vybehne. Okolo nás sú lieviky, ktoré vyzerajú na závrty, napokon, sme v Borinskom krase. Môžu to byť ale aj zvyšky po ťažbe mangánových rúd v 19. storočí, ťažko povedať.

Pod bývalou lanovkou

Prichádzame k rázcestiu pod Kozliskom. Les okolo Kozliska je veľmi krásny na jar. Červená značka sa odpája smerom na Košarisko, my pokračujeme po žltej, ktorá mierne klesá. Les je dosť jednotvárny, klesanie sa postupne stáva prudším, až neďaleko rázcestia Pod Dračím hrádkom míňame jeden pekný výhľad na hrebeň a jeden širokánsky priesek v lese. V tomto prípade ide o priesek, v ktorom viedla lanovka z borinského kameňolomu do Stupavy. Ešte jedna foto. Viac informácií o lanovke sa dá prečítať tu.

Dračí hrádok

Od rázcestia ideme po žltej významovej odbočke dolu mierne doľava. Prvý úsek ideme chodníčkom cez vysokú burinu, po pár minútach nás značka zavedie do lesa a onedlho sme pri zrúcanine strážnej veže z 13. storočia. Podľa www.hrady.sk išlo pravdepodobne o strážny objekt na ochranu cesty cez Malé Karpaty z Jura do Borinky, o čom svedčí absencia palácových stavieb a hospodárskeho zázemia poddanských dedín. Hrádok zanikol v druhej polovici 16. storočia. Veľa tu z neho neostalo, ale je to dobrý cieľ pre dieťa alebo fanúšikov histórie. Na malom peknom hrebienku sa dá posedieť, poolovrantovať, deti prebaliť. Necháme ich tu vybehať, potom sa poberáme naspäť na posledný úsek cesty. Chodník je na kratšom úseku dosť sutinový a šmykľavý, ale o chvíľu sme pri rázcestníku, potom strmo dole po žltej. Krátky oddych si ešte urobíme pri náučnej tabuli venovanej ťažbe mangánových rúd v Malých Karpatoch. Moje kolená s 20 kilami na chrbte oproti bežnému stavu už majú celkom dosť, ale tradične najhoršie sú návraty po asfaltke. Najprv cez les, to ešte celkom ide, ale finiš do centra obce na slnkom páliacej ceste nám dá zabrať.

Celý okruh s početnými pauzami a detským tempom zabral 5 a pol hodiny. Ak vaše deti zaujímajú zrúcaniny, určite odporúčam.