Veľká Javorina z Cetuny

Cetuna – Gašparíkovci – Harušťákovci – Holubyho chata – Veľká Javorina a späť

Parkujeme v Cetune na námestíčku a vyrážame po modrej značke k Holubyho chate (trasa). Všade je plno snehu, čo doma nebolo, tak si to užívame. Mne sa veľmi páči úsek pred samotným vstupom do lesa, kedy sa ide najprv po lúkach, kde-tu lazy (čo ma prekvapilo, väčšinou rekonštruované a v dobrom stave – aký to rozdiel oproti juho-stredoslovenským lazom).

Nádherné to tu musí byť na jar, keď to tu zakvitne. Nie náhodou sú lúky chránenou lokalitou. Neskôr za kopanicou Harušťákovci sa ide lesom, veľký kus dokonca po asfaltovej ceste na Holubyho chatu. Mali sme šťastie, snehu bolo plno, ale na druhej strane, chodník nebol prejdený, takže sa išlo pomalšie. Čím bližšie sme boli k vrcholu, tým silnejší bol vietor. Cestou na vrchol len prejdeme okolo Holubyho chaty a pokračujeme až hore k vysielaču. Tento úsek je síce krátky, ale vietor bol neskutočne silný, až nás zhadzoval z nôh, a viditeľnosť skoro nula, totálny blizzard.

Pri vysielači som zistil, že som cestou stratil foťák, dlho sa nezdržujeme, skočíme do ČR na samotný vrchol a zostupujeme k Holubyho chate, kde si dáme obed, zohrejeme sa a vraciame sa späť. Cestou som hútal, kde som mohol stratiť foťák a napadá mi jedno miesto, kde som skákal do záveja, aby som pobavil deti. Keď tam prídeme len tak nohou prehrabujem sneh a čuduj sa svete, našiel som ho. Po rozmrazení dokonca fungoval a slúži až dodnes. Z túry však nemáme žiadne fotky, všetky foťáky zamrzli. Tak len na ilustráciu pridávam fotky od brata.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Javorníky

Kohútka – Portáš, hotel – Stolečný vrch – Frňovské sedlo – Malý Javorník – Bukovina – Stratenec a späť

Posunuli sme sa o pohorie ďalej a túru bola plánovaná z Kohútky na Veľký Javorník a späť (trasa). Všetko nám trvalo trocha dlhšie, než sme mysleli, a tak sme sa otočili na Stratenci. Toto bol rodný kraj mojej babky, možno preto mi je kopaničiarsky kraj blízky.

Profil trate je nenáročný po hrebeni, a tak som zobral sánky. Hrebeňom Javorníkov vedie bežkárska stopa, ale nezaberá celú šírku chodníka, takže sa dalo sánkovať. Objavili sme nový druh turistiky. Odporúčam všade kde je širší chodník a žiadne krkolomné stúpanie. Sánky mali ohromný úspech, len na toľko detí jedny nestačili, vozili sa aj po troch.

Pri Kohútke je lyžiarsky svah a síce sa to nemá, ale keď sa zošerilo a lyžiari sa vytratili, dali sme si ho na sánkach... Paráda, škoda, že sú len lyžiarske a nie aj sánkárske strediská. Aspoň okrem známej sánkarskej dráhy z Hrebienka vo Vysokých Tatrách mi nijaká trať pre sánkarov na Slovensku nenapadá.

Ide o vyslovene oddychovú trasu príjemným prostredím s občasnými výhľadmi a vhodná je tiež pre najmenšie deti. Hrebeň Javorníkov je pomerne husto posiaty chatami, čo je tiež výhoda pri plánovaní túry.

Žalostiná z Vrboviec

Vrbovce – Hrabina – Lulovci – Horniakovci – Žalostiná, rozhľadňa – Bučkova jama – Chlapečková – Lulovci – Hrabina – Vrbovce

Nie veľmi známy najvyšší kopec Žalostinskej vrchoviny. Je to netradičná túra. Niektorí budú možno krčiť nos, pretože lesy tu nie sú, len malé plochy a kus sa ide tiež poliami. V dedine Vrbovce síce nebol sneh, ale hore našťastie áno. Veľa z tunajších kopaničiarskych usadlostí vyzerá opustene a v zlom stave. Ideme viac-menej po Náučnom chodníku Žalostiná – Chvojnica, ale nie úplne (trasa).

Podobne ako pri Veľkej Javorine je hore úplne iné počasie ako po zvyšok cesty. Fúka vietor a hmla je tu tiež oveľa hustejšia ako inde. Ale práve hmla bola na túre najlepšia, krajina ponorená do hmly vyznela možno krajšie, ako keby bolo jasno. Na vrchole je rozhľadňa, ale výhľady pre hmlu nie sú. Je to jedna z rozhľadní, kde si nie som istý ich zmyslom, podľa mňa je výhľad z nej rovnaký ako keby tam nebola. Je tu ešte jedna zaujímavosť - prírodná pamiatka Bučkova jama, čo je komplex zachovaných bielokarpatských zosuvových lúk. Švagriná hovorí, že sem chodievali kosiť lúky ako dobrovoľníci.

Hlboča a hradisko Molpír

Smolenice – dolina Hlboča – Vlčiareň – hradisko Molpír – Smolenice

Tento rok na 6. januára hlásili veľké mrazy, tak sme naplánovali len rekonvalescenčnú vychádzku (trasa). Cestou zo Smoleníc dolinou po pravej strane v severnej stene doliny vidno otvory jaskyne Mníchova diera, ktorá je pozostatkom pôvodného toku potoka, ktorý dolinu vyhĺbil. Myslel som, že na mieste Hlbočského vodopádu by mohol byť pekný ľadopád, ale prerátal som sa. Brat hovorí, že tu bol trikrát a nikdy tam nebola voda. Je otázne, či si ešte zaslúži meno vodopád, keď tu je voda asi len po veľkých dažďoch.

Ale aj tak je skalné údolíčko nad vodopádom pekné a stálo za návštevu. Je tu pár lavíc, stôl a v dutine skaly kaplnka, toho času s cencúľovou výzdobou. Cestou nás tabule NCH Smolenický kras informujú o miestnej geológii a iných zaujímavostiach, napr. o histórii lesnej železničky na Vlčiarni.

Ďalej sme cez lúku na Vlčiarni pokračovali smerom k Molpíru, ale najprv sme sa zašli prejsť po skalkách, ktoré sú na tejto strane doliny Hlboča. Pokračovali sme na Molpír, tiež okrajom doliny, kde sú pekné skalnaté úbočia. Kúsok za vrcholom neďaleko od lúky (skôr rúbanisko) s fantastickým výhľadom na Smolenický zámok je prístrešok (na vyhliadke do doliny a na dedinu), je tu lavička, stôl, dokonca aj hojdačka. Len celta zo strechy je dopoly odfúknutá, na TuristickaMapa.sk som prístrešok nevidel.

Na Molpíri je veľké hradisko zo 6. stočia pred našim letopočtom. Dokonca sa zachovali zvyšky brány, cisterna, valy a podobne. Komu sa chce, ešte si prejde hradisko a schádzame naspäť do dediny.

Zhrnutie

Všetky opisované túry sú vhodné pre malé deti a dajú sa absolvovať za každého počasia. Nejde o žiadne športové výkony a všade sa dá nájsť niečo zaujímavé. Zimná turistika s deťmi je pohodovejšia, samotný sneh im stačí na to, aby sa nenudili.