Trasa

Starý Smokovec, dolná stanica pozemnej lanovej dráhy – jazierko – Päť prameňov (Sírový prameň) – Jakubkova lúka – Starý Smokovec, penzión TASR

Prvá časť trasy vedie po starej zjazdovke a súbežne s modrou značkou, ktorá pokračuje k rázcestiu pod Slavkovským štítom. Odpojím sa na chvíľku pri malom jazierku doľava, pokochám sa peknou lúčkou, cez ktorú sa dá prejsť krížom a pripojiť sa na náučný chodník. Vraciam sa na pôvodný chodník a obchádzam to dookola, aby navigácia nakreslila trasu správne. Vzápätí som na križovatke, modrá značka ide rovno, stáčam sa doľava. Trasu dávnejšie prešiel skúter, odvtedy však veľa snehu nepripadlo, takže nikde nezapadám.

Prvú časť trasy sa dosť ponáhľam, aby som sa zohriala a tiež chcem urobiť pár fotografií so slniečkom, lebo od chrbta sa nado mňa tlačí oblačnosť. Táto časť vedie do kopca, ale nie je to náročné. Onedlho som na najvyššom bode, pri náučnej tabuli venovanej sírovým prameňom. Tu odbáčam vpravo na jednoduchý chodníček, tiež prešliapaný. Len čo sa vnorím do mladého ihličnatého lesa, prichádza pasáž, kde sú v lete drevené lávky nad podmáčanou pôdou. Nie sú v najlepšom stave, musím dávať pozor, lebo snehu je málo a dobre nedrží. Nemám chuť si tu zvrtnúť členok. O chvíľočku som pri sírovej studničke. Pozerám na bublinkujúcu hladinu a uvažujem, či je voda studená alebo teplá. V lete som to neskúšala. Dúfam, že tam nečľupnem, keď zliezam asi meter pod mostík na zasnežené kamene. Studená. Vtom zbadám schovaný porcelánový hrnček. Že by? Nevyzerá to veľmi lákavo, o charakteristickom zápachu “vajcovky” nehovoriac, no ale keď tu je hrnček, tak si dám pár hltov. Bublinky na jazyku štípu, voda nemá žiadnu chuť, ostáva po nej olejnatý pocit. Viac než pár hltov som nezvládla. Každopádne, nežiadúce účinky neboli.

Po ochutnávke sa pomaly poberám späť. Záclona oblačnosti už zakryla slnko, takže nemá význam sa ponáhľať. Paradoxne, zisťujem, že scéna so záclonou nabrala na atraktivite. Míňam tabuľu Les a voda, poškodenú zapaľovačom alebo niečím podobným. Niektoré tabule sú úplne prázdne, podľa vyjadrenia Štátnych lesov Tatranského národného parku boli poškodené vandalmi a vyrábajú sa nové. Posledná časť náučného chodníka vedie po zjazdovke Jakubkova lúka. Aktuálne pred Vianocami sa na nej len zasnežuje. Neviem, ako je to s pešou chôdzou po nej počas prevádzky, ale ani na začiatku náučného chodníka, ani hore na zjazdovke nie je žiadny zákaz. Predpokladám, že po kraji by to nemusel byť problém.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na mieste s niekoľkými vysokými ihličnanmi sa odpájam na posledný úsek náučného chodníka. V lete sme sa sem neprebojovali cez vysoké malinčie, ale teraz to vyzerá v pohode, išiel tadiaľto tiež skúter. Míňam ďalšiu prázdnu náučnú tabuľu, z hlavy lovím informáciu, že lúka je pomenovaná po horárovi Jakubkovi. Ej, ale skúter sa po pár metroch vrátil na zjazdovku. Neprekáža, veď trasu poznám. Sú tu aj stopy niekoho iného. Nešťastník sa preboril do potoka. Celá časť je dosť podmáčaná, tiež som tu raz na Veľkú noc balansovala nad potokom a priľahlými “bačorinami”. Brodím sa teda snehom, našťastie mám návleky. Oplatí sa otočiť za pohľadom na Gerlachovský štít. Bez problémov vychádzam za opusteným penziónom TASR. Nenáročná vychádzka, ale opäť nesklamala.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek