Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Tre Cime di Lavaredo
Tre Cime di Lavaredo Zatvoriť

Túra Dolomity – okolo Tre Cime di Lavaredo s dieťaťom

Kto by ich nepoznal. Tre Cime di Lavaredo, Drei Zinnen, Tri veže, najznámejšia a asi aj najnavštevovanejšia časť Dolomitov. Pri plánovaní našej septembrovej dovolenky v Dolomitoch váham, či sa sem chceme pozrieť, lebo vopred tuším davy turistov. Ale chuť vidieť známy pohľad na skalný masív je veľká, a tak 5. septembra 2017 vyrážame na výlet.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+700 m stúpanie, -700 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 05.09.2017
Pohoria
Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) – Sextenské Dolomity (Dolomiti di Sesto)
Trasa
Voda
chata Auronzo, chata Lavaredo, chata Rifugio Locatelli, chata Langalm
Doprava
jazero Misurina - parkovisko pri chate Auronzo (spoplatnená horská autocesta, 7 km)

V Dolomitoch trávime prvé dva septembrové týždne. Prvý týždeň máme základný tábor v Lorenzago di Cadore, druhý potom v St. Vigiliu pod Kronplatzom. Počasie nám však veľmi nepraje, už príchod do Dolomitov sprevádzal dážď a ani na najbližšie dni to nevyzerá s predpoveďou lepšie. Vlna ochladenia, ktorá začiatkom septembra zastihla aj Dolomity, priniesla sneženie nad 2000 m. Preto počas rozhodovania o túrach váham, kam ísť a kam radšej nie.

Samotný okruh okolo Tre Cime mi z popisov nepríde náročný, ale v škaredom počasí s malým dieťaťom to nemusí byť úplne ono, keďže sa budeme pohybovať vo výškach nad 2100 m. Celkovo na nejaké náročnejšie túry môžeme zatiaľ zabudnúť, Dita má 15 mesiacov. Napriek tomu nakoniec zvládame krásne výlety – prvý deň k jazeru Lago di Centro Cadore, druhý deň k chate Rifugio Città di Carpi (2110 m), tretí deň do Sappady a k prameňom rieky Piave. Na štvrtý deň má byť poobede pekne, a tak sa rozhodujeme práve pre Tre Cime. Inšpiráciou je nám aj článok Potulky po Dolomitoch s najmenšími.

Z Lorenzaga di Cadore to máme k jazeru Misurina asi 50 minút cesty. Tu sa odpája 7 km cesta k chate Auronzo (2326 m), kde sa dá parkovať, a ktorá je spoplatnená. Na mýtnici platíme 25,- € za auto (rok 2017). Prekvapuje ma, že áut tu stojí v rade dosť napriek tomu, že je utorok, po hlavnej sezóne, okolo Tre Cime visia ťažké mraky, práve mrholí a je takmer čas obeda. Hore pri chate pomaly nemáme kde zaparkovať, všetko je plné. Matúš začína zazerať, že kam som ho to zobrala.

Pobalíme si veci, Ditu dávam do manducy a vyrážame smerom k chate Lavaredo. Stále mrholí a je zamračené, v davoch ľudí je nálada na bode mrazu. K chate by to malo byť okolo 20 minút, na chvíľu sa zastavujeme pri kostolíku, čo je po ceste, a potom pri pamätníku padlým v 1. svetovej vojne, ktorá je od kostolíka južným smerom. Odtiaľto by mohli byť super výhľady, ale je zamračené, tak to nie je úplne ono. Pri chate Lavaredo (2345 m) mám strašnú chuť na pivo, ale Dita spí a Matúš radšej valí ďalej do sedla Patternsattel nad chatou, tak pokračujem za ním. V sedle sú posledné zvyšky snehu. Dávame si prvú väčšiu pauzu, hľadáme kešku, Dita sa budí. Pohľad na Tre Cime je impozantný, lebo prestáva mrholiť a mraky sa začínajú trochu rozplývať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Naľavo Tre Cime, napravo masív Croda Passaporto (Passportenkofel, 2701 m) a Monte Paterno (Paternkofel, 2744 m), pred nami v diaľke chata Rifugio Locatelli (Dreizinnenhütte, 2320 m). Celkom to ujde. K chate to je pohodlným chodníkom asi polhodina. Mám tendenciu sa neustále otáčať za Tre Cime (najvyššia Cima Grande má 2999 m), keďže sa začína počasie vylepšovať a tým pádom ich je lepšie vidieť. Ľudí je na chodníku trochu menej, pretože časti stačí vyjsť len do sedla nad chatu, ale stále dosť na to, aby mal človek pocit „plnky“. Matúš radšej zbieha na spodnú cestičku cez jednu kešku, ja sa s Ditou gúľam k chate. Dohodneme sa, že sa vidíme tam, aj tak máme v pláne neskorý obed. Sneh spôsobil, že sa v týchto miestach čvachtám pekným blatom. Pri chate som raz-dva, predbieham turistov, ktorí funia do mierneho kopčeka, pričom ja s Ditou nemám problém, čo ich udivuje.

Okolo chaty sa motá dosť ľudí, ale keďže je sviežo, tak vonkajšok je bez obsluhy. Suniem sa teda do chaty, ktorá je totálne preplnená. Do jedálne naľavo sa neviem s Ditou na hrudi pretlačiť, a tak to skúšam napravo. Tam chvíľu čakám, potom ma uvedomelý personál volá, že je pre mňa miesto pri jednom stole, keďže som s dieťaťom. Chvíľu trvá, kým sa vôbec dostanem k jedálnemu lístku, potom kým si objednám, ale to už tu je aj Matúš, tak to riešime spolu. Potom to už je rýchle, jedlo je na stoloch po objednaní raz-dva, vidieť, že to tu majú dobre zorganizované. Dávame si klasiku – ja cisársky trhanec, Matúš špagety, a zapíjame to pivkom. Jedáleň sa pomaly vyprázdňuje, hlavný nápor opadá, však aj budú skoro tri hodiny poobede.

Pred chatou sa ešte chvíľu motáme, fotíme si jazero Lago dei Piani, v diaľke vidíme hraničný hrebeň s Rakúskom, hneď za chatou je malý kostolík a nad ním Sasso di Sesto (2539 m). Tiež Paternkofel vyzerá parádne, Matúš sa tam vyberá za jednou keškou a nadšene mi potom rozpráva o tuneloch v skale, ktoré sú pozostatkom po I. svetovej vojne.

Od chaty zostupujeme smerom na Val di Rinbon a keď sa chodník vetví, tak pokračujeme na Pian da Rin. Inak, úsek je súčasťou diaľkovej trasy Alta Via Dolomiti. Pian da Rin je krasové plató severne od Tre Cime. Chodníky sú dobre označené, cieľom je chata Auronzo, takže nie je kde zablúdiť. Chodník klesá, až zídeme na krásnu lúku, kde turisti zvyknú skladať z malých suťových skaliek nápisy. Matúš neodolá, a vyskladá DITA. Konečne začína svietiť slnko (predpoveď nakoniec vychádza), a tak sa nikam neponáhľame, fotíme, niečo zobkáme, prebaľujem. Potom začína stúpanie opäť na krasové plató na Col Forcellina (2232 m) k chate Langalm. Je príjemne teplo, začína zlatá hodinka, pred chatou sedia ľudia a popíjajú dobroty z chaty. Hneď som smädná tiež, ale Matúš nachádza zatvorené dvere, je po záverečnej. Škoda. Uspokojujem sa aspoň s prameňom za chatou.

Kúsok nad Langalm sú dve malé jazierka. Odlovíme kešku a pomaly sa presúvame do sedla Forcella col di Mezzo. Úsek ideme takmer sami, len pár turistov si užíva najkrajšie momenty dňa. Výhľady sú neskutočné. Mäkké podvečerné svetlo krásne zjemňuje kontúry dolomitských zubov. Najkrajšie je nasvietená skupina Cadini, fotím ju toľkokrát, že budem mať určite problém vybrať najkrajšiu fotku.

Návrat k autu k chate Auronzo je potom záležitosť asi 10 minúť. Parkovisko je takmer prázdne, len pár posledných áut čaká na svojich majiteľov. My zasa čakáme, kým slnko úplne zapadne. Je to veľký kontrast, takto na prázdnom parkovisku, keď ešte pred pár hodinami sme boli znechutení z davov ľudí. Ani sa nám nechce naspäť na ubytovanie a tíško závidíme majiteľom karavanov, ktorých okolo 15 kusov stojí o úroveň nižšie. Tí si vychutnajú aj východ slnka. My teda schádzame dole do tmy, nakoniec spokojní, že záver dňa sme mali vďaka slniečku ako za odmenu.

Zhrnutie

Túra je absolvovateľná s dieťaťom v nosiči úplne bez problémov. Terén je bezpečný, po Dreizinnenhütte ide široká cesta, ktorá je zjazdná aj na džípoch (ktoré tam, žiaľ, boli). Návrat je turistickým chodníkom, ktorý je ale orientačne nenáročný a napriek klesaniu a stúpaniu ho zvládnu deti, ktoré sú zvyknuté na turistiku. Za seba túru odporúčam, je to ľahko dostupná lokalita Dolomitov, ktorú musíte vidieť. Ale vyberte si na výlet deň počas pracovného týždňa, cez víkendy to musí byť masaker!

Fotogaléria k článku

Najnovšie