Chodievam tam už pár rokov a sledujem premenu zo zarasteného kopca do dnešnej podoby postupne revitalizovaného hradiska. Lokalita ponúka pomerne širokú paletu zážitkov. Plánovaná prechádzka je (na moje pomery) krátka, výškový profil nie je vôbec zdrvujúci, vrcholový hrebienok ponúka až nečakane pekné a kvalitné výhľady a všetko sa to snúbi s nádychom histórie.

Čo však čert nechcel, v piatok sa poriadne rozpršalo. Ráno bude teda určite mokro. Dospelým to až tak nemusí prekážať, ale čo s naším najmenším šarkanom? Tomu ťažko vysvetlím, že má chodiť po chodníčku a neváľať sa v mokrej tráve. Krátko po deviatej parkujeme na nových parkovacích miestach pri kostole v Smoleniciach. Slnko svieti poriadne a obloha je jasná. Moje obavy sa rozplynuli.

Trasa

Smolenice, kostol – hradisko Molpír – vyhliadky na Molpíre – Smolenický zámok – Smolenice, kostol

Ako najideálnejšie miesto pre odparkovanie som zvolil miesto vzadu za kostolom pri novom drevenom prístrešku, ktorý tu stojí od minulého roku. Vtedy sa tu vybudovalo aj zopár nových parkovacích miest. Ináč je tu s parkovaním okolo kostola počas pekných dní celkom problém. Chodí sem skutočne veľa ľudí a lepšie je prísť čo najskôr.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Naše kroky povedú od prístreška pomerne novým chodníčkom z lomového kameňa, ktorý neskôr hore skončí a pokračuje sa klasickými lesnými chodníkmi. Trasa však nie je vedená po turisticky klasicky značených chodníkoch, ale vedú tu súbežne dva náučné chodníky. Jeden je starý a jeden nový, oba sú však o tom istom, o hradisku Molpír zo staršej doby železnej.

Začína sa veľmi mierne stúpanie po chodníčku, kto chce, číta si informácie z náučných tabúľ. V spodnej časti hradiska rastú čerešne, čakal som ich všetky krásne rozkvitnuté na bielo, no bola len jedna. Na moje potešenie deti si pekne cupitajú vytýčeným smerom. Idylka netrvá dlho a náš šarkaník dostáva krídla. Behá a váľa sa v tráve, sestra ho naháňa, páči sa im tu. Našťastie slnko už lúku celkom vysušilo. Beriem malého za ruku a pokračujeme chodníčkom vyššie. O pár minút sa dostávame k dvom dreveným zrubovým stavbám s hrubou slamenno-trstinovou strechou. Zruby sú ideovou rekonštrukciou obytných stavieb na Molpíre zo staršej doby železnej. Deti sa snažia dostať dnu, ale sú zamknuté.

Je tu lavička, tak si sadáme a pozeráme sa na juhovýchod. Je odtiaľto pekný výhľad priamo smerom na Trnavu a jej širšie okolie. Na tomto mieste končí vydláždený chodník a pokračuje sa vyšliapanými chodníčkami.

Ďalej sa dá ísť buď rovno a prejsť cez kamennú hradbu, resp. bránou v nej na tretie nádvorie hradiska (akropola), ktoré je zároveň jeho najvyššie položenou časťou. Tretie nádvorie je celé zalesnené a naposledy som ho prebehol na jeseň. Nie sú tu žiadne výhľady, zato sú tu cenné historické nálezy. Táto časť hradiska ešte len čaká na revitalizáciu.

Druhou možnosťou je stočiť sa doľava a chodníkom pozdĺž kamennej hradby a krátkym strmáčikom vystúpiť na vrcholový hrebienok. Ja som najprv zašiel do akropoly, pretože ma tam zlákala parádna jarná pozitívna atmosféra. Svieža zelená trávička, vlniaci sa hnedý chodníček v nej a do toho jarná kvetena. Foťáčik si prišiel na svoje, no musím rýchlo utekať za mojou skupinkou. Skoro všetci sú už hore, len malému to stúpanie veľmi ešte nejde. Samozrejme mu s maminou pomáhame a už aj sme hore na hrebienku. Sadáme si na lavičku a kocháme sa krásnym výhľadom, najmä na Smolenický zámok. Výhľady tu ešte pred pár rokmi neexistovali, umožnila ich až revitalizácia hradiska. Ešte si odbehnem pár metrov k výraznému nanovo zrekonštruovanému múru akropoly.

Teraz nás čaká veľmi pekné (pre mňa osobne najkrajšie) pokračovanie prechádzky, a to prechod vrcholovým hrebienkom s vyhliadkami najmä do krásnej krasovej doliny Hlboča. Hneď prvá je pri prístrešku s hojdačkou. Potom pokračujeme pekným jarným lesíkom k ďalším vyhliadkam. Chodník sa vinie lesíkom a zo zeme tu vyrastajú rôzne skalné zúbky, ale aj zubiská. Práve skalné vyhliadky sú tu najkrajšie, avšak môžu byť aj zradné. Preto treba dbať na zvýšenú opatrnosť, hlavne keď máme deti. Malého radšej beriem na ruky, staršia to zvláda sama, ale tiež ju treba istiť za ruku.

Údolie Hlboče sa už začína zelenať. Z kopcov odtiaľto vidieť hlavne Čelo, doprava cez stromy sa dvíhajú Záruby a vľavo v diaľke vykúka špic Veterlína. Na tieto kopce ale ešte zelená farba nedorazila. Po tomto úseku nasleduje krátky zostup a ocitáme sa na širšej lesnej ceste. Tu smerujeme doľava a napojíme sa na žltú značku. Tu zase zabočíme doprava a klasickou širokou lesnou cestou pokračujeme smerom k zámku. Cestou ešte naďabíme na miestnu atrakciu – striekajúci kameň. Trošku sa opláchneme a ideme ďalej. Na ceste stretávame dosť ľudí, deti aj bežia, a tak prichádzame na asfaltku vedúcu z dediny k Smolenickému zámku. Na protiľahlom svahu vidíme časť hradiska, na ktorom sme pred chvíľkou boli.

Všetci majú ešte dosť energie a elánu, a tak pokračujeme ešte k zámku. Dnes nás však nepustili ani na nádvorie kvôli medzinárodnej konferencii. Spúšťame sa naspäť asfaltkou dole kopcom až k ďalšej detskej atrakcii - jazierku. Stretávame kvantum ľudí, ako som na začiatku spomínal, je to masovo navštevovaná lokalita, najmä počas pekných dní. Pri jazierku si opäť posedíme a deti si idú hádzať kamienky do vody. Jazierko je dnes plné, v lete sa však stáva, že úplne vyschne.

Od tohto miesta nás už nič extra nečaká, musíme sa len presunúť k autám. Namiesto asfaltky volím skratku lúkou a lesom, až sa zase ocitáme pri cintoríne a popri ňom to doklepeme k prístrešku, kde sme prechádzku ráno začali. Deti si počas posledných metrov ešte stihli natrhať púpavy, ale aj poobzerať mravce a všakovaké chrobáky.

Záver

Deti prechádzku zvládli veľmi dobre a aj návšteva si ju pochválila. To znamená, že ju môžem odporučiť každému, kto hľadá nie veľmi náročnú túričku s nádychom histórie. Do článku som v tomto prípade zámerne neuvádzal rôzne fakty z náučných tabúľ, bolo by ich asi zbytočne veľa. Veď každý návštevník si ich môže prečítať sám. Nový NCH má momentálne 7 náučných panelov nabitých informáciami o hradisku. Samozrejme, že sa mnou opísaná trasa dá rôzne upraviť, napr. navštíviť ešte občasný vodopád v Hlboči (ale pozor, tečie len skoro na jar), blízku jaskyňu Driny a v letných mesiacoch aj samotný zámok, keď je otvorený aj pre verejnosť.

Užitočné odkazy

• Hradisko Molpír,
• Hradisko Molpír a jeho stredoeurópsky význam,
• Smolenický zámok.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek