Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Juráňova dolina z Oravíc s trojročným dieťaťom

Tento rok udrela jar naplno letnou silou. Nádhera jarnej prebúdzajúcej prírody je v letných teplotách v takom rozbehu, že si ju musíme vychutnávať dnes a teraz, o týždeň už možno bude neskoro. Prvomájový voľný deň naozaj volá: vykroč, dýchaj, voňaj, teš sa v prírode, nech si hocikde. Maťko s tatom ma vyzdvihnú v Lúčkach po ranných procedúrach. Na otázku: "Kam ideme?" dostanem odpoveď: "Uvidíš."

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+240 m stúpanie, -240 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 01.05.2018
Pohoria
Tatry - Západné Tatry a Podtatranská brázda - Oravická kotlina (Tatranský národný park)
Trasa
Voda
treba brať dostatok vlastnej vody, minerálny prameň až takmer na konci túry v Bobroveckej doline
Doprava
Oravice (bus, parkovisko s poplatkom 1,- € / deň)
SHOCart mapy
» č.1096 Západné Tatry (1:50.000)
Ostatné info
Náročnosť s prihliadnutím na výkonnosť trojročného dieťaťa

Aj som videla. Už len panoramatický výjazd z Lúčok do Oravíc cez Huty a Zuberec mi zastavoval dych. V kolibe Hubertka si dávame obed. A čo ďalej? Vychádzka Tichou dolinou k ústiu Juráňovej doliny. My s Maťkom s radosťou súhlasíme. Nakoniec to dopadlo trochu inak, no jarnej prírody sme sa nabažili do sýta. Ostatné sa dozviete, keď budete pokračovať v čítaní.

Trasa

Oravice – Tichá dolina – Juráňová dolina – Bobrovecká dolina – Oravice

Tichá dolina, NCH Oravice

Opustíme ľudské mravenisko na Oraviciach. Maťko prštekom ukazuje na lanovku, vysvetľujem mu, že lanovka spinká. A tak bez problémov cupká asfaltovou cestou do Tichej doliny, ktorou vedie NCH Oravice. Červenej značke na prvom mostíku cez riečku dá ťapáka, míňame rázcestie pod Čistým grúňom, po ľavej ruke sledujeme chvíľku ovce na paši. A už je tu malá vyhliadková veža, drobec je hneď hore. Náučná tabuľa nás upozorní na vrch Osobitá, ktorý máme po pravej ruke. Z vežičky si môžeme vychutnať výhľad s ďalekohľadom, kopec pôsobí majestátne. Z tabule si prečítam: Osobitá je dominantný vrch, vysoký 1687 m. Je to nádherný mohutný končiar bočnej rázsochy odbočujúcej z hlavného vrchola Západných Tatier.

V pozadí Osobitá
V pozadí Osobitá

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ďalej minieme salaš, syr a žinčicu si kúpime pri spiatočnej ceste. Cestu lemujú vysoké ihličnany, Západné Tatry neboli zasiahnuté vetrovou kalamitou v roku 2004, preto sú scenérie plné krásnych vysokých ihličnanov, ako si to pamätám z detstva. Na otvorenom úseku s poriadnym úpekom hľadáme miesto v tieni. Malý by potreboval chvíľku oddych, práve včas sme pri ďalšom prístrešku, kým sa posilní, prečítam si niečo o NPR Juráňova dolina. Sme pri rázcestí pod Šatanovou.

Lúky pod Juráňovou dolinou

Maťko už zasa neobsedí, zbadá mostík cez Oravicu, tak sa ponáhľame za ním. Pár krokov a otvára sa nám pohľad na nádhernú otvorenú lúku, plnú jarných kvietkov na sviežo zelenom trávnatom koberci, obkolesenú zo všetkých strán lesom a oblúkmi kopcov. Úžasné miesto, už len sem sa vychádzka oplatí a pre dietky je tu obrovské prírodné a bezpečné ihrisko. V strede je veľký mohutný strom, akoby strážca nádhery. Pod ním stôl pre pocestných.

NCH Juráňova dolina (Tiesňavy)

Konča lúky vstupujeme do Juráňovej doliny, privíta nás príjemný chládok, je tu prístrešok, smerovník s červenou značkou vedúcou dolinou či žltou skratkou do Bobroveckej doliny. Tiesňavou, vytvorenou Juráňovým potokom v spodnej časť doliny, prechádza NCH v dĺžke 1,5 km.

Juráňov potok sa v minulosti postupne hlbšie a hlbšie prerezával cez pás druhohorných dolomitov. Takto vznikla úzka a hlboká tiesňava so strmými stenami, krútňavovými hrncami, vaňami a malými vodopádmi, nazývaná Tiesňavy. Dno potoka sa tak mohlo v minulosti nachádzať približne o 200 m vyššie. Prehlbovanie potoka trvá viac ako 10 miliónov rokov. Zaujímavé útvary na oboch stranách potoka, napr. prameň vytekajúci zo skaly, upozorní naň ďalšia tabuľa NCH, alebo skala obrastená machom vyzerá ako veľký trpaslík.

Drevený chodník zvládnem tiež
Drevený chodník zvládnem tiež

Čo krok, to je niečo na obdivovanie. Prcka láka voda, treba ho mať "na krátko", najradšej by sa rozbehol hore a hore a hore. Alebo by "zbehol", rozumej, skotúľal sa, k dravej vode potoka, v najužších a teda aj najhlbších miestach voda hučí ako veľký vodopád, aby sa v širšom mieste chovala milo a prívetivo, úžasná hra skaly a vody v jej mnohých premenách farieb a vôní.

Okolité skaly dávajú šancu žiť nielen machom, ale mnohým jarným kvietkom, fialovým zvončekom či prvosienkam jarným, ktorým tu hovoria kašky. Ponad potok sú od chodníka po skalu za potokom osadené trámy z guľatiny, je ich tu zo desať, netuším prečo. Ďalšia tabuľa mi to vysvetlí: Kedysi viedla cez kaňonovitý útvar Tiesňavy 903 metrov dlhá cesta postavená ponad Juráňov potok, slúžila na zvoz dreva a železnej rudy, využívala sa až do roku 1934, kedy ju zničila veľká povodeň. No tak to si veru neviem predstaviť.

Zvyšky cesty nad Juráňovým potokom
Zvyšky cesty nad Juráňovým potokom

Malý turista má energiu. Pestrý chodník má pre neho veľké čaro, prešiel všetky drevené mostíky, chodníčky, aj cez skalu s reťazami by najradšej sám, no radšej ho tati istí. A tak unesení krásou kráčame ďalej a ďalej. Chodník sa už odkláňa od potoka, stúpa vpravo prudšie hore. Malý valí čím strmšie, tým rýchlejšie. Akoby chytil druhý dych či zvedavosť ho ženie ďalej. Neprotestujeme. Späť sa vrátime Bobroveckou dolinou.

Sedlo Umrlá a Bobrovecká dolina

Krátkym výstupom sa dostávame do sedla Umrlá vo výške 980 m. Chvíľku posedíme v besiedke, Maťko dostane ovsené sušienky, klesáme k rázcestiu pod Umrlou. Presedláme z červenej na modrú značku, pokračujeme Bobroveckou dolinou po asfaltke. Výhľady v doline preteplenej slniečkom sú krásne všetkými smermi. Po ľavej ruke nás celou dolinou sprevádza Bobrovecký potok. Maťko sa pýta na koňa. Svižnejším krokom sme za chvíľku pri rázcestí pod Suchou dolinou, odkiaľ je možný prechod po žltej značke do Juráňovej doliny.

Umrlá
Umrlá

Tu za potokom je studienka sírneho prameňa, Maťko ožije a svižne prebehne mostíkom cez potok, prameň sa mu páči, naberá vodu, napijeme sa všetci. Klesáme dolinou, ktorá sa pri horárni Bobrovec otvára a ponúka pohľady na veľkú lúku Zábrež. Stromy celou cestou hrajú všetkými farbami zelenej, od jemne svetlo zelenej až po tmavozelenú farbu statných ihličnanov.

NCH Rašelinisko Peciská

Prírodnú zaujímavosť s drevenými chodníčkami a výkladovými tabuľami si necháme na inokedy, drobec tatinovi na pleciach má zjavne dosť. Okolie pozoruje bez väčšieho záujmu. Opúšťame TANAP.

Záver

Nechceli sme robiť celý okruh, no vďaka čistej detskej radosti z pohybu sa nám to podarilo. V aute dieťa bez reptania sadá do sedačky a o chvíľku zaspáva. Spiatočnou cestou nezastavujeme ani na krásne výhľady, nech spinká. Istotne ho bolia nožičky. Okruh je vhodný pre všetkých turistov, maličkým trošku pomôžu tatinovia, väčší to zvládnu sami, na lúke sa môžu zahrať s loptou či lietajúcim tanierom. Z náučných tabúľ sa veľa dozvedia nielen o prírode okolo, ale aj o živote v minulosti v oblasti Oravíc.

Obtiažnosť a alternatívy:

Obtiažnosť trasy pre 3-ročné dieťa by som ohodnotila na 4. Táto túra ponúka veľa alternatív zohľadňujúcich vek a schopnosti dieťaťa:

  • cesta Bobroveckou dolinou, NCH Rašeliniská,
  • cesta Tichou dolinou, Salaš, lúky pod Juráňovou dolinou,
  • je možné urobiť okruh Tichou dolinou, lúkami pod Juráňovou dolinou a spojovacou žltou značkou prejsť nenáročne do Bobroveckej doliny k sírnemu prameňu, vrátiť sa Bobroveckou dolinou,
  • na konci Juráňovej doliny sa otáčať a vracať pôvodnou trasou neodporúčame pre menšie deti, jednoduchšie je prejsť cez Umrlú do Bobroveckej doliny.

Fotogaléria k článku

Najnovšie