Do sedla Zbojská prichádzame okolo obeda. Preto sa na salaši najprv naobedujeme, nech nejdeme s prázdnymi žalúdkami. Aspoň nebudem musieť toho so sebou v batohu veľa niesť. Hoci je len druhá polovica apríla, je teplo, a tak môžeme posedieť na terase. Kubko odbieha na priľahlé detské ihrisko. Po jedle sa dlho nezdržiavame, však treba stihnúť náučný chodník Jakuba Surovca a tiež je otázne, v akom stave bude Čertova dolina, či sa nebudeme musieť vracať nazad.

Rozhľadňa - zvonička

Zo sedla Zbojská stúpame pasienkami južným smerom na druhej strane cesty. Ideme priamo k rozhľadni - zvoničke, ktorá sa nachádza na vyvýšenine. Je postavená z kombinácie kameňa a dreva, v štýle, ktorý dobre zapadá do salašníckeho prostredia. Z tabule sa dozvedáme, že je postavená s pomocou švajčiarskych fondov. Vnútri je strmé schodisko a na každom medziposchodí sú exponáty vypchatých zvierat. Kubkovi sa to páči, mňa tento poľovnícky kolorit až tak nenadchýňa. Na druhej strane, pre dieťa je to dobrá možnosť ako vidieť čo v okolitých lesoch žije, aké je to veľké a ako presne to vyzerá, keďže predstavy vybudované ilustráciami v detských knižkách mávajú skreslené.

Popod Remetu

Pokračujeme ďalej pasienkom až k okraju lesa. Tu sa pri dvojici náučných tabúľ oddeľuje NCH od turistického chodníka. Vstupujeme do jarného sviežozeleného bukového lesa. Najprv trverzujeme a neskôr schádzame úbočím vrchu Remeta. V jednej ostrej zákrute je na strome pripevnená zalaminovaná A4 s krátkou informáciou o tunajšej jaskyni na Remete. Má približne 12 metrov, slúžila najmä ako brloh pre líšky. Miestni jaskyniari ju objavili a vyčistili v roku 2010. Vchod sme nehľadali, pokračovali sme ďalej serpentínami nadol.

Pokračujeme nevýrazným chodníkom, ktorý vyústi na zvážnicu. Onedlho sa od nej odpojí, čo si však všimol len Kubko, lebo ďalej bol potom mostík cez potok. Mostík je v dosť zlom stave. Celkovo by sa náučnému chodníku zišla údržba – či už ide o mostík, náučné tabule, značenie či prečistenie chodníka. Onedlho sa chodník opäť pripojí ku zvážnici, takže by sme sa nestratili.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Želeničný viadukt a zubačka

Prevažne bukovým lesom pokračujeme zvážnicou popri potoku až ku štátnej ceste vedúcej do Tisovca. Cesta je tu vedená po veľkom premostení malého potôčika. Popod premostenie vedie aj náučný chodník, takže netreba križovať cestu. Celý čas klesáme, čo je celkom pohodlné. Blížime sa k rezervácii Čertova dolina, takže les nesie čoraz menej znakov ľudských zásahov. Zamrzia len kde-tu rozhádzané staré pneumatiky.

Pomedzi jarné lístie presvitá tunajšia dominanta – železničný viadukt “Čertov most”, ktorý je súčasťou železničnej trate Brezno – Tisovec. Tá má v úseku Pohronská Polhora – Tisovec maximálne stúpanie 50,2 promile, čo si v čase stavby (začiatok 20. storočia) vyžiadalo použitie dvojlamelového Abtovho ozubnicového systému. Dôvod stavby trate bolo spojenie Tisovca s Hroncom, v Tisovci bola produkcia železa a v Hronci železiareň s produkciou koľajníc. Dnes parná zubačka premáva už len občasne ako turistická atrakcia. Po trati sa však dá previezť aj bežnou železničnou lokálkou, ktorá v súčasnosti tunajšie stúpanie zvládne aj bez využitia ozubnice.

Čertova dolina

Od viaduktu je len kúsok k ústiu Čertovej doliny. Namiesto toho, aby sme do nej rovno vkročili, ešte si odbehneme k vstupu do neďalekej Čertovej jaskyne. Vedie k nej pomerne strmé stúpanie nie úplne ideálnym chodníkom, takže Kubko statočne frfle. Našťastie to netrvá dlho a sme pred vstupom do jaskyne. Ten je prehradený uzamknutou mrežou. V malom vstupnom priestore toho okrem upozornia o zákaze vstupu a fotopasce veľa nie je vidieť. Kúsok od mreže je na skale aspoň náučná tabuľa s informáciami a fotkami.

Vraciame sa nazad rovnakou trasou, no kúsok nad ústím doliny nás drevená tabuľka berie vpravo traverzujúcim chodníkom. Do koryta potoka vstupujeme až tesne pred prvými skalnými vrátami, ktorými začína roklina. Je tu veľa preliezania mŕtveho dreva a taktiež vodu treba preskakovať. Nie je jej síce veľa, no chodník ide priamo korytom. Pre prechod rokliny je vhodná preto nepremokavá obuv, prípadne v lete sandále.

Musíme prekonať aj niekoľko rebríkov, ktoré sú vložené priamo do toku, takže sa aj osviežime. Kubko má sprvu trochu rešpekt voči klzkému mokrému drevenému rebríku, no na to si rýchlo zvyká a mám čo robiť, aby som mu popri fotení aj stačil. Najviac sa svišť skamarátil s preskakovaním potoka zo šutru na šuter. Vyberá najväčšie, aj keď to nie je práve nutné.

Po prekonaní rokliny prichádzame na miesto, kde sa spájajú dva potoky (Furmanec a Galička) do jedného. Nie je tu značenie, takže sa inštinktívne dávame dalej pravým prítokom (teda smerom hore ideme vľavo). Priechodnosť je čoraz horšia kvôli popadaným stromom, no nie je to žiadna tragédia. Čo je však horšie, nachádzam skládku kamenia a štrku, ktorú sem zhadzujú robotníci zhora. Ide o rekonštrukčné práce na železničnej trati. Je to hanebné! Aspoň to zdokumentujem s cieľom zaslania na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.

Návrat k salašu

Potom ideme ďalej. Prestáva sa mi to však pozdávať a tak podľa GPS to strihneme náznakom lesnej cesty doprava. To sa ukázalo ako celkom dobrý nápad, lebo onedlho sme na pasienku pri poslednej tabuli NCH Jakuba Surovca venovanej salašníctvu. Ďalej pokračujeme okrajom pasienkov až sa dostaneme na nespevnenú cestu, ktorá nás dovedie k Salašu Zbojská. Okruh je tak uzavretý, nasadáme do auta a fičíme do Tatier.

Záver

Na absolvovanie trasy sme potrebovali necelé tri hodiny. Tempo sme mali ležérne, žiadne naháňanie sa. Trasa má pre deti viacero zaujímavostí, ktoré keď rodič dobre uchopí, je to dobrý celkový zážitok. Nepochybne najväčším lákadlom je roklina Čertova dolina. Kubko (6 rokov) ju zvládol bezproblémovo, len mierne pomalším tempom ako dospeláci. Treba však upozorniť, že to chce od dieťaťa trochu guráže a istoty v pohybe. Nie je to teda vhodné pre každého jeho rovesníka. Charakter rokliny nie vždy umožňuje asistenciu rodiča a prenášanie dieťaťa na mokrých kameňoch nie je práve bezpečná disciplína.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek