Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Čerenová skala
Čerenová skala Zatvoriť

Túra Čerenová skala s najmenšími

V strede mája 2018 trávime predĺžený víkend na Liptove. Hiking partia takmer ako za starých čias, akurát pribudol slušný počet detí, počnúc prvým ešte v brušku cez niekoľko ďalších po najstaršie 6-ročné. Všetci naši prckovia sú však zvyknutí, že na túry sa proste chodí - či už v šatke, v nosiči, v kočíku alebo pešo, takže keď nepršalo, veselo sme vandrovali. V posledný deň sme uskutočnili hromadný batoľací výstup na Čerenovú skalu nad Liptovskou Annou.

Vzdialenosť
3 km
Prevýšenie
+383 m stúpanie, -383 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 12.05.2018
Pohoria
Chočské vrchy
Trasa
Doprava
Liptovská Anna (bus, parkovanie pri ruinách kostolíka)
SHOCart mapy
» č.1095 Chočské vrchy (1:50.000)

Trasa

Liptovská Anna, ruiny kostolíka – Annina dolina – Čerenová skala, Jánošíkov stôl a späť

Do Liptovskej Anny prichádzame takmer ako prezidentský konvoj. Parkujeme na konci obce pri ruinách kostolíka Sv. Anny. K nemu sa prejdeme pri ceste späť, teraz chceme rýchlo vyraziť, predsa len búrkové obdobie sa začalo a tak sa nezdržiavame.

So sebou mám len mladšieho trojročného Maťka, ale aby mi nebolo ľúto, že mám chvíľu na starosť len jedno dieťa, priberiem si aj takmer rovnako starú neter Lauru, kým jej rodičia uviažu do šatky ročného Lukáša. Laura s Maťkom sa chytia za ruky a pekne kráčajú zablatenou zvážnicou hore. Obrázok ako z kalendára. Ostatní s ďalšími deťmi sú už pred nami, ale po chvíľke ich dobiehame, v partii sú ešte dvoj- a štvor-ročná princezná, dvaapolročný chlapček a tehula v ôsmom mesiaci. Okrem toho aj nejakí tatkovia a ďalší kamaráti, partiu dopĺňajú dvaja hafani. Naša poľská kamarátka Hono na vrchole konštatuje, že vyzeráme ako nakupovaniachtiví Slováci na autobusovom zájazde v Novom Targu.

No ale nepredbiehajme, zatiaľ sa len presúvame spomínanou zvážnicou, asi 100 metrov rovno a potom strmo doprava a hore. Po asi 20 minútach (všetky časy sú s ledva trojročnými deťmi, ktoré idú po vlastných) zbadáme odbočku doľava do lesa. Odbočky sú dve za sebou a je jedno, ktorú použijete. Každopádne sa treba pripraviť na poriadne výživné stúpanie, keďže na troch kilometroch nastúpame 380 výškových metrov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Chodník vedie v príjemnom ihličnatom lese s mladou trávou, je bez blata, čo nás teší. Viac o ňom ťažko niečo povedať, je to stále rovnaké a o to viac treba zabávať a motivovať deti, lebo stúpať do aleluja strmým terénom s tým istým výhľadom a ešte byť spokojní, to by sme od nich chceli veľa. Našťastie sa trochu zabavia medzi sebou, občas pri nejakej skale si vyjedia navzájom jedlo a tak pomaly postupujeme. Chodník je pomerne frekventovaný, vedie sem neoficiálna červená značka z Ižipoviec, každú chvíľu stretávame nejakých zostupujúcich.

“Koľko ešte máme hore?” “Zo pätnásť minút.” “Aj v tejto zostave?”, poodstúpim a turistom sa naskytne pohľad na naše jasle. “Noooo, tak 25, 30…”, prihadzuje turista váhavo.

Zo tri úseky sú naozaj nepríjemné, veľmi strmé, podklad rozmrvený na suť, šmýka sa to pod nohami, deti strkáme pred sebou alebo ťaháme za ruku. Maťko sa sťažuje, že nohy bolia, predsa len má tretiu túru za tri dni, ale vidí sa mi, že sme už skoro hore a tak ho ešte hecnem. Nosiť ho nemôžem, je už veľký a ťažký. O minútku naozaj dorazíme ku skale, vyzerá impozantne. Ďalších asi 15 minút ju obchádzame zľava. Napokon predsa prichádzame na rovinku, náš chodníček odbočuje vpravo na vyhliadku. Kto by chcel vedieť, kam sa dostane chodníkom, ktorý pokračuje vľavo do hory, odporúčam článok Paliho Timka, ktorý to preskúmal.

Skala je vlastne malá stolová hora, takže prejdeme zo dvadsať metrov po rovine medzi riedkym porastom a prichádzame ku krížu. Letecké výhľady odtiaľto sú dychberúce. Sprava Pravnáč, Liptovská Anna pod nami, ako na dlani máme celý Liptov aj s Liptovskou Marou, za ňou Nízke Tatry a vľavo uzatvárajú kulisu Západné Tatry. Počasie nám vyšlo a nevieme sa vynadívať. Samozrejme, druhým okom treba neustále strážiť deti, aby si niektoré neurýchlilo zostup rovno cez skalnú terasu. Našťastie dá sa sedieť dosť ďaleko od kraja. Dáme im aj niečo pod zub a napiť, porobíme niekoľko fotiek zo zájazdu a keď deti prejavia snahu ponevierať sa pri okraji skaly, volíme rýchly zostup. Ten začíname tiež hromadne. Adushka sa ma pýta, či nemám paličky, bojí sa pádu na strmine s bruškom. Nemám veru, lebo rátam s tým, že rukami budem držať a brzdiť Maťka. Adush si teda v lese nachádza improvizovanú paličku, čo s potešením víta Hugo, kríženec dogy a labradora, ktorý nechce pochopiť, že táto palička nie je určená na aport. “Jožííí, zavolaj si Huga”, nesie sa lesom.

Opatrne schádzam s Maťkom, táto prvá časť zostupu je naozaj strmá a Maťko sa presúva najmä šmykmi. Pri balansovaní ma znervózňuje Hugo, ktorý lieta po chodníku hore-dole a vždy zabrzdí až tesne nad nami alebo pod nami. Bojím sa, že na tejto strmine nás pozráža ako kolky. “Jožíííí, zavolaj si Huga”, nesie sa lesom opäť.

Zostup pokračuje bez úrazu, zato čím ďalej pomalšie. Predsa len Maťko už má toho za sebou veľa. Postupne teda ostávame takmer na konci konvoja - ten uzatvára sestra so švagrom, neterou a synovcom. Aj Laura už má toho dosť a tak Dušan vymyslí drobcom hru na vláčiky - chytia sa popruhu na jeho batohu a zaradia za seba a takto ich rôznymi výmenami vagónov a lokomotív dotiahne až na zvážnicu. Tam im dáme trochu občerstvenia, potom si vezme Dušan Maťka na chrbát, ja Lauru na ruky, Danka má v šatke Lukáša a ovešaní deťmi zídeme posledný úsek k autám.

Najmenšieho s tatom necháme pri aute a my si ešte vybehneme na malý vŕšok, kde stojí drevená zvonička, drevená veža a zvyšky múrov ranogotického kostolíka Sv. Anny. Postavený bol koncom 13. (začiatkom 14.) storočia. Je považovaný za najstarší kostolík Liptova. Na prelome 15. a 16. storočia prešiel prestavbou, ktorej vďačí za unikátny pôdorys, keď šírka lode a presbytéria je väčšia než ich dĺžka. Dôvodom bola kapacita a možnosti dané miestom, kde kostol stál. Začal chátrať po požiari v roku 1805 a dnes z neho vidno len zvyšky obvodových múrov. Na mieste sme sa dočítali o zámere obnoviť kostolík, resp. zakonzervovať ho ako ruinu, aby sa už ďalej neničil.

Výlet bol pekný a výhľady fantastické, odporúčam aj rodičom s menšími deťmi, ak ich vynesiete alebo sú zvyknuté šliapať.

Autor záznamu trasy je Matúš Morong

Fotogaléria k článku

Najnovšie