Štiavnické Bane

Štiavnické Bane, kde sme bývali úplne náhodou, boli veľmi dobrou voľbou pre ubytovanie. Pre deti tu bol dostatočný výbeh a priamo od našej chalúpky sme mohli pozorovať majestátne Sitno. Myslím, že v porovnaní s Banskou Štiavnicou je tu väčší pokoj aj súkromie, menej turistov. Do prepychových hotelov v B. Štiavnici sme s deťmi ísť nechceli, aby sme nevyrušovali iných hostí a tiež si myslím, že by viac chýbal deťom výbeh, ktorý jednoducho potrebujú. Štiavnické Bane boli veľmi príjemným miestom, ale pri prechádzkach rátajte s tým, že tu sú časti, ktoré sú na strmších svahoch. A tak aj samotná prechádzka obcou môže byť menšou turistikou. A aké sú tu zaujímavosti?

Kruhová bašta

Hneď pri vstupe do obce od Banskej Štiavnice si isto všimnete zrekonštruovanú bielu kruhovú baštu, ktorá tvorila v minulosti súčasť protitureckého opevnenia. Bášt tu bolo kedysi až dvadsaťjedna. Jedného dňa si sem vychádzame po schodoch na prehliadku. Z vonkajšej terasy je nádherný výhľad na celé Štiavnické Bane a Sitno, takže sa oplatilo sem vyjsť. Od milej sprievodkyne sme sa dozvedeli mnohé pútavé fakty o Maximiliánovi Hellovi, miestnom rodákovi, ktorý bol významným matematikom, fyzikom a astronómom 18. storočia.

Zaujímavá je tiež budova obecného úradu, v minulosti tu bol Komorský dom, kde mal sídlo vrchný banský úradník - komorský gróf. Štiav. Bane majú pekný a veľký miestny farský kostol sv. Jozefa a menšiu zvonicu, ktorá plnila funkciu vartovky a slúžila vartášovi na pozorovanie okolia. Stojí tu budova bývalej baníckej školy. Niektoré historické banícke domčeky sú pekne zrekonštruované a nájdu sa aj také, ktoré poskytujú ubytovanie. Deti ocenili veľké futbalové ihrisko pri autobusovej zastávke, boli tu aj menšie potraviny, ktoré sme využívali na malé nákupy počas nášho pobytu. Aj tu bola milá pani predavačka, ktorá nám dala ochotne ďalšie tipy na výlety.

Evičkino jazero a tajch Vindšachta

V najbližšom okolí sme ocenili Evičkino jazero, pri ktorom sme sa boli viackrát pešo prejsť. Pri ňom v malom bufete sme ochutnali naozaj skvelé langoše, ktoré nám odporučili domáci. Od spomínaného Evičkinho jazera môžete pešo alebo aj na bicykli pokračovať turistickým chodníkom k ďalšiemu tajchu Vindšachta, kde je ubytovacie zariadenie. Na terase pri tajchu sme sa za pekného počasia naobedovali.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Miestna sokoliarska škola

V Š. Baniach je jedinečná sokoliarska škola, kde nám miestni žiaci veľmi ochotne a s radosťou urobili exkurziu po voliérach a porozprávali fakty o operených dravcoch. Bolo to veľmi milé stretnutie. V obci sme niekoľkokrát využili stravovacie služby v penzióne Eliška, pri ktorom bolo detské ihrisko.

Počúvadlianske jazero a Sitno

Pešia trasa: Počúvadlianske jazero – Tatárska lúka – Sitniansky hrad – rozhľadňa Sitno – Chata Andreja Kmeťa – Tatárska lúka – Počúvadlianske jazero

Na bicykli: Štiavnické Bane - Počúvadlianske jazero – Tatársky jarok (modrá) - Vlčia jama (žltá) – Sitniansky hrad – Sitno – Vlčia jama – Ilija (zelená) – Štefultov – Štiavnické Bane

Ako by to bolo byť v Štiavnických vrchoch a nebyť na najvyššom bájnom Sitne. Pre jeho návštevu sa rozhodujeme hneď v prvý deň, keď nám praje počasie a má byť celý deň pekne. To je istota, že to bude deti baviť. Keďže je to však pre deti na pešo zo Štiavnických Baní príliš dlhé, ako východiskový bod volíme logicky tajch Počúvadlo, kam sme sa doviezli autom. Výstup cez Tatársku lúku je stredne náročný a zvládame ho bez problémov, stúpanie nám nerobí problémy, deti sú namotivované hradom.

Z Tatárskej lúky ideme oblúkom najprv ku hradu Sitno. Ten sa deťom veľmi páčil, deti lozili všade, kde sa dalo. Z lúky pri hrade sa napájame naspäť na asfaltovú cestu, ktorá nás zanedlho doviedla na samotné Sitno. Tu stojí rozhľadňa, ktorá je jednou z najstarších na Slovensku. Pôvodná rozhľadňa stála na Sitne už v 40. rokoch 18. storočia, avšak bola zničená bleskom. Jej obnovu inicioval horolezec, turista MUDr. Edmund Téry, osobný lekár Filipa Coburga, ktorého meno sa spája so spomínaným kaštieľom vo Svätom Antone. A práve s Edmundom Térym sa spája názov známej Téryho chaty, ktorá stojí v Malej Studenej doline vo Vysokých Tatrách.

Ešte doplním, že práve Štiavnické vrchy boli jednou z prvých lokalít, kde vznikali turistické chodníky. Sitno poskytovalo skvelé kruhové výhľady na okolité kopčeky, aj vďaka peknému počasiu, ktoré vydržalo po celý deň. Na rozhľadni sme strávili naozaj dlhý čas, mohli sme sa si tu podrobne pozerať okolie Štiavnických Baní, Ban. Štiavnice a vrchu Tanád. V rozhľadni je predajňa suvenírov, odniesli sme si odtiaľto na pamiatku okrem magnetiek aj tričká s kresbou rozhľadne.

V oživenej Chate Andreja Kmeťa pod rozhľadňou sme ochutnali skvelý guláš, ktorý u detí zabodoval. Pri zostupe naspäť ku Počúvadlu sme schádzali kratšou, ale viac strmou cestou so schodíkmi, dalo sa to zvládnuť bez problémov, s trochou opatrnosti. Od Tatárskej lúky sme sa napojili na rovnakú cestu, akou sme išli hore. Inou alternatívou pri návšteve Sitna môže byť opačný postup, čiže navštíviť Sitniansky hrad až cestou zo Sitna, je to však v tomto smere dlhšia trasa. Po návšteve Sitna sme mali ešte dosť síl a energie na peknú prechádzku okolo Počúvadlianskeho jazer. Bola tu pekná priezračná voda a pokoj. Škoda, že na kúpanie bolo príliš chladno. Sitno sa dá prejsť aj na bicykli, čo využíva manžel v jedno ďalšie neskoršie popoludnie.

Farárova hôrka, Tanád a lúky pred Paradajsom

Pešia trasa: Štiavnické Bane – Farárova hôrka – Tanád – Paradajs (červená) – Tanád – Horná Roveň (žltá) – Štiavnické Bane

Keďže bol Tanád rovno nad Štiavnickými Baňami, rozhodli sme sa ho navštíviť. Na Tanád vychádzame pešo s batôžkami na chrbtoch priamo od ubytovania. Najprv sme mierili ku Farárovej hôrke, kde sme sa napojili na turistickú značku. Lúky nad Št. Baňami boli pekné a výhľadové, sú to vlastne bývalé haldy po banskej ťažbe. Z lúk sme obdivovali najvyššie Sitno, ktoré sme dôverne poznali. Trasa hrebeňom bola stredne náročná.

Oceňovali sme, že sme na turistických chodníkoch nestretli takmer nikoho, v porovnaní so Sitnom bolo toto miesto menej frekventované. Prví turisti sa začali objavovať až za Tanádom. Pod Tanád je možné sa nechať vyviezť aj lanovkou z opačnej strany zdola od strediska Salamandra, ktorý sa využíva v zime na lyžovanie, bežkárov tiež vyvezú zdola na hrebeň, odkiaľ môžu pokračovať po hrebeni. Úsek od Tanádu po Paradajs bol na naše prekvapenie pomerne členitý, ale o to viac zaujímavý. Z lúk pred Paradajsom bol úžasný výhľad na celú Banskú Štiavnicu aj s banskoštiavnickou kalváriou – mohli sme si ju naozaj detailne poobzerať. Bol tu zároveň geologický náučný chodník.

Kalvária v Hornej Rovni

Pri ceste naspäť sme pri zostupe z hrebeňa využili žltú turistickú značku, ktorá nás zaviedla ku ďalšej miestnej zaujímavosti, ktorú sme si chceli pozrieť - ku starej a asi menej známej kalvárii v Hornej Rovni, ukrytej čiastočne pod alejou mohutných stromov. Bolo to veľmi pekné a magické miesto. Inou alternatívou môže byť peší výstup na hrebeň Štiavnických vrchov od severnejšieho sedla Červená studňa.

V ďalšej časti sa zameriame viac na historické, kultúrne a technické pamiatky.

Fotogaléria k článku

+37 ďalších fotiek