Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hinter See
Hinter See Zatvoriť

Túra Z Mittersillu k HinterSee

Počasie nám začiatkom júla v Alpách veľmi nepraje a tak po upršanom dni mierime s krpcom do Eisreisenwelt. Keďže výlet je tak na štyri hodinky, po odchode z jaskyne sa rozhodujeme, čo s poobedím. Pôvodný plán vyviezť sa lanovkou k Weiβsee kvôli oblačnosti zavrhujeme a mierime o dolinu ďalej – k HinterSee.

Vzdialenosť
7 km
Prevýšenie
+288 m stúpanie, -288 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 07.07.2018
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1313 m n. m.
  • Najnižší bod: 1025 m n. m.
Voda
Meillinger Alm, Gamsblick Hutte
Doprava
autom
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Do Mittersillu sa vraciame od Zell Am See a volíme posledný výjazd z kruhovej križovatky, označený aj ako výjazd na FelbertauernStrasse. Opúšťame mestečko a víta nás varovný nápis, že vstupujeme na horskú cestu. Opäť ľutujem, že nie je lepšie počasie. Pokojne by som sa ňou cez Felbertauern tunnel odviezla až na opačnú stranu Hohe Tauern, do Matrei, a odtiaľ do Lienzu. Ostatne, je to len niečo viac ako 60km a dolomity v okolí Lienzu mi učarovali už dávno.

Zasnívaná prechádzam ďalej a počúvam svojho navigátora – manžela sediaceho vedľa mňa. Pri ostrej ľavotočivej zákrute odbočujeme doprava, kde nás vítajú aj u nás známe hnedé tabule upozorňujúce na kultúrne a prírodné zaujímavosti. Parkovisko pri Schösswendklamm je cca 400 m od zákruty. Nevediac, do čoho ideme, čakáme klasickú rakúsku roklinu. Nuž, vysoké vápencové steny so zurčiacim potokom sa nekonajú. Ostáva len ten zurčiaci potok. Keďže však celý deň a noc lialo ako z krhly, vody v ňom je neúrekom. Postupne stúpame dolinou vyššie a vyššie a viac ako túto „klamm“ obdivujeme vysoké pohoria okolo nás, kde z každého žľabu prúdmi steká nahromadená dažďová voda. Tieto dočasné vodopády fascinujú nielen nás, ale aj najmenšieho člena našej výpravy, nášho takmer 5-ročného Janíka.

Na pár miestach turistická značka križuje úzku asfaltovú cestu, ktorá vedie až k HinterSee a po ktorej sa vcelku čulo premávajú autá (a kravy, ale tie už menej čulo). Prechádzame okolo wolfrámových baní a nad nami už vidíme chatu Meillinger Alm. Posledné metre k jazeru vedú priamo po asfaltke.

Pod Hinter See je neveľké parkovisko s informačným stánkom a drevenými kadibúdkami. Začudovane sledujem arabskú rodinku, ktorá k jazeru vynáša deky, fľaše s vodou, jedlo a dokonca aj hrniec plný (predpokladám) ich typického jedla. Keďže sme zvyknutí nosiť si do prírody so sebou len to najnutnejšie a jedávame na horských chatách, tento úkaz je pre mňa vcelku zaujímavý. Po pár metroch však pochopím. Všade, kde sa dá, majú arabské rodiny porozkladané deky alebo koberce a piknikujú. Čo tam po tom, že tráva a zem je premočená z dlhého dažďa. Čo tam po tom, že je zamračené a ani teplota nie je práve vysoká. Im to nezabráni užiť si príjemné popoludnie v príjemnom prostredí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Kým Arabi si so sebou doniesli množstvo jedla a pitia, nám stačí vliezť do lesa a jedlo si nachádzame sami – breh je posiaty čučoriedkovými kríkmi. Netrvá dlho a Janík má fialové ruky, pery aj jazyk. Čučoriedky sa kde-tu striedajú s lesnými jahodami, ktoré sme nachádzali už popri ceste k jazeru.

Mimochodom, jazero. Ak čakáte typické alpské pleso, nedočkáte sa. HinterSee je výsledkom masívneho zosuvu pôdy a skál z bočného svahu kúsok pod záverom doliny. K zosuvu došlo v roku 1495 a od tej doby voda stekajúca z okolitých skál vytvorila neveľké jazierko plné života (takmer by som zabudla, okrem Arabov sme tu stretli aj dvoch rybárov). Od roku 1933 je tento prírodný úkaz chránenou prírodnou pamiatkou a dodnes je napájaný dažďovou vodou a vodou z topiacieho sa snehu z Venedigergruppe a Granatspitzgruppe.

Z lesa na spodnej časti jazera mierime k Gamsblickhütte. Sú pomaly štyri hodiny popoludní a chata je takmer prázdna. Obsluha odnáša posledné riady dovnútra a odchádzajú poslední hostia. Nevenujem tomu veľkú pozornosť, prechádzam po širokej štrkovej ceste ďalej k starej drevenici a na priľahlú lúku. Potulky ňou ma veľmi rýchlo prechádzajú – je podmočená a samozrejme plná kravských výkalov. Do jedného som poriadne zapadla už v Krimmelskej doline pred dvoma dňami, zopakovať si ten smrádek v aute nie je métou mojich túžení.

Keďže sa k jazeru dá dostať autom, je ideálnym východiskovým bodom pre vysokohorskú turistiku. Z množstva cieľov spomeniem Hörndl (2852 m), Tauernkogel (2988 m), Hochgasser (2922 m) či Messeling (2693 m). Medzi týmito „kopčekmi“ sa vo výške 2481mnm nachádza chata St. Pöltner Hütte, kde sa dá v prípade potreby prespať (otvorená býva len v letnom období – aspoň podľa stránky rakúskeho turistického spolu Alpenverein). Nuž a turisticky zdaní jedinci sa môžu dostať až ku výjazdu z tunela Felbertauern a do údolia Tauerntal.

Čas pokročil, u najmladšieho sa dostavuje únava a tak sa vydávame na cestu späť. Chata Gamsblickhütte je už zatvorená, ale Meillinger Alm ešte funguje. Nezastavujeme sa však, pokračujeme popri asfaltke nazad k autu a potom do Breitmoors, kde sme ubytovaní.

Fotogaléria k článku

Najnovšie