Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vorderer Langbathsee
Vorderer Langbathsee Zatvoriť

Svet Traunsee, Langbathseen a Offensee s cyklovozíkom

Známy pohľad na traunkirchenský kostolík „plávajúci“ na Traunsee so siluetou majestátneho Traunsteinu v pozadí, ale aj menej okukaný Hinterer Spielberg „kúpajúci sa“ v neveľkom jazere Vorderer Langbathsee. Pokojná atmosféra menších jazier schovaných uprostred lesov, ale aj cyklochodík vedúci v rovnakom tuneli ako vyťažená hlavná cesta. Bicyklovanie nad jazerom, pri rieke aj v lese. To všetko za jeden deň aj s 15-mesačnou slečnou. Aj taká vie byť Soľná komora - Salzkammergut.

Vzdialenosť
57 km
Prevýšenie
+667 m stúpanie, -667 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 18.06.2018
Pohoria
Rakúsko: Soľná komora (Salzkammergut)
Trasa
  • Najvyšší bod: 679 m n. m.
  • Najnižší bod: 425 m n. m.
Doprava
Autom - parkovanie na oficiálnych parkoviskách pred Traunkirchenom

Traunsee je jediným väčším jazerom v Soľnej komore, ktoré sa fakt nedá obísť. Ani autom, ani na bicykli a ani pešo. Východný breh, z ktorého „vyrastá“ nápadný vrch Traunstein, je na južnej strane mimoriadne strmý a na dlhom úseku dostupný výlučne z vody. Hoci západný breh strmosťou veľmi nezaostáva, na tejto strane je vybudovaná cesta, železnica aj cyklochodník. Keďže miesta ani tu nie je nazvyš, všetko je buď natlačené na sebe priamo nad jazerom, alebo vedené tunelmi. Vďaka tomu ide o veľmi zaujímavú, avšak miestami aj veľmi hlučnú cyklotrasu. Stačí však odbočiť k niektorému z menších jazier a hluk áut razom vystrieda šum lesa a zurčanie horských bystrín. Kto si navyše vyberie na výlet deň plný prehánok, môže si úchvatnú prírodu vychutnať v maximálnom pokoji.

Od Traunkirchenu k jazeru Vorderer Langbathsee

Predpoludním, v jeden júnový pracovný deň, keď nad hlavami visia ťažké mraky, sú parkoviská okolo Traunkirchenu takmer prázdne. Keďže máme bicykle a niekoľko stoviek metrov navyše nám nerobí žiaden problém, v stále plnom centre preto ani parkovať neskúšame a rovno vykladáme bicykle a cyklovozík, zatiaľ čo Lucia prenáša hore-dole svoje knihy. Na rozdiel od nás jej ani veľmi nevadí, že začína pršať, a pokojne vo svojej aktivite pokračuje aj v aute, kde sa skrývame pred prvou dnešnou prehánkou. Tá, našťastie, rýchlo prechádza a my môžeme konečne vyraziť na juh s nejasným plánom v hlavách a nestálym počasím nad nimi.

Keďže je už dosť neskoro a naše mláďatko potrebuje spať, malebný Traunkirchen, učupený na malom poloostrove, len prefrčíme a pokračujeme popri jazere Traunsee. Na protiľahlom brehu sa majestátne týči neprehliadnuteľný Traunstein (1 691 m n. m), ktorý spolu so vzďaľujúcim sa Traunkirchenom vytvára jedinečnú kulisu. Cyklochodník kopíruje hlavný ťah medzi Gmundenom a Ebensee a je príkladom zaujímavo riešenej cyklotrasy. Miestami vedie hneď vedľa cesty, s ktorou sa vnára aj do krátkych tunelov, inokedy sa od nej odpojí a kým autá pokračujú do tunela, cyklisti si užívajú pokoj, ticho a prekrásne výhľady na starej ceste nad jazerom. Vďaka tomuto kľudnejšiemu úseku Lucia tesne pred Ebensee konečne zaspáva.

Chvíľu blúdime po Ebensee, neúspešne hľadáme neexistujúcu cyklotrasu po brehu rieky Traun, ktorou sme sa chceli dostať k jazeru Offensee, a premárňujeme drahocenné minúty Luciinho spánku. Počasie je navyše stále „našské“ – nad hlavami sa nám preháňajú tmavé mraky sľubujúce trošku osvieženia v tomto chladnom dni. Rozhodujeme sa teda Offensee nateraz vynechať a radšej si vyšliapať k jazeru Vorderer Langbathsee, ktoré je k Ebensee bližšie a už ho poznáme s minulých rokov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Začíname teda stúpať peknou cestou pri riečke Langbathbach, lemovanou úhľadnými alpskými domami. Ešte prv, než prejdeme okolo lanovky na Feuerkogel (1 592 m n. m.), začína popŕchať. My však vytrvalo pokračujeme popri širokom koryte, v ktorom teraz tečie pomerne málo vody. Dážď zjavne cíti naše odhodlanie nezastaviť aj Luciinu protidažďovú karmu a postupne ustáva. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa hlboké údolie pomaly rozširuje, nad peknými horskými lúkami sa ukazujú vrchy zahalené v mrakoch a krajina začína mať oveľa prívetivejší ráz. Za hostincom Kreh je stúpanie už minimálne a oddych využívame na krátku poradu, v rámci ktorej sa rozhodujeme rozložiť pri jazere Vorderer Langbathsee výškový tábor a výnimočne prerušiť Luciin spánok.

Na poloprázdnom parkovisku sa dávame doprava a okolo bufetu [Langbathsee Stüberl](http://www.lb-stueberl.at"Hostinec Langbathsee Stüberl") schádzame na prívetivú pláž s viacerými lavičkami, ktoré sú v tomto čase všetky voľné. Lucia sa ako na povel budí a hneď vyráža skúmať okolie. My zatiaľ vyberáme proviant a kocháme sa nádherným výhľadom na Brunnkogel (1 708 m n. m.), týčiaci sa nad krištáľovo čistým jazerom, ktorý sme mali tú česť navštíviť v dobách pred Luciou. V takomto príjemnom prostredí a čarovnej prírode čas pohodovo plynie a pri hádzaní kamienkov do jazera nás rušia len občasné prehánky a návšteva miestnych kačíc, túžiacich tiež po niečom dobrom.

Od jazera Vorderer Langbathsee k jazeru Offensee

Keď sa Lucia svojej obľúbenej činnosti dostatočne nabaží, je čas posunúť sa ďalej. Keďže jazero Vorderer Langbathsee aj neďaleké jazero Hinterer Langbathsee sme si na bicykloch obišli už v „predluciových časoch“, tento príjemný výletík po lesnej ceste tentokrát vynechávame a vraciame sa asfaltkou do Ebensee, kde v najbližšom Spare dopĺňame zásoby a vďaka tamojšej nezaheslovanej Wi-Fi zisťujeme, že podvečer nás čaká prívetivejšie počasie. Odhodlane teda vyrážame po málo frekventovanej ceste na ľavom brehu rieky Traun, smer Offensee.

Lucii sa nedarí zaspať a protestuje, robíme si teda krátku prestávku na trávnatej ploche medzi domami a svorne dopĺňame energiu pred výšľapom. Čaká nás totiž 9-kilometrové stúpanie k jazeru Offensee s 200-metrovým prevýšením. V čase, keď znova nasadáme na bicykle, máme o vzdialenosti našťastie trošku inú predstavu. Neohrozene preto pokračujeme ďalej, zanedlho prechádzame rieku Traun aj železnicu, mimoúrovňovo prekonávame aj hlavnú cestu medzi Ebensee a Bad Ischlom a pozvoľne začíname stúpať. Pri značke oznamujúcej vzdialenosť k jazeru začínam pochybovať, či návšteva Offensee bola správnou voľbou, a radšej si ani nepredstavujem, ako s bdelou Luciou zvládneme návrat to Traunkirchenu. Viktor s malou pohoničkou sú už ale dávno kdesi vpredu, svoje obavy si preto nechávam pre seba a pomalý pokračujem ďalej. Mierne stúpanie kde-tu strieda strmší úsek a celý čas ma vytrvalo sprevádza potok Offenseebach, niekedy celkom pri ceste, inokedy hlboko pod ňou. V záverečnej rovinke znova stretávam zvyšok tímu a na križovatke pred jazerom sa spoločne berieme doľava, kde ešte chvíľu pokračuje asfaltka. Tá končí poloprázdnym parkoviskom. Ďalej vedie pohodlná lesná cesta, vhodná aj na cyklovozík, z ktorej po chvíli schádzame na jednu z viacerých kamienkových pláží.

Kým rodičia rozkladajú ďalší výškový tábor, čerstvo zobudená Lucia berie kýblik a lopatku a šikovne si sype kamienky do vozíka. Keď ju táto záslužná činnosť omrzí, uteká k vode trošku si tam pri hádzaní kamienkov namočiť topánky. My s Viktorom sa zatiaľ snažíme na striedačku si vychutnať nádhernú scenériu priezračného jazera, v ktorom sa zrkadlia okolité husté lesy aj vzdialenejšie vrchy. Pohodovú atmosféru dotvára aj spod mrakov vykúkajúce podvečerné slnko, ktoré príjemne hreje. Aj tu, pri Offensee, nás zanedlho príde privítať kačacia rodinka, ktorú Lucia, samozrejme, neskonale ľúbi (predovšetkým z diaľky) a naháňa.

Návrat od Offensee do Traunkirchenu

Hoci pri Offensee vládne príjemný podvečerný kľud a nám sa odtiaľ ani najmenej nechce, ešte máme pred sebou dlhú cestu, preto zanedlho výškový tábor balíme, nakladáme Luciu (ide napodiv ochotne) a rovnakou cestou sa vraciame späť. Zjazd je vďaka strmším úsekom pomerne svižný. Lucia aj chvíľu protestuje, no veľmi ju v tej rýchlosti nepočuť a zanedlho už sa hrá s hračkami, ktorých má plný vozík.

Po rovine popri rieke Traun už kilometre pribúdajú pomalšie, no Lucia sa našťastie vezie veľmi odovzdane a my si môžeme vychutnať príjemnú cestu s výhľadom na siluetu vrchov Erlakogel (1 575 m n. m.) a Hochkogel (1 468 m n. m.). Keďže Lucia je zatiaľ v pohode, využívame toto jej netradičné rozpoloženie, Ebensee bez zastávky prefrčíme a ponáhľame sa do Traunkirchenu. Viktor s Luciou, ako najrýchlejší členovia tímu (pochopiteľne, veď sú na to dvaja), idú napred, zatiaľ čo ja sa trošku motám a fotím. Veď aj je čo. Podvečerné pokojné Traunsee, neprehliadnuteľný Traunstein, zaujímavý Traunkirchen a nad tým všetkým pomaly odchádzajúce mraky, cez ktoré kde-tu presvitá slnko.

Keď prichádzam do Traunkirchenu, Viktor s Luciou ma už čakajú na malom trávnatom polostrove aj s labuťou rodinkou. Keďže už labutiam nemáme čo ponúknuť, s výhražným sipením nás so svojho polostrova vyháňajú. Kým teda Viktor ide po auto, my s Luciou sa prechádzame po brehu s mólami (aj s kýblikom a lopatkou, samozrejme) a predovšetkým po dlhej lavičke pri pamätníku obetiam svetových vojen. Z kaplnky Johannesbergkapelle na skale nad našimi hlavami sa rozlieha zvonenie, vďaka ktorému aspoň na chvíľu zdvíham zrak od podmanivej hladiny jazera (a prieskumníčky Lucie) a dúfam, že nabudúce sa nám podarí prezrieť si toto čarovné mestečko s rovnomenným farským kostolom detailnejšie. Teraz už ale musíme nakladať bicykle, pretože nás ešte čaká dlhá cesta.

Záver

Dávno predtým, než nám do tímu pribudla Lucia, sme Soľnú komoru považovali miesto ako stvorené na bicyklovačku s deťmi. Hoci sme vtedy ani netušili, čo bicyklovanie s dieťaťom znamená, mali sme pravdu. Stovky kilometrov pekných ciest a cestičiek, hustá sieť kvalitných cyklotrás rôznej náročnosti, množstvo zaujímavostí „na každom rohu“, kultúrne prostredie, pokoj a k tomu všetkému prenádherná príroda, ktorá sa tu ukazuje v tom najlepšom svetle. Či už s dieťatkom alebo bez, tento kút sveta je jednoducho malým cyklistickým rajom.

Fotogaléria k článku

Najnovšie