Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Prístrešok za Liesekom
Prístrešok za Liesekom Zatvoriť

Cyklotúra Cyklochodník Trstená – Suchá Hora a späť s deťmi

Jednou z novších cyklotrás na Slovensku je v regióne Oravy cyklochodník vedúci z Trstenej k poľským hraniciam. Po tom, ako sme pomerne dobre spoznali Bystrickú cyklotrasu, rozmýšľame o tom, že by sa patrilo obzrieť aj oravskú. Na otočku na jeden deň to máme z nášho domova pri Žiline príliš ďaleko. A tak sa rozhodujeme pre dovolenku v Zuberci. Odtiaľ to je do Trstenej autom asi hodinka. Tak snáď sa cyklovýlet do nepoznaných končín počas dovolenky na Orave vydarí a bude priať počasie.

Vzdialenosť
28 km
Prevýšenie
+85 m stúpanie, -266 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 06.08.2018
Pohoria
Orava: Oravská kotlina (CHKO Horná Orava)
Trasa
Voda
Prameň pri krížovej ceste nad Liesekom
Doprava
Trstená (vlak, bus)
cestný alebo trekingový bicykel
SHOCart mapy
» č.1096 Západné Tatry (1:50.000)

Dovolenka v Zuberci

Dovolenku trávime v Zuberci na začiatku augusta a máme šťastie na slnečné letné počasie. Zuberec je výborná lokalita, ktorá poskytuje chladnejšie počasie, keď panujú v nižšie položených častiach Slovenska horúčavy. Ale je tak teplo, že napokon sa aj tu počas dňa štverajú teploty ku 30-ke.

Presun autom do Trstenej

Keďže cyklotrasa vedie prakticky stále na slnku, pre jej návštevu volíme deň na začiatku nášho dovolenkového týždňa, keď majú byť teploty pod 25 stupňov. Budeme mať aj viac síl. Práve v deň, ktorý sme si zvolili na prvú cyklistiku, sú ráno v lokalite prehánky. Tie však našťastie pomerne skoro ráno ustávajú, a tak napokon nič nebráni v cykloturistike. Asi o 8.30 h nasadáme do auta s nosičom a štyrmi bicyklami, dve deti vo veku 7 a takmer 6 rokov a dvaja dospelí a presúvame sa do Trstenej.

Tu bez problémov triafame na začiatok cyklotrasy, je to pri potravinách a reštaurácii Žaba. S parkovacím miestom problém nie je. Vyberáme batôžky s jedlom, oblečením a pitím, sadáme na bicykle a vyrážame v ústrety novým dobrodružstvám.

Trasa

Trstená - Liesek - Hladovka - Suchá Hora - štátna hranica s Poľskom a späť

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stúpanie za Trstenou

Od začiatku sme na slnku, je niečo po 10-tej, teplota tak asi 20 stupňov, takže je to ešte znesiteľné. Začiatok cyklotrasy vedie poza domy a míňame rozostavanú priemyselnú halu pri rieke Oravica. Mne úsek veľmi pripomína časť Bystrickej cyklotrasy pri Krásne nad Kysucou, kde sa ide povedľa rieky Kysuca. Popri rieke však nejdeme dlho, prechádzame cez cestný most ponad rieku a nechávame ju za sebou.

Kamarát ma upozorňoval, že cyklotrasa je do kopca. Očakávala som niečo podobné, ako na Bystrickej cyklotrase, že stúpanie nebude dlhé. Tu je však hneď za Trstenou stúpanie pomerne tiahle a – pomerne dlhé. Naberáme výškové metre a čoskoro prichádzame k prvému altánku nad Trstenou. Sme vo výške 656 metrov nad morom. Deti mali poriadne raňajkovať, čo sa však nestalo. A tak už tu dopĺňajú energiu a na krátko tu zastavujeme. Je slnečno, ranná prehánka však spôsobila opar a nízku oblačnosť. Najlepšie sa dajú pozorovať blízke Skorušinské vrchy, do diaľky je opar - Tatry sa teda zatiaľ schovávajú. No, veď neprekáža. Deťom sú výhľady aj tak ukradnuté, čo si budeme nahovárať.

Nad Liesekom - krížová cesta, prameň vody a meteorologická stanica

Sadáme si na bicykle a pokračujeme v stúpaní ponad Liesek. Dedinku mám spojenú s predpoveďami počasia a s hlásením meraných teplôt. Skoro 6-ročná dcéra ide na bicykli bez prehadzovačky, a tak trocha šomre, že musí stále pedálovať do kopca. Idem vedľa nej a snažím sa ju motivovať ďalším prístreškom, ktorý isto čoskoro bude. A tak sme radi, keď sa ukáže pred nami po ľavej strane kaplnka medzi stromami.

Zisťujeme, že je to pekná krížová cesta nad Liesekom a znamená ďalšiu kratšiu prestávku. Vkusne upravené miesto s pokoseným sviežim zeleným trávnikom, stromami, pri vstupe do areálu je cyklostojan a nad cyklochodníkom je krytý drevený prístrešok. Deti vyliezajú na väčšie kamene, ktoré tu sú skôr na ozdobu ako na lezenie. Využívam chvíľu na fotenie, tentokrát som si trúfla na bicykel zobrať so sebou zrkadlovku, aby boli fotografické úlovky z cyklotrasy čo najkvalitnejšie. Na tomto mieste je prameň, ktorý je na slovenskom úseku cyklotrasy jediným zdrojom pitnej vody. Zatiaľ máme vody dosť. Po tom, ako sme si oddýchli, nasadáme na bicykle.

Zakrátko míňame pamätník, ktorý tu bol postavený na pamiatku oslobodzovacích bojov Lieseku na konci 2. svetovej vojny. Ešte stále stúpame. Všímame si aj väčšiu budovu s červenou strechou, ktorá sa osamotená vyníma obďaleč cyklochodníka. Práve táto budova je meteorologickou stanicou.

Háje a cyklomosty

Cyklochodník sa potom odkláňa od dedín. Nakrátko si obzeráme ďalší prístrešok, neďaleko ktorého sa pasú kravy. Miest, kde sa pasú, míňame popri trase niekoľko. Prichádzame konečne na vrchol stúpania a obchádzame časť s názvom Háje. Je tu ďalšia panoramatická tabuľa, ale náš výhľad sa nezlepšuje, Tatry zostávajú ukryté. Ale aj tak si na tabuli čítame, že čo by sme mohli vidieť, keby... A výhľad je veru široký, od Belianskych Tatier na východe až po Sivý vrch na západe. A na Sivý vrch sa pozeráme aj zo Zuberca každý večer.

Nasleduje krátky zjazd, kde stretávame väčšiu skupinku cyklistov v opačnom smere. Prechádzame okolo lúk, vľavo vzadu sa v opare týči majestátna Babia hora, potvorka, aj tá sa skrýva. Týmito miestami meandruje riečka Jelešňa, na rovine sú roztrúsené solitérne ihličnany. Sme pomerne blízko poľskej hranice. Tú však prekročíme neskôr. Na cyklotrase sa objavuje nový prvok – pekný drevený krytý cyklomost. Ďalšie odpočívadlo je nad dedinkou Hladovka. K dedinke odbočuje v klesaní ďalšia cyklotrasa.

Chvíľu sa kocháme prírodnými scenériami a potom pokračujeme ďalej. Cez chodník je nečakane padnutý strom, ktorý prekračujeme. Fotím scenérie, a tak zaostávam. Nasleduje ďalší pekný cyklomost pri Červenom potoku, mosty naozaj pekne oživujú cyklochodník. Vpravo nad cestou je odpočívadlo Hladovské bory. Vychádzame ku nemu, sú tu lúky a opäť panoramatická výhľadová tabuľa. Smerovník udáva nadmorskú výšku 725 metrov. Do nášho cieľa to máme asi 2,5 kilometra.

Ponad Suchú Horu k slovensko-poľským hraniciam

Prechádzame ponad Suchú Horu. Bývalá železničná stanica je dosť schátraná a v horšom stave ako stanica v Lieseku. Napokon prichádzame do nášho cieľa, deti sa na poslednom pol kilometri predbiehali, kto bude v cieli prvý. Prekračujeme poľskú hranicu a prichádzame k prístrešku. Pri ňom je viac lavičiek na sedenie a cyklochodník je červený. Všímame si hraničné kamene s P-čkom. Deti využívajú chvíľu na doplnenie energie, ale ešte predtým si pozerajú náučné tabule, ktoré popisujú rozdiely platné pre premávku na bicykloch na Slovensku a v Poľsku ako aj niektoré užitočné frázy v poľskom jazyku.

Stretávame najprv Slovákov, neskôr nás fotí skupinka Poliakov. Cyklochodník využívajú aj korčuliari s paličkami, tí sa ani nezastavujú a len prefrčia vo vysokej rýchlosti okolo, asi majú dlhšiu trasu ako my. Manžel preskúmava časť vedúcu do Poľska, pokračovať sa dá do Nového Targu alebo stočiť doprava a cez Witow pokračovať napríklad do blízkej Chocholowskej doliny, ktorá má začiatok s dobrým asfaltom.

Otáčame sa na spiatočnú cestu a opravujeme defekty

Asi po 15 minútach sa vracia naspäť, že dostal defekt. A tak radšej hneď ešte v prístrešku vymieňa dušu, aby sme ju nemuseli na každom kroku dofukovať. Sadáme na bicykle a vydávame sa na spiatočnú cestu. Zaostávam a fotím. Tešíme sa, že bude viac z kopca. Pri prvom zjazde pred Hladovkou zisťujem, že hoci sme na kvalitnom asfalte, aj ja mám prázdne koleso, pre zmenu predné. To sa mi ešte nestalo. Vyzváňajúci mobil manžel, ktorý je s deťmi o hodný kus vpredu, našťastie počuje. A tak sa v najbližšom prístrešku stretávame a počas nutnej prestávky fúkame koleso. Robíme si žarty, že som dostala defekt. Dofúkané koleso na prekvapenie drží na celej spiatočnej ceste. Veríme, že deti nič podobné nepostihne, lebo ich náhradné duše zostali v aute.

Vychutnávame si scenérie aj cyklomosty. Ja sa najviac teším na zjazd do Trstenej. Slnko zmenilo polohu na oblohe, znova fotím, ale Tatry sa nie a nie ukázať celé. Ešte sa sem vrátime a snáď budeme mať viac šťastia na výhľady. Zastavujeme sa pri krížovej ceste, kde si naberáme vodu do prázdnych fliaš a osviežujeme sa. S miestnym pánom hodnú chvíľu v prístrešku debatujeme. Cítime sa tu naozaj príjemne. Potom nasleduje zjazd do Trstenej, to už je veru poriadne teplo. Našťastie to na bicykloch až tak necítime. Odhadujem, že sú teploty vyššie, ako bolo v rannej predpovedi. Držím palce tým, ktorí len teraz vyrážajú v opačnom smere. Ani sa nenazdáme a sme v Trstenej. Je tu teplo.

Späť v Trstenej a trstenská keramika

Čo najrýchlejšie nakladáme bicykle do nosiča a vyrážame sa niekam najesť. Vyhráva pizzéria za najbližšou križovatkou. Jedlo sme mali rýchlo a chutilo, veď sme boli poriadne hladní. Do detí sa pizza len tak prepadla, nemávajú ju často. My si dávame ešte pivo a ja kávu, ktorá nesmie chýbať. Potom spoločne navštevujeme predajňu trstenskej keramiky, ktorá je neďaleko. Dokupujem guľášky, taniere a poháre – ak neviete, za najlepšie ceny kúpite trstenskú keramiku práve tu. Pani v predajni je veľmi milá, pýta sa, kde sme boli, a tak s ňou debatujeme o cyklotrase. Potom vyrážame plní zážitkov naspäť autom do Zuberca.

Záver

Sme radi, že sa nám cyklovýlet podaril a že boli deti spokojné, trasa sa im páčila, hoci bolo treba aj stúpať do kopca. Odporúčam ju aj pre rodiny s malými deťmi, či starších seniorov, ktorí radi bicyklujú, každý si tu nájde to svoje. My sa do týchto malebných miest skúsime v budúcnosti vrátiť a prejsť si napríklad poľskú časť cyklochodníka. Je tu stále čo obdivovať.

Prejdená časť cyklotrasy mala veľmi dobrý povrch, hoci sme práve tu vcelku nečakane mali dva defekty. Trasa bola úplne mimo automobilovej premávky. Na miestach, kde sa pripájajú ďalšie cesty, sú stĺpiky, ktoré zabraňujú vstupu áut na chodník. Na trase musíte rátať so stúpaním nad Trstenou a s tým, že sa pred slniečkom pri bicyklovaní neschováte, akurát v prístreškoch alebo pod stromami pri trase.

Prístreškov je na cyklochodníku ako maku a s tabuľami a s cyklomostami nám oživili cyklistiku. Boli sme spokojní a už teraz sa tešíme na opätovnú návštevu. Ťažnú tyč, ktorú sme mali so sebou, sme napokon ani nepoužili. Dočítala som sa, že poľská časť vedie viac zastavaným územím, tak uvidíme.

Verím, že sa cyklochodník bude naďalej rozširovať na plánovaných 250 kilometrov okolo Tatier. Teraz je vybudovaných okolo 93 km. Nuž, je to výzva… Na záver by som ešte chcela poďakovať všetkým ľuďom, ktorí sa pričinili o to, že takéto užitočné a zaujímavé cyklochodníky na Slovensku vznikajú.

Fotogaléria k článku

Najnovšie