Tisícmetrové prevýšenie sa vyvezieme autom

Okolo 10-tej hodiny sadneme do áut a vyrážame. Čaká nás asi hodina cesty autom. Najprv ideme do dedinky Bočna, to je kúsok, štvrťhodinku od nás. Odtiaľto začína stúpanie na Meninsku planinu. Dedinka Bočna je vo výške 422 m, kým chata na Meninskej planine - miesto, kde plánujeme parkovať, je vo výške 1453 m. Takže sa bez námahy dostaneme na super vysoko položený východiskový bod túry. V lete to tu musí byť plné áut, čo si, podobne ako my, chcú len vychutnať výhľadové čerešničky na torte.

No teraz, v máji, je to tu prázdne. Naše auto a ešte auto kamošov stúpa hore. A stúpanie je to teda poriadne. Cesta sa kľukatí nahor, najprv sme v úžase, ako parádne stúpame. No po polhodine sme už my aj deti nervózni... Kedy bude už koniec? Ďalšia štvrťhodina a sme na parkovisku. Vystúpime z auta. Okolo nás sa rozprestierajú rozkvitnuté lúky plné púpav. V pozadí vidno Alpy. Deti natešene vybehnú z auta a hneď sa bláznia na lúke. Ja s kamoškou Naďkou vytiahneme foťáky a fotíme o dušu. Nádherné miesto.

Smerom k rozhľadni Vivodnik (1508 m)

No po chvíli sa nám nad hlavami začnú z pôvodne skoro modrej oblohy zaťahovať mračná. Po skúsenosti z posledných dní vieme, že o dážď tu teraz nie je núdza. Tak rýchlo naložíme dvojročného Patrika do turistického nosiča, ročného Lukáša do šatky a ideme. Hore k zatvorenej chate - "Dom na Menini planini" (1453 m), je to kúsok. Chata je teraz - mimo sezóny a navyše aj cez pracovné dni samozrejme zatvorená.

Odtiaľ nás turistický chodník vedie cez plot. Zrejme kvôli zvieratám, aby nebehali ku chate. Stúpame do kopca cez lúku, kde kvitnú krásne modré kvety, ktorých žiaľ neviem meno. Celé okolie mi viac než Alpy pripomína Sjeverni Velebit v Chorvátsku - lúky so zmiešanými lesmi. Jedine tam bolo v pozadí vidno more a tu sú v pozadí naozaj Alpy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cez lúku vidno pekný vyšliapaný chodník. Tráva je tu miestami taká zvláštne jemná - ako golfový trávnik. V strede lúky je turistický smerovník, ktorý cestu k rozhľadni ukazuje dvomi smermi. Takže dá sa spraviť okruh. My sa vyberáme doľava a cesta nás zavedie do lesa. Terén sa stáva trochu kamenistý. Po chvíli vidíme pred sebou vysokú vežu rozhľadne.

Takže ešte posledné stúpanie a už sme von z lesa. Do rozhľadne si postupne vylezú aj všetky deti... Teda, ročný Lukáš iba u manžela v nosiči. Údajne je zhora výhľad až na Triglav, no nám mračná takú radosť nedožičia. Vŕšky Álp ostávajú zahalené a celý výhľad pokrýva opar. Napriek tomu je tu veľmi pekne. Na skok od chaty - išli sme možno iba kilometer pešo. Deti lozia hore - dole po skalách, páči sa im tu.

Druhá cesta, ktorou by sa dalo vrátiť naspäť a tým si spraviť okruh, nám príde veľmi zarastená. Vraciame sa teda rovnakou trasou. Pri návrate si ešte všimnem zvyšky snehu poblíž chodníka, ktoré som si cestou hore nevšimla. Dcéra má trochu problém s kamenistým terénom, takže manžel jej pomáha. On je lokomotíva a dcéra vagón. Ja mám Lukáša v nosiči.

Sme na lúke a začína pršať. Len tesne stihneme dobehnúť ku chate na Meninskej planine a schovať sa pred dažďom.

Ku zvonici a vysielaču

Asi po polhodine dážď skončí. Kamoši sa ešte rozhodnú ísť ku zvonici, čo je kúsok nad chatou na kopci. Ideme tiež. Dcéra je nadšená, že vieme rozhojdať zvony a ozýva sa hlasné bim-bam, bim-bam.

Ešte vybehneme hore do kopca k vysielaču a odtiaľto sú krásne výhľady na okolité kopce. Následne ideme do auta. Kamoši sa ešte túlajú kdesi po okolí - kešeri, najprv musia odloviť všetky kešky. Až neskôr zistíme, že poblíž je ešte nejaká zaujímavá jaskyňa, kam išli.

Zhodnotenie

Dnes sme spoznali veľmi pekné miesto na nenáročnú, oddychovú túru s výhľadmi. Možno sa tu ešte niekedy vrátime, aby sme si z rozhľadne pozreli národnú slovinskú horu - Triglav.