Vyzbrojení článkom od Bazina parkujeme pri ZŠ na Komenského ulici v miestnej časti Svitu - Pod Skalkou. Vyzerá to tu na príjemnú štvrť. Prejdeme ponad kostol, ďalej krížom cez Skalnú ulicu a chodníčkom poza záhrady sa napojíme na náučný chodník. Spoza vysokých ihličnanov vidíme Gerlachovský štít.

Chodník nenáročne stúpa, sprevádza nás klasické bielo-zelené značenie náučného chodníka. Vychádzame na veľkú lúku s náučnou tabuľou a s krásnym výhľadom na Tatry, hoci je trochu opar. Na lúke sú zvyšky lyžiarskeho vleku, jej spodným okrajom sa neskôr budeme vracať. Teraz opäť stúpame k lesu a pomerne strmým výšvihom sa dostávame na hrebeň kopca. Striedavo starším rúbaniskom a ihličnatým lesom sa dostávame na výhľadový bod s ďalšou náučnou tabuľou. Stojí tu ešte torzo nejakého vysielača. Z náučnej tabule sa na nás usmievajú Nízke Tatry, ale teraz ich v opare len tušíme, vidíme najbližšie okolie s Kozími chrbtami. Je tu však pekne, a tak si urobíme dlhšiu pauzu vrátane hľadania geoskrýše. Nachádzame sa na území prírodnej rezervácie Bôrik, kde je predmetom ochrany Vzácny doklad vývoja vegetácie podtatranskej oblasti v minulosti.

Ďalší terén je ako na hojdačke, hore a dole, hore a dole, deti to celkom baví, okolo nás je pekný ihličnatý les. Občas sa pristavíme pri náučnej tabuli. Nechcem ich tu kompletne opisovať, zaujalo nás, že na tomto kopci sa v stredoveku ťažila železná ruda. Predmetom ťažby bol limonit a v teréne sú stále viditeľné kutacie jamy. V lese sa občas objaví medzera s výhľadom, či už na Končistú alebo na štrkoviská, ktoré vznikli po stavbe diaľnice.

Postupne počujeme hluk podtatranskej diaľnice a klesneme na lúku nad obcou Mengusovce. Je to vlastne široké trávnaté sedielko, pod nami sa skrýva miestny cintorín. Cez Mengusovce chodievame často do Vysokých Tatier a toto pekné sedielko som vždy zdola obdivovala a plánovala, že sem niekedy musím zájsť. Až do Mengusoviec neschádzame, menší turista je už unavený, a tak tabuľu s informáciou o obci vynechávame. V obci žije pán, ktorému sa za socializmu podarilo emigrovať na rogale.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Stúpame lúkou do sedla, obzeráme sa za peknými výhľadmi na obec a končiare Vysokých Tatier. Za sedielkom ďalej klesáme lúkou, po pravej ruke máme štrkovisko, v diaľke pred sebou vidíme nový mostík cez rieku Poprad, ktorým o chvíľu pôjdeme. Po ľavej ruke vidím solitérnu borovicu, ktorá mi pripomína africký baobab. Je krásna aj so štítmi v pozadí.

Klesneme na lúku a vydáme sa doľava k potoku Kysnica. Dalo by sa ísť hneď aj doprava popri riečke Poprad, ale nejako nás to šuplo sem a myslím, že to je aj krajší variant. Potok vytvára pekné meandre, škoda odpadkov priamo v koryte a okolo. Kráčame popri ňom k novému mostíku, prejdeme ponad rieku Poprad a pokračujeme po jej ľavej strane po hrádzi. Tu už nie je žiadne značenie, ale terén je prehľadný, nie je kde zablúdiť.

Cez nasledujúci most prejdeme na druhú stranu a o chvíľu podchádzame diaľničný most spolu s riekou. Pokračujeme po spodnom okraji lúky so starým vlekom. Lúka sa mi veľmi páči, a tak uvažujem, že niekedy v zime, ak budú Tatry opäť plné na prasknutie, by sme sa sem mohli skúsiť vybrať so sánkami. Napokon celá vychádzka by mohla byť pekná v zimnej verzii. Príjemnou zvážnicou sa dostaneme k poslednej tabuli náučného chodníka, ktorá prezentuje lokalitu z archeologického hľadiska, a poza ňu chodníčkom opäť ku kostolu a k autu.