Babie leto nám minulý rok skutočne prialo. Bolo dlhé, krásne a navyše vyšlo aj na víkend. Pri hľadaní vhodného miesta na víkendovú turistiku s 19-mesačným netrpezlivým drobcom padlo rozhodnutie na Javorníky, ponúkajúce vhodné terény aj pre najmenších chodcov. Po absolvovaní klasickej hrebeňovky z Kohútky na Stratenec sme chceli niečo nové, neopozerané, slnečné a pokojné. Voľba napokon padla na prívetivo pôsobiaci hrebienok nad údolím Pluskovec pri Velkých Karloviciach.

Trasa

Pluskovec – Kyčerka – Kantorka – Javorníček – Příschlop (sedlo) – Pod Kyčerou – Velké Karlovice (žst.) – Pluskovec

Cyklisti na vleku, my pešo

Kým v Čertove, kde bývame, je ráno poriadne chladné, v slnečnom údolí Pluskovec je o niekoľko desiatok minút neskôr veľmi príjemné slnečné dopoludnie. Aj napriek cyklistickým pretekom v bikeparku Kyčerka (v zime SKI AREÁL SYNOT KYČERKA) je v Pluskovci miesta na parkovanie dosť. Pri detskom vleku na severnom konci lyžiarskeho strediska teda vystupujeme, beriem Luciu do nosiča a po ceste prichádzame až ku galérii sôch vo voľnej prírode. Chodníčkom, vinúcim sa pomedzi najrôznejšie sochy, prekonávame všetci po vlastných prvé výškové metre. Aj napriek sľubom a očakávaniam Luciu sochy nezaujmú a nezachráni to ani krásny drevený kostolík. Lucička je unavená a chce si oddýchnuť. Po krátkom presviedčaní ju beriem znova do nosiča a spoločne prichádzame do centra cyklistických pretekov pri dolných staniciach vlekov.

Na ruch, ktorý podujatie sprevádza, nemá chuť nikto z nás. Čo najrýchlejšie sa teda pomedzi účastníkov prepletáme k hornému parkovisku, od ktorého vedie široká lesná cesta priamo proti vrstevniciam. Aj napriek miestami šmykľavému terénu výškové metre utešene pribúdajú a my, obaja s poriadnym nákladom, len sledujeme, ako súťažiaci cyklisti prekonávajú 140-metrové prevýšenie pomocou lyžiarskeho vleku. Aj napriek únave to všetko pozoruje aj Lucia, ktorá si pritom labužnícky dudlá. Krásne a pre nás aj zaslúžené výhľady spod vrcholu Kantorky (716 m) trošku kazí neustále vyhlasovanie štartu súťažiacich a množstvo ľudí, ktorí sa na tomto inak pokojnom mieste motá. Rýchlo sa teda kocháme pohľadom na okolitý malebný kraj, s ktorým sa nám spája množstvo pekných bežkárskych a cyklistických spomienok, a potom sa vnárame do lesa, kde nás konečne obklopí ticho a pokoj.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lesom aj lúkami

Hoci sme podľa turistickej mapy mali ísť po modrej turistickej značke, na širokých lesných cestách nás v týchto končinách sprevádzalo len cyklistické a jazdecké značenie. Terén našťastie nie je orientačne náročný a po zdolaní dvoch kratších, no so spiacim 1,5-ročným dieťaťom v nosiči vcelku výživných, kopčekov konečne vychádzame na lúky, z ktorých sa nám každým krokom otvárajú iné očarujúce výhľady na jeseňou sfarbené stromy a viac či menej vzdialené oblinky valašských vrchov. Naplno využívam prvú polhodinku Luciinho spánku, počas ktorej môžem zastaviť, a vyžívam sa vo fotení nádhery. Viktor zatiaľ v diaľke hľadá Radhošť, hrebeň na východ od Soláňa, Lysú horu či Stratenec na druhej strane.

Neveľká kaplnka s krížikom, lavičkou a dvomi košatými, dozlata sfarbenými stromami sú luxusnou čerešničkou na torte. Ani zďaleka však nie jedinou. Stromy, ktorých listy hrajú všetkými farbami, sú ako krásne drahokamy rozsypané na slnečných stráňach. I keď by sa na každej lúke dal stráviť hoci aj celý deň, odfukujúca Lucia nás ženie stále vpred, pretože keď sa zobudí, už sa ďaleko nedostaneme. Nechávame teda za sebou aj nevýrazný, no na výhľady bohatý vrch Javorníček (860 m), kde sa napájame na žltú turistickú značku, a ďalšiu peknú kaplnku, tentokrát lemovanú hustým ihličnatým lesíkom.

Žltá značka nás vedie lesom popod vrch Gigula (951 m) takmer až do sedla Příschlop, odkiaľ zdiaľky počuť veselú partiu s deťmi. Neriskujeme, že sa na to Lucia zobudí, a ešte pred sedlom volíme neznačenú cestu doľava, o ktorej dúfame, že je skratkou na zelenú turistickú značku. Naša domnienka sa ukáže byť správna, takže si o chvíľu aj so spokojne odfukujúcim dieťaťom vykračujeme po ďalšej širokej lesnej ceste na úbočí Gigule. Vďaka bývalému rúbanisku poniže sa nám aj tu aspoň na chvíľu otvárajú pekné výhľady. Zanedlho sa zasa vnoríme do ihličnatého lesa, v ktorom sa o niekoľko stoviek metrov ďalej ukrýva malebná drevenička aj s neveľkou lúkou. Pohodlná cesta, lemovaná krásnymi listnatými aj ihličnatými stromami, nás po chvíli privádza do maličkej rázovitej osady U Plánků, ktorú tvorí len zopár chalúpok. Lucia sa tu budí, pridávame preto do kroku a hľadáme nejaké pekné slnečné miesto na prestávku.

Spievajúc detské pesničky schádzame na križovatku, kde ďalšia lesná cesta odbáča k usadlosti Koncová. Tu, v nevysokej tráve rozkladáme tábor a v lone prekrásnej valašskej krajiny všetci traja svorne tlačíme pravé valašské frgále. Lucii sa do nosiča nechce, ruka v ruke teda pokračujeme lesmi aj lúkami. O vynikajúcu zábavu sa po ceste starajú kaluže, do ktorých Lucička s neskrývanou radosťou hádže šišky, ktoré jej rodičia viac či menej ochotne aportujú. Lucia si prírodu maximálne užíva a my s ňou. Pomaly napredujeme a po pomerne strmom zostupe schádzame k malebnej kaplnke pod Kýčerou (734 m) pri osade U Kuřičků. Lucia je krásou miesta očarená rovnako ako my a sama beží krížom cez lúku preskúmať maličkú bielu kaplnku, pri ktorej si možno oddýchnuť na jednoduchých lavičkách. Lákavej ponuke však odolávame a ďalší tábor rozkladáme o niekoľko desiatok metrov ďalej, na lavičke pod lesom. Dojedáme posledné zásoby, Lucia si dáva zaslúžené mliečko a na svoje pomery ochotne nastupuje do nosiča. Krásna príroda ju zmohla a zdá sa, že by si aj schrupla.

O poznanie svižnejšie pokračujeme po zelenej turistickej značke lesom a hoci nás od Velkých Karlovic delí 200 výškových metrov, takmer vôbec neklesáme. Čoskoro sa to však zmení a výškové metre začnú rýchlo ubúdať. Lucia si v nosiči trošku oddýchla, spánok ju akoby zázrakom prešiel a začína vymýšľať. Zostup po kamenistej cestičke si teda opäť krátime spievaním veselých detských pesničiek a držaním sa za ručičky. Velké Karlovice našťastie nie sú ďaleko a prv, než nám dôjdu nápady alebo trpezlivosť, nás zachraňuje železničná stanica, ktorá nášho malého pohoniča zaujme a máme aspoň na chvíľu pohov. Keďže ale nejde žiadny vlak a Lucia nespí ani omylom, vraciame sa späť k autu, rozhodnutí zvládnuť ešte jednu krátku spaciu prechádzku na neďalekom hrebeni Soláňa.

Ohliadnutie zo Soláňa

O hodinku neskôr kráčame hrebeňom Soláňa. Lucička drieme a kocháme sa čarovnou krajinou vymaľovanou jeseňou a dozdobenou lúčmi zapadajúceho slnka. Zrak nám stále blúdi na juh, kde sú len necelých 6 kilometrov od nás ukryté nenápadné vŕšky Kantorka, Javorníček, Gigula, Koncová či Kyčera a ešte nenápadnejšie, no o to nádhernejšie lúky, ktoré nám dnes robili mimoriadne príjemnú spoločnosť. Valašsko je drsný, no nádherný kraj s množstvom romantických zákutí, kam sa radi vraciame, či už na bicykli, na bežkách alebo s Luciou.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek