Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Podjelje
Podjelje Zatvoriť

Cyklotúra Náhornou plošinou Pokljuka s cyklovozíkom

Už pri prvom pohľade do mapy mi bolo jasné, že Podjelje nebude nič všedné. Husté vrstevnice, kľukatá asfaltka a na lúkach roztrúsené domčeky sľubovali exkluzívny cyklistický zážitok. Keďže sme však po týchto končinách blúdili aj so 17-mesačnou Luciou v cyklovozíku, rozhodli sme sa potrápiť na tomto úseku namiesto svalov radšej brzdy. Aj vďaka tomu sme si užili nádherný výlet Triglavským národným parkom s luxusnou čerešničkou na záver.

Vzdialenosť
43 km
Prevýšenie
+890 m stúpanie, -890 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 28.08.2018
Pohoria
Slovinsko: Alpy (slovinsky Alpe) - Východné Alpy (Vzhodne Alpe) - Južné Vápencové Alpy (Južne Apneniške Alpe) - Júlske Alpy (Julijske Alpe) - Triglavský národný park (Triglavski narodni park)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1275 m n. m.
  • Najnižší bod: 526 m n. m.
Doprava
horský bicykel plus cyklovozík
SHOCart mapy
www.pespoti.si

Bohinjská oblasť nám učarovala na prvý pohľad. Šťavnato zelené lúky s charakteristickými drevenými sušiakmi na seno, jazero Bohinj s priezračnou vodou, pokojné dedinky s rázovitými domčekmi a hospodárstvami a nad tým všetkým majestátne vrchy Júlskych Álp. Po zoznámení sa s najbližším okolím jazera Bohinj sme sa nechali nalákať na trošku vzdialenejšie, trošku vyššie položené, no rovnako podmanivé miesta náhornej plošiny Pokljuka.

Trasa

Srednja vas v Bohinju – Bohinjska Češnjica – Jereka – Koprivnik v Bohinju – Gorjuše – Belska planina – Goreljek – Podjelje – Jereka – Bohinjska Češnjica – Srednja vas v Bohinju – Studor v Bohinju – Stara Fužina – jazero Bohinj – Stara Fužina – Studor v Bohinju – Srednja vas v Bohinju

Výšľap

Budíme sa do sviežeho rána. Naším dočasným domovom sa stala Srednja vas v Bohinju, veľmi príjemná dedinka, učupená pod strmými svahmi, ktorá zaujme hlboko zarezaným potok Ribnica. Ten nám robí príjemnú zvukovú kulisu k raňajkám, pri ktorých máme nos zavŕtaný v mape a ešte dolaďujeme trasu a možné alternatívy dnešného výletu. So spiacim dieťaťom už totiž nebudeme môcť zastaviť a na špekulovanie nám potom zostanú len malé displeje navigácií, aj to za jazdy.

Po doladení detailov a nabalení všetkého možného aj nemožného nakladáme Luciu do cyklovozíka, nasadáme na bicykle a veľmi pozvoľne začíname stúpať. Cesta nás najskôr vedie Srednou vsou v Bohinju, po ktorej nás nakrátko obklopia upravené lúky. Tie rýchlo vystrieda ďalšia pekná dedinka, Bohinjska Češnjica, za ktorou odbáčame doľava a prepletieme sa kľukatou cestičkou cez Jereku. Za ňou sa sklon cesty zväčšuje a my naberáme prvé poriadne výškové metre. Monotónne stúpanie lesom spestrí len krátky, no pekný výhľad na údolie Zgornja Dolina. Po ďalších viac než 250 výškových metroch bez povšimnutia míňame nenápadnú odbočku, ktorá nedáva tušiť, aký krásny výhľad na Zgornju Dolinu sa na jej konci nachádza. Aj keby sme však o Vodnikovom razgledniku vedeli, spokojne odfukujúci pohonič v cyklovozíku by bol dostatočne dobrým argumentom na to, aby sme návštevu tohto miesta z taktických dôvodov vynechali.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Lesmi a lúkami Pokljuky

V týchto miestach, v nadmorskej výške okolo 1 000 m, vychádzame na náhornú plošinu Pokljuka. Stúpanie sa tu zmierňuje a nie práve najkrajší les, ktorý nám robil spoločnosť počas výstupu, striedajú prekrásne lúky posiate romantickými samotami a obkolesené sýtozelenými lesmi. Spoza nich vykúkajú vrcholky hôr južne od jazera Bohinj. Dedinu Koprivnik v Bohinju, ktorej dominuje pekný biely kostolík, „lízneme“ len krajom a z pohodlnej zvlnenej asfaltky si viac užívame pohľady na osadu Gorjuše, ktorej domy sú malebne roztrúsené na lúkach.

Lucička sa v týchto končinách budí a nie je veľmi naladená na dlhé leňošenie vo vozíku. Keďže nás za osadou Gorjuše čaká pomerne dlhé stúpanie lesom a teploty už nie sú úplne letné, na poslednej lúke nad cestou rozkladáme tábor a pri hre s Luciou si užívame hrejivé slnečné lúče. Keď začne byť naše dieťa znova ochotné nastúpiť do cyklovozíka, vraciame sa na asfaltku a púšťame sa do posledného dlhšieho výšľapu dnešného výletu.

S hibernujúcou Luciou vo vozíku hravo zvládame 200-metrové stúpanie ihličnatými lesmi a keďže malý pasažier neprotestuje, púšťame sa aj do pomalého pohodlného zjazdu po peknej asfaltke. O spestrenie tejto lesnej etapy sa postará stádo kráv vedľa cesty, pri ktorom jednoducho musíme zastať, aby sme mohli totálne ududlanú Luciu vytiahnuť z vozíka a ukázať jej, ako kravičkám chutí. Myslím, že celý výjav zaujal viac nás než ju, a keď sa kravky začali povážlivo približovať k našim bicyklom, pohli sme sa radšej ďalej. Luciu sme však touto prehnanou aktivitou vytrhli z režimu hibernácie a za Belskou planinou, kde sme odbočili doľava (cesta doprava vedie k jazeru Bled), sa z cyklovozíka začali ozývať protesty a naliehavé žiadosti o mliečko.

Na prvej odbočke do lesa teda zastavujeme, z vozíka vyberáme naštvané dieťa a dávam mu to, čoho sa tak hlasno dožaduje. Už s plným bruškom začína Lucia po chvíli mimoriadne aktívne skúmať svoje okolie. Berie ma za ruku a vedie hlboko do hustého ihličnatého lesa plného kadejakého podrastu a papradia. Je tu ako vo vytržení a ani najmenej sa jej nechce vrátiť sa k bicyklom a tatinkovi, ktorý ich zostal strážiť. S takýmto odhodlaním by pri jemnej zmene smeru došla hádam až na Triglav. Keď sa mi ju podarí presvedčiť na návrat, štafetu preberá Viktor a kým rýchlo niečo jem, spoločne znova blúdia lesom, hľadajú palice, skúmajú stopy zvierat a lezú na pne. Je nádherné sledovať, ako si Lucia prvýkrát vo svojom 17-mesačnom živote naozaj užíva les a plnými dúškami vychutnáva prírodu.

Keď ju čerstvý vzduch dostatočne unaví, znova prichádza na rad mliečko, po ktorom Lucia ochotne nastupuje do cyklovozíka, kde ju čaká zaslúžený oddych. My zas sadáme na bicykle a ešte chvíľku si užívame príjemný zjazd. Z cesty vedúcej k Rudnemu Polju, jednému z východiskových miest pre túry na Triglav, odbáčame smerom na Goreljek, kde nás čaká ešte krátky výšľap, za ktorým pokračuje príjemné klesanie. Na začiatku osady Goreljek, poskytujúcej pomerne dosť možností ubytovania v lone krásnej prírody, nás zaujme pamätník padlým v 2. svetovej vojne, vytvorený zo starých zbraní a prilieb. Keďže Lucia už spí, len rýchlo utekám odfotiť ho, Viktor si ho pozrie doma na monitore. Cesta nás tu vedie ďalšími peknými lúkami a lesmi, spoza ktorých vyrastajú skalnaté vrcholky najvyšších štítov Júlskych Álp. Pribúdajúce množstvo áut parkujúcich pri domoch nám dáva tušiť, že sa vraciame do civilizácie.

Kto si však chce ešte na chvíľku odskočiť do minulosti, rozhodne by nemal minúť odbočku doprava na šotolinovú cestu vedúcu k Planine Zajamniki. Tradičné drevené chalúpky tu lemujú cestičku vedúcu uprostred krásnej lúky, za ktorou sa čnejú majestátne štíty. Na druhej strane sa zas otvára výhľad na dolinu, ktorá ukrýva jazero Bohinj. Toto miesto však má zaujímavú atmosféru aj za horšieho počasia a rozhodne stojí za návštevu.

Rýchly zjazd cez Podjelje

Za Goreljekom na nás čaká mimoriadne strmé klesanie lesom, ktoré o 100 výškových metrov nižšie vyúsťuje na ďalšie pekne upravené lúky. Tie v kombinácii s dlhými tieňmi a jasnými farbami pomaly zapadajúceho slnka pôsobia ešte úhľadnejšie. Na križovatke, odkiaľ možno rýchlo zbehnúť do Koprivnika v Bohinju, cez ktorý sme stúpali, sa berieme doprava a po chvíli sa už kľukatíme podvečerným slnkom osvetlenými strmými lúkami Podjelja s výhľadmi na Bohinjsku Bistricu a vrchy južne od nej.

Kým úvod je veľmi mierny a vyhliadkový, za križovatkou, z ktorej možno lesnou cestou vyjsť na Planinu Zajamniki, sa začína ten správny padák a výškové metre ubúdajú rýchlosťou blesku. Ledva stíhame vnímať pekné výhľady, ktoré sa striedajú s lesnými úsekmi. Viktor hľadá kompromis medzi rýchlosťou, bezpečnosťou a možnosťami svojich bŕzd. Ani sa však nenazdáme a sme znova v Jereke, odkiaľ sa už len obzeráme za strmým svahom, kde spomedzi stromov vykúkajú bledozelené lúky a drobné domčeky. Ani sa nám nechce veriť, že ešte pred chvíľou sme boli tam, o 400 výškových metrov vyššie.

Návrat „domov“ a malý cyklistický bonus

Keďže z cyklovozíka sa na nás už díva pár modrých očí, bez rozmýšľania odbáčame doprava a púšťame sa do pohodlného zjazdu. Pred nami sa otvára hlboké údolie Zgornja Dolina, obklopené vrstvami vysokých vrchov, ktoré sa nad ním týčia. Míňame tradičné sušičky na seno, po úzkych uličkách prechádzame Bohinjskou Češnjicou, na ľavej strane obdivujeme pekne nasvietené sedlo Senožeta, ktoré sme objavili predchádzajúci deň, a po chvíli už parkujeme v Srednej vsi v Bohinju.

Keďže slnko je pomerne vysoko a to najkrajšie divadlo si pre nás ešte len chystá, meníme cyklovozík za sedačku a cez Studor v Bohinju a Staru Fužinu sa spúšťame k jazeru Bohinj. Tam si užívame posledné hrejivé slnečné lúče dnešného dňa. Lucia zanietene hádže kamene do vody a kŕmi kačice, zatiaľ čo my „veľkí“ sa kocháme pohľadmi na prekrásnu scenériu jazera a hôr, kúpajúcich sa v mäkkom podvečernom svetle. Pohľad nám chvíľami mimovoľne zablúdi k mape, položenej na lavičke, ktorá nás ani dnes nesklamala a vďaka ktorej sme objavili ďalšie nádherné miesta plné pokoja a podmanivej krásy.

Fotogaléria k článku

Najnovšie