Túra NP Nockberge - okolo jazera Windebensee
Okolie Lienzu máme radi a keď sa tadiaľto vraciame z letnej karavanovačky, bol by hriech sa ešte niekde nezastaviť. Naposledy ma tu popri Lienzskych Dolomitoch a Schobergruppe veľmi oslovil Národný park Nockberge. Síce na detailnejšiu návštevu opäť nie je čas, počasie ani zostava, ale aspoň nakukneme.
- Náročnosť
- ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Obdobie
- leto – 2018
- Pohoria
- Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Gurktalské Alpy (Gurktaler Alpen) - Nockberge
- Trasa
-
- Najvyšší bod: 2040 m n. m. Eisentalhöhe
- Doprava
- prejazd horskou spoplatnenou cestou Nockalmstraße (34 km)
Národný park Nockberge nie je podľa medzinárodných kritérií IUCN národný park, ale má tento názov, a tak ho budeme používať tiež. Na webovej stránke sa dočítame, že kým národné parky majú ochrániť divočinu, biosférické rezervácie sú územia poznačené ľudskou činnosťou. Nockberge sú charakteristické pastierstvom, ktoré pomáha udržiavať alpské lúky s ich charakteristickou biodiverzitou. Nachádza sa tu šestdesiatdeväť druhov vtákov, z ktorých trinásť je na červenom zozname ohrozených druhov.
Cez národný park vedie panoramatická, spoplatnená cesta Nockalmstraße s dĺžkou 34 kilometrov. My sa na ňu napájame za Reichenau. Netrvá dlho a sme pri jazere Windebensee, ktoré si chceme obísť aj s deťmi. Oproti jazeru je parkovisko, kde môžeme nechať naše objemné vozidlo. Prebehneme cez cestu a obchádzame jazero po ľavej strane. Jazero je sčasti zarastené a chodník tu vedie po drevenej lávke. Na jeho konci je plot, za ktorým sa pasú kravy, čo je vítané spestrenie pre deti. Potom ďalej obchádzame jazero po upravenom chodníku. Nie je to žiadna divočina, ale deti to baví, vyliezajú na každú skalku. V strednej pasáži sú zaujímavé stromy, rastúce priamo na veľkých kameňoch.
Trochu ma mrzí, že nie je slnečno, ale v závere vychádzky sa lúče predsa len prederú cez oblaky a trochu nám to tu zafarbia. Vraciame sa ku karavanu, využívame turistickú infraštruktúru (stôl a kadibúdky), dáme deťom niečo jesť a pokračujeme po ceste ďalej.
Najvyšší bod cesty je v nadmorskej výške vyše 2000 metrov. Presnejšie 2040 m n. m., na mieste zvanom Eisentalhöhe sa zastavujeme. Je tu obchod so suvenírmi a najmä pekné výhľady. Fúka však studený vietor, takže sa tu dlho nezdržujeme a pokračuje po ceste dole. Tam nás chytia dokonca dažďové prehánky.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Opäť si sľubujeme, že niekedy to tu pojmeme viac turisticky. Ale aj takáto krátka zastávka cestou je veľmi pekná, odporúčam, či už s deťmi alebo bez nich. Pozor, cesta cez národný park nie je otvorená celoročne, len od mája do októbra (prípadne podľa aktuálnych poveternostných podmienok, lepšie je skontrolovať to na webovej stránke) a od 8.00 do 18.00 hodiny. Tiež nie je povolený prejazd osobným autám s obytným prívesom.
