Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hrebeň Lopeníka s púpavami
Hrebeň Lopeníka s púpavami Zatvoriť

Túra Z Grúňa na Veľký Lopeník s deťmi

Počas tohto roku je cez Veľkú noc skvelé počasie, ktoré praje turistike. A tak sa na Veľkonočný piatok vydávame aj s deťmi na Veľký Lopeník. Boli sme tam s manželom dva roky dozadu, otestovať trasu. Odhadujeme, že ju deti zvládnu, a tak ranné rozprávky sa tento deň nekonajú, raňajkujeme, balíme batohy a o ôsmej sadáme do auta. Naším cieľom sú Biele Karpaty, presnejšie dedinka Nová Bošáca a nad ňou osada Grúň. Odtiaľto vyrazíme na Veľký Lopeník.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+361 m stúpanie, -361 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 19.04.2019
Pohoria
Biele Karpaty (CHKO Biele Karpaty)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 911 m n. m. Veľký Lopeník
  • Najnižší bod: 500 m n. m. Nová Bošáca, miestna časť Grúň
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Doprava
Nové Mestom nad Váhom (vlak, bus) - Nová Bošáca (bus, parkovisko v časti Grúň vedľa pamätníka SNP)
SHOCart mapy
» č.1074 Biele Karpaty, Považsk… (1:50.000)

Do Novej Bošáce a na Grúň

Od rána je jasné, že bude pekné počasie, slnečno. Z diaľnice schádzame pri Novom Meste nad Váhom, vraciame sa do Trenčianskych Bohuslavíc a tu vchádzame do údolia, kde je jar v plnom rozpuku. Nebola som si istá, či je správny čas, ale zdá sa, že áno. Vítajú nás naplno kvitnúce čerešne a jasná zelená farba, aká vie byť iba na jar. Rozkvitnuté tulipány, zlatý dážď, magnólie, púpavy. Ani sa nenazdáme a sme v Novej Bošáci. Za kostolom odbočujeme na úzku cestu, ktorá sa začína vracákom a stúpa postupne až do osady Grúň. Našťastie nikoho v protismere nestretávame. Tu sa napojíme na modrú značku, začína v Novej Bošáci. Ušetríme si pri stúpaní pár výškových metrov.

Trasa

Nová Bošáca, osada Grúň – prístrešok – Veľký Lopeník, rozhľadňa a naspäť

Osada Grúň

Na Grúň sme chodievali kosiť a hrabať biotopy počas vysokoškolského štúdia, domček, kde sme bývali, ešte spoznávam, stále stojí napravo od chodníka. Spomínam na staré dobré časy, ale deti ma rýchlo vytrhávajú zo spomienok. Auto parkujeme na malom parkovisku, ktoré je neďaleko pamätníka s partizánom s puškou v ruke. Bol postavený na pamiatku padlých amerických, sovietskych a rumunských vojakov z druhej svetovej vojny. Aj kraj parkoviska skrášľuje rozkvitnutá čerešňa, a tak netrvá dlho a foťák putuje von z batoha.

Od parkoviska pozorujeme majestátnu Veľkú Javorinu s vysielačom. Na nej sme ešte neboli – myslím, že je to len otázka času, kedy sa vyberieme s deťmi aj sem, lákadlom bude pre deti aj Holubyho chata. Nuž, dnes na trase chata nebude, ale lákadlom pre deti je rozhľadňa. Vzali sme so sebou aj ďalekohľad, a tak sa hneď na začiatku dohadujeme, kto bude mať ďalekohľad na krku cestou hore a kto cestou dolu. Deti sa konečne dohodli, a tak vyrážame. Prechádzame osadou Grúň, kde sú chalupári, pár domčekov je naozaj veľmi pekných, vkusne upravených na bývanie. Hneď popri ceste sú ovocné sady - čerešne, ale aj slivky, ktoré začínajú pomaly kvitnúť. V tráve sú prvosienky či fialky, je to tu pastva pre oči.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po modrej značke na Veľký Lopeník

Stúpanie na Veľký Lopeník z osady Grúň je pomerne rovnomerné, a aj to je dôvod, prečo sme zvolili výstup na Lopeník práve z Grúňa. Postupne nechávame osadu za sebou a cez lúku cez vychodený chodník na chvíľu mimo značky mierne stúpame hore. Po pár metroch sa objavuje púpavový koberec, aký veru nenájdete doma, ale iba v prírode. Všímam si, že púpavy majú kratšie stonky, a je ich tu neúrekom. Ukazuje sa hrebeň, ktorým budeme stúpať k rozhľadni. Deti sú zvedavé, kde rozhľadňa stojí, ďalekohľadom pozorne skúmajú les. Ale sme príliš nízko a rozhľadňu nie je vidieť. Pohľady smerom k Veľkej Javorine dávajú tiež vedieť, že všetko tu kvitne ostošesť. Kým všetko poobdivujeme aj ďalekohľadom, turisti vychádzajúci z Grúňa nás predbiehajú a zostávame sami.

Nad lúkou vchádzame nakrátko do lesa, ktorý má šťavnatú zelenú farbu. Nasleduje strmšie stúpanie krajom lesa. Potom prichádzame na čistinku, kde sa pohľad otvára aj smerom ku Mikulčinmu vrchu. Sme na mieste, kde stojí prístrešok a kde je z celej trasy asi najviac veterno. Fotím výhľady na všetky strany. Na Mikulčinom vrchu vidieť horskú chatu Jana aj vyššie položený penzión Patrik, ktoré dôverne poznáme, strávili sme tu už niekoľko víkendových chvíľ. Manžel si práve z tohto smeru cez Lopenícke sedlo – to je ukryté za hrebeňom - urobil z chaty Jana zimný výlet na bežkách na Veľký Lopeník.

Deti si dávajú niečo malé na posilnenie. Potom vchádzame do lesa, ktorý nás sprevádza až k rozhľadni. Po čase nás dobiehajú naši známi z rovnakého mesta ako my, ktorí prišli do južnejších častí Slovenska tiež obdivovať jar. Aký je ten svet malý. V lese rastie veternica hájna a ružové a biele kvety – je to chochlačka dutá – a rastie napríklad na svahoch Devínskej Kobyly či Šípu v Šípskej Fatre. Deti sa vypytujú, kedy už bude rozhľadňa, tak to chce od nich trocha trpezlivosti. Keď už presvitá cez stromy modrá farba oblohy, je jasné, že rozhľadňa nie je ďaleko. Vychádzame z lesa a okolo prístreška prichádzame k rozhľadni.

Na Veľkom Lopeníku a zaujímavosti okolia

Nie je ešte ani poludnie, a je tu pomerne veľa ľudí. Až ma to prekvapuje. Ale potom si uvedomujem, že sú sviatky a v nádhernom počasí by bolo veru škoda preškoda sedieť doma. Sme na hranici medzi Českou a Slovenskou republikou, čo pripomínajú aj hraničné stĺpy.

Deti vychádzajú hneď na rozhľadňu, ale pred výškou majú rešpekt, dlho hore nezostávajú. Kým sme oddychovali na lavičkách pri rozhľadni, vyšli hore niekoľkokrát, pretože každému vyšiel iný počet schodov, ktoré na rozhľadňu napočítali. Schodov bolo tuším 102. Adam zhora skúma výhľad ďalekohľadom. Vršatské bradlá sú v značnom opare, pozorujeme Mikulčin vrch a oblasť Bošáčky, kde je hŕba usadlostí a rozkvitnuté stromy. Spoznávame tiež siluetu Považského Inovca a údolie Bošáce. A nechýba ani majestátna Veľká Javorina.

Na Veľký Lopeník je možné prísť po zelenej značke zo spomínaného Mikulčinho vrchu cez Lopenícke sedlo či zelenou značkou od obce Lopeník, a potom pokračovať po žltej popod Malý Lopeník, za ktorým sa napojíte na zelenú hrebeňovú značku. Pri rozhľadni sú náučné tabule so zaujímavosťami okolia a náučným chodníkom Lopeník. Spomeniem napríklad renesančný kaštieľ v Zemianskom Podhradí, ktorý je zároveň najstaršou pamiatkou obce. Práve tu bývala legendárna Štúrova láska Adela Ostrolúcka. Veľmi zaujímavý je evanjelický kostol z počiatku 19. storočia, či pamätný dom Jozefa Ľudovíta Holubyho a Ľudovíta Riznera v budove bývalej fary, kde Holuby pôsobil ako evanjelický farár. Známa a navštevovaná je blízka Haluzická tiesňava pri Haluziciach, nad ktorou stojí starobylý opevnený kostolík. Slúžil ako útočište v búrlivých dobách vojen. Okolo kostola sa ťahal ochranný kamenný múr s vežami a strieľňami. Pre deti je lákadlom aj rozhľadňa nad Haluzicami.

Spiatočná cesta

Cesta dolu z Lopeníka ubieha rýchlo, ideme rovnakou trasou. Hráme sa hru meno a mesto. Za prístreškom v stúpaní stretávame cyklistov s elektrobicyklami, ktorí odhodlane tlačia bicykle. Mali namierené až na Lopeník. Zastavujeme sa pri koberci púpav a ešte hodnú chvíľu obdivujeme výhľady z lúk. Potom nasadáme do auta a prichádzame do Beckova. Bohužiaľ, je tu neuveriteľné množstvo ľudí. Rozhodujeme sa, že si prehliadku hradu Beckov necháme na inokedy, niet tu ani kde zaparkovať, všetko je beznádejne plné.

Záver

Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch je vhodným turistickým cieľom pre rodiny s deťmi, ktoré sú zvyknuté aspoň trochu na stúpanie do kopca. Rozhľadňa na Lopeníku je pre deti vhodným lákadlom. Ak vyrazíte z Grúňa, rátajte s tým, že cestou nie je žiadna chata ani možnosť občerstvenia. Les v hornej časti trasy poskytne v lete tieň a chládok. Lokalita okrem menej náročnej turistiky v krásnej prírode ponúka aj veľa kultúrnych a historických zaujímavostí, a tak sa sem o to viac oplatí prísť a pozrieť si všetko na vlastné oči. Našim deťom a aj nám sa tu veľmi páčilo.

Fotogaléria k článku

Najnovšie