Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rozhľadňa Rozhľadňa Žalostiná s deťmi

Kopaničiarska časť Záhoria smerom k hranici s Českou republikou je pre mňa neznámym miestom, z našej záhoráckej základne je to necelých 50 motoristických kilometrov. V májovú sobotu s premenlivým počasím sem vyrazíme so synom a deťmi. Ako cieľ si určíme rozhľadňu na Žalostinej. Snáď nezmokneme.

Vzdialenosť
7 km
Prevýšenie
+235 m stúpanie, -235 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 12.05.2019
Pohoria
Biele Karpaty (CHKO Biele Karpaty)
Trasa
Doprava
Chvojnica (bus)
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Žalostiná sa nachádza nad obcou Chvojnica, je časťou Chvojnickej pahorkatiny v CHKO Biele Karpaty. Obec Chvojnica pozostáva z 33 kopaničiarskych osád, má necelých 400 obyvateľov. Pestrá mozaika lesov, lúk, pasienkov a hájikov s rozptýlenými ľudskými obydliami vytvára prekrásny krajinný celok.

Územie európskeho významu (ÚEV) Žalostiná zaberá časť masívu Žalostiná (622 m) v západnej časti CHKO Biele Karpaty územie od osady Štefanová smerom na Prívratu po Bučkovu jamu a Čertoryje (katastre Vrbovce a Chvojnica). Nachádzajú sa tu vzácne biotopy európskeho významu.

Trasa

Chvojnica rázcestie Hate, Klvače (510 m) – Kněžské hory, štátna hranica s ČR (445 m) – Bukovina (508 m) – Žalostiná, Chalupovci (590 m) – Žalostiná, vyhliadka (622 m) – Chvojnica

Parkujeme vo Chvojnici, v osade Hate, pri rovnomennom rázcestníku je akurát miesto pre jedno auto. Vypúšťame z auta nevybláznenú svorku, rýchlo zbalíme pár rekvizít a vyrážame. Je pod mrakom, no príjemne. Modrá značka smerujúca k štátnej hranici vedie najprv asfaltovou cestičkou pomedzi lúky s pasúcimi sa kozičkami. Hneď mi na tvári vyvoláva úsmev krásna jarná sýta zelená farba. Lúky sa striedajú s lesíkmi či starými ovocnými sadmi pri obydliach. Maťko s Kubkom sa predbiehajú, kto bude skôr pri ďalšej značke či smerovníku. Asfaltka sa postupne mení na zvetranú asfaltku. Na jednom mieste sú zvyšky tehál, zrejme ich sem niekto priviezol, náš múdry prváčik hneď informuje, že to sem nepatrí. Má pravdu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Je to príjemná vychádzka bez ruchu a v jarnej sviežej zeleni. Užívame si to. A už sme na hranici, modrá značka sa pripája k červenej značke Záhoráckej magistrály, sú tu hraničné kamene, Kubko číta S a C a pýta sa na ich význam. Maťko úplne nechápe, prečo tu je Slovensko a za kameňom už Česko. Prechádzame hranicou popri plote. Kubkovi vysvetlíme, že to nie je plot rozdeľujúci krajinu, ale je to oplotenie obory patriacej k českej obci Radějov. Rebrík, ktorým je možné plot preliezť, veľmi láka Maťka. Kubko ho radšej nahovorí na naháňačku od jedného hraničného kameňa k druhému. Blatová cesta významnejšie stúpa, tak ponúkame za odmenu cukríky. Chlapcom sa naháňačka páči. Pri rázcestníku Bukovina sa cesta stáča doprava, opúšťame hranicu. Je tu veľa cykloznačiek, aj značka Bukový single trail.

Nespevnená cesta pokračuje ďalej po červenej značke, prechádzame okolo Chalupovcov, okolo obydlí je starý ovocný sad, prevládajú slivky. Cesta stúpa a deti hľadajú ďalší smerovník, kto bude teraz prvý? Pár metrov som zaostala kochajúc sa okolím, zrazu počujem dramatické zvuky, odniekiaľ sa tu objavila motokrosová motorka s charakteristickým revom motora a vydesený Matejko uteká naspäť a pristáva v ockovom náručí. Kubko hľadá istotu objímajúc smerovník. Motorka zmizla, vystrašené deti zostali, zvyšok výletu sa obaja strhávajú pri najmenšom zvuku. Sme v CHKO, tak tu veru naozaj tá motorka nemala čo hľadať. Trvá nám hodnú chvíľu, kým sa deti upokoja.

Sme na Žalostinej, odbočujeme zo značky smerom k rozhľadni. Tento zaujímavý kopec nás víta lúkami a občasnými stromami či kríkmi. Rozsiahly chrbát je zväčša pokrytý lúkami, sem-tam osamotené stromy a kríky. Vzhľadom na silný vietor hľadáme závetrie na malý oddych a desiatu. Počas oddychu stále riešime motorku.

Prečo Žalostiná

Raz mati dcérku na studničku po vodu poslala. Lenže švárne dievča sa pri studničke s milým zahovorilo. Keď dlho nechodilo, mati dcérku prekliala slovami "bodaj by si tam skamenela". Len čo to vyriekla, kliatba sa splnila a zo spanilej devy chladný kameň zostal. Mati sa vybrala dcérku hľadať, chodila po vrchu, vlasy si trhala a žalostne nariekala: Ach já žalostná prežalostná, čo som to porobila. Jej plač a stonanie sa dodnes, najmä v zime stále ozýva a kvíli... (či to vietor zavýja, posúďte sami...) (zdroj)

Deti vyjedli všetky keksíky, napili sa vody, pokračujeme širokým chodníkom, vidíme, že si ho niekto pomýlil s cestou. Nuž, asi potrebuje na rozhľadňu autom. Hoci to zjavne nie je povolené. Za chvíľku už vidíme striešku rozhľadne. Deti sú pri nej prvé.

Rozhľadňa Žalostiná je vo výške 621 m. Drevená zastrešená rozhľadňa meria 6,7 metra, vyhliadkovú plošinu má vo výške 4,3 m a stojí tu od roku 2010. Vedľa je aj informačná tabuľa s lavičkou. Na tabuli je popis NCH Žalostiná - Chvojnica. My sa ním už nevyberieme. Prečítame si informácie o tejto časti kopaníc a ÚEV.

Za ideálnych podmienok je z veže kruhový rozhľad. Na východe možno vidieť Veľkú Javorinu, vpravo od nej rozhľadňu na Poľane, Ostrý vrch s veternou elektrárňou, obec Vrbovce a v diaľke vpravo od nej zrúcaniny Čachtického hradu, na juhovýchode Považský Inovec, na juhu Senicu a na západe Břeclav a Pavlovské vrchy.

Na výhľady nebol ten správny čas, jemne popŕcha, no aj tak sme sa pokochali peknými výhľadmi. Romantický vrch ponúka pri návrate okolo osady Mandelovci množstvo krásnych scenérií, samotné sýtozelené lúky, sem tam stromy, malé hájiky, v pozadí kopčeky. Schádzame k asfaltke, neďaleko vidíme veľké stádo vysokej, naťahujú krky smerom k nám, asi nás zacítili a púšťajú sa behom preč. Je to pekné divadlo, na širokej lúke ich máme na očiach dlhú chvíľku.

Už len odbočíme vpravo a asfaltkou sa vrátime cez osadu Hate k autu. Cestou vidíme aj opustené obydlia, aj pekne zrevitalizované chalupy. Z jedného dvora vonia ohník, chystá sa opekačka. Aj my sme hladní.

V aute drobizg chvíľku kľudne odpočíva, no potom už domŕzajú chlapci spoločne a tak je jasné, že výlet ukončíme pizzou.

Záver

Deň sa nám vydaril, zmokli sme minimálne, pekne sme sa prešli. Na druhý deň sa dedo pýta malého Maťka, čo si zapamätal z výletu. Drobček si spomína najmä na nešťastnú motorku. Táto pekná vychádzka kopaničiarskym krajom vás určite poteší. Odporúčam rodinkám s deťmi, cestou je veľa o čom rozprávať.

Fotogaléria k článku

Najnovšie