Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Nýdek – Veľká Čantoryje s deťmi

Koncom augusta 2018 má mladšia dcéra Vilma 8 týždňov a za sebou prvý alpský výlet. Staršia dvojročná Dita je už skúsená turistka. O dva týždne na to trávime predĺžený víkend v Mostoch u Jablunkova, hneď za slovenskou hranicou. Po výlete na Girovú a upršanom dni na Trojmedzí má byť opäť pekne, a tak sa rozhodujeme pre turistický výlet na Veľkú Čantoryju (po česky Velká Čantoryje), hraničný vrchol a najvyšší bod Sliezskych Beskýd.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+627 m stúpanie, -627 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 15.09.2018
Pohoria
Západné Beskydy: Slezské/Sliezske Beskydy (Beski Śląski)
Trasa
Voda
Chata Čantoryje
Doprava
Bystřice (vlak, bus) - Nýdek (bus, parkovisko na námestí)

Velká Čantoryje (995 m) je obľúbený turistický cieľ. Lákadlom je najmä 29 m vysoká rozhľadňa rovno na vrchole, ktorá poskytuje pekný kruhový výhľad do troch štátov – ČR, Poľska a aj na Slovensko. Tiež nechýba možnosť občerstvenia, ktorú popíšem ďalej v článku. Prevahu medzi návštevníkmi majú turisti z Poľska, keďže z mestečka Ustroń vedie lanovka až takmer pod vrchol Čantoryje (od hornej stanice lanovky to je na vrchol asi 30 minút chôdze).

Dočítala som sa (na slušne spracovanej wiki stránke), že zvláštne znejúci názov „Čantoryje“ môže mať až tri rôzne pôvody. Prvý – vrchol bol miestom rozrývaným čertami (čartoryja), pričom táto teória je podporovaná aj miestnymi povesťami, v ktorých je hora spájaná s diabolskými mocnosťami. Druhý – že názov je odvodený od latinského označenia zemežlče menšej (Centaurium erythraea Rafn), ktorá bola v tejto lokalite hojne rozšírená a domáci jej hovoril „čantoryjka“. A existuje aj tretie, nemenej zaujímavé vysvetlenie, a to že názov Čantoryje je odvodený od tatárskeho slova chan (v latinčine sa to vyslovuje ako čan) a latinského slova toreum. Keď vraj v 13. storočí prechádzali územím Tatári, tak na hore postavili svojmu chánovi stan (Chantorium). Nech je pravda akákoľvek, názov kopca znie naozaj zaujímavo. Ale poďme konečne na turistiku!

Trasa

Nýdek – pamätník J. Třanovského - chata na Čantoryji – Velká Čantoryje – Nýdek

Parkujeme na námestí v Nýdku. Je tu dostatočný počet parkovacích miest, ďalej je vjazd povolený len rezidentom. Čaká nás 10,5 km dlhá „Rytířská stezka“, pekný náučný chodník z Nýdku na Veľkú Čantoryju a okruhom naspäť do Nýdku. Nás budú cestou sprevádzať nielen cedule náučného chodníka, ale aj kešky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stúpame asfaltkou pomedzi domy po červenej značke. Po chvíli sa červená značka pri krásnej drevenici odpojí od asfaltky a vchádzame popri potoku do menšieho lesíka. Po lesíku nás chodník vedie okrajom lúky, aby sme opäť vyšli na inej asfaltke. Na krátku chvíľu končí stúpanie, asi 200 metrov ideme po vrstevnici popri roztrúsených domoch. Potom stúpame opäť lesom, chvíľu chodníkom, chvíľu zasa asfaltom. Dvojročná Dita časť trasy pekne kráčala, teraz sa ale nesie v turistickom nosiči na Matúšovom chrbte. Dvojmesačná Vilma sa zasa nesie na hrudi mne, rovnomerné tempo ju uspalo. Míňame turistický prístrešok a prameň vody, ale nezastavujeme sa.

Prestávku si robíme ďalej, asi o 300 m dĺžkových a 100 m výškových, pri pamätníku Jiřího Třanovského (740 m). Stojíme pri zaujímavej skale, môžeme povedať, že pri „lesnom kostole“. Lesné kostoly sú miesta v beskydských lesoch, kde sa v časoch protireformácie (v 16. storočí) zhromažďovali evanjelici k tajným bohoslužbám. A jeden takýto lesný kostol je v miestnej časti Zakámen, spolu s pamätníkom J. Třanovského. Je to mierna zachádzka od značky, bez kešky by sme sem asi nezablúdili. J Třanovský žil a pôsobil aj na našom území, kto by mal chuť si o ňom viac prečítať, tak môže na tomto odkaze.

Pokračujeme ďalej príjemným širokým chodníkom k hraničnému hrebeňu. Cestou stretáme českých turistov s plnými taškami pravých hríbov. Aj im úprimne závidíme takú nádielku, s deťmi si veľké šance na hľadanie húb nedávame. Necelých 200 m výškových na necelom kilometri a sme na hrebeni, na horskej chate Čantoryje (950 m). Aj sa celkom tešíme, lebo deti začínali trochu mrnčať.

Chata leží na českej strane, štátna hranica s Poľskom prechádza rovno popred ňu. Ideme rovno do chaty, keďže sme hladní a smädní a chceme, aby si aj deti oddýchli (a tiež môj chrbát z nosenia Vilmy). Chata je taká zvláštna. Jesť sa dá v zastrešenej verande, ktorá nepôsobí veľmi útulne a kde cez otvorené dvere chaty dosť ťahá. Je tam pár stolov a dve okienka – pri jednom sa dá kúpiť pivo, pri druhom ostatné pochutiny, jedlo a iné nápoje. Do iných priestorov chaty je vstup zakázaný. Je tu plno, počuť najmä poľštinu. Platiť sa dá českými korunami aj poľskými zlotymi. So šťastím chytáme stôl, Matúš vystojí pivo, ja v dlhšom rade zasa jedlo. Dávame si kyselicu a „borůvkové knedlíky“, Vilma si pochutnáva na mliečku. Knedlíky sú inak výborné a vylepšujú nám dojem z chaty. S jedlom v žalúdku stúpa aj nálada celej rodiny. Vonku vykúka slnko, a tak si chvíľu povegetíme na hojdačke pred chatou.

Na vrchol Veľkej Čantoryje (995 m) to máme len kúsok širokým chodníkom, odhadom tak 500 m. Víta nás dominantná rozhľadňa, a tak ideme rovno hore. Rozhľadňa je prevádzkovaná českou spoločnosťou, pre vstup je potrebné si zakúpiť lístok. Tiež nie je otvorená non-stop, a preto odporúčam si vopred pozrieť otváracie hodiny na ich webe cantoryje.cz. Dita vystúpa na rozhľadňu sama, z čoho sa tešíme. Popozeráme výhľady najmä na okolité lesy, dnes to je lepšie na poľskú stranu smerom na Ustroň, česká strana je nejaká zaparená, a to už vôbec nehovorím o slovenskej, kam vôbec dnes nedovidieť. Ale neprekáža, pofotíme si panorámky a pokocháme sa aspoň blízkym okolím. Kto by chcel vedieť o výhľadoch viac, tak rovno na rozhľadni sú nafotené veľké panorámy aj s popismi jednotlivých kopcov. Dole pod rozhľadňou sú potom dva bufety – na českej strane český, na poľskej zasa poľský.

Dáme si ešte jednu pauzu kvôli keškám, a potom schádzame po hranici po červenej značke. Zostup je strmý a celkom kamenistý. Po asi 500 m sa odpája doprava naša rytierska trasa, značená je miestnym značením. Doteraz bolo okolo nás veľa poľských turistov, tu sme však sami. A je to aj vidieť. Po pár sto metroch prídeme do vyslovene hubového lesa. Dáme oči na stopky a čo nevidíme – aha, pravý hríb, takmer na chodníku! Veľmi sa tešíme, zbieranie hríbov nás baví. Rozhliadame sa okolo seba a je to zrazu ako v rozprávke, tam hríb, a tam ďalší, a tu tiež... normálne sme prekvapení – to tu dnes ešte nikto nešiel? V priebehu chvíle máme asi polovicu tašky, ktorú som našťastie so sebou zbalila.

Na výstupovú trasu sa pripájame kúsok pod pamätníkom J. Třanovského, návrat k autu je potom po rovnakej trase ako výstup. Celá trasa nám s prestávkami na kešky, jedlo a kochanie sa trvala asi 6 hodín. Dita veľa odkráčala po svojich, Vilma zasa veľkú časť výletu predriemala na mne. A my dospelí sme aspoň chvíľu mali zasa pocit nejakej turistiky. Výlet rozhodne odporúčam. Rozhľadňa je hlavný magnet a možnosť občerstvenia je pre rodiny s deťmi vždy vítaný bonus.

Fotogaléria k článku

Najnovšie