Trasa

Štrbské Pleso – Chata pod Soliskom – Škutnastá poľana – Furkotská dolina – rázcestie pod Furkotou – Štrbské Pleso

Parkujeme na veľkom parkovisku pri TEŽ-ke, je niečo po jedenástej a parkovisko je z väčšej časti plné. Nabalíme batoh a svištíka do nosiča. Okolie plesa je veľmi živé. Je tu určite najvyššia koncentrácia kočíkov vo Vysokých Tatrách. Necháme sa chvíľku viesť atmosférou začínajúceho sa víkendu, kým nenarazíme na modrú značku, ktorá nás odvádza z ľudského mraveniska na brehu plesa. Vnoríme sa do lesa a pomaly stúpame hore.

K chate pod Soliskom

Čerstvý vzduch a monotónna chôdza Tomáška uspávajú a my sa venujeme iba okolitej prírode. Neveľký úsek lesom mi pripomína Tatry môjho detstva, chodníky plné napadaného ihličia, pretkané koreňmi storočných stromov, chladivý vzduch pod vysokými starými smrekmi a borovicami. Keď sa z neho vynoríme, vidíme okolité štíty dnes tak ostro, akoby im niekto kontúry vykreslil čerstvo zastrúhanou ceruzkou. Obloha je modro modrá. Pestrosť farieb na obraze by bola gýčová, no tu v realite slnečného jesenného bezoblačného dňa je to dych vyrážajúca krása. Okolité ihličnaté stromy v teplom vzduchu púšťajú živicovú vôňu, dýcham z plných pľúc. Aj svištík vystrčí hlávku z nosiča a ešte ospalími očkami pozerá okolo.

Kráčame skalnatým chodníkom hore otvorenou planinou. Po pravej ruke vidíme sedačkovú lanovku a štíty lemujúce Mlynickú dolinu. Spätný pohľad dolu ponúka Štrbské pleso, Podtatranskú kotlinu a v pozadí v opare kontúry Nízkych Tatier. Okolitá kvetena hra všetkými farbami, vyhrávajú všetky odtiene zelenej a červenej. Vystúpame cez niekoľko "poschodí" k chate pod Soliskom. Chodník hore na Predné Solisko je obsypaný výhľadov chtivých turistov. No v tomto počasí sa nemôžeme čudovať takémuto veľkému záujmu. Sme vo výške 1835 m.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Svištík sa nepokojne mrví a je jasné, že potrebujeme pauzu. Využijem chládok v chate, niečo pojeme, niečo vypijeme a obslúžime budúceho turistu. Po hodinke sa hotujeme ďalej.

Škutnastá poľana a Furkotská dolina.

Pokračujeme modrou značkou od chaty. Chodník vedie otvoreným skalnatým vysokohorským terénom, minieme studničku bez vody, plecháčik na retiazke na ňu trpezlivo čaká. Kráčame pomaly a opatrne aj s ohľadom na drobca. Pred nami sa otvára Furkotská dolina, Sedielková kopa, hrebeň Ostrej a pomedzi ne vytŕča svoj krivý nos sám veľký Kriváň. Na Škutnastej poľane pri smerovníku nezabudneme na povinné foto.

Pokračujeme žltou značkou dolu dolinou. O chvíľku po pravej ruke počujeme zurčať Furkotský potok, prišiel nás pozdraviť, aby nás zasa opustil. Chodník sa vinie pomedzi kosodrevinu, sem tam čučoriedie s materinou dúškou. Minieme obrovskú starú borovicu, prejdeme krátkym lesíkom, ocitneme sa na chvíľku v pralese zo starých popadaných stromov, potom pod uschnutými smrekmi, morom malinčia a sme pri smerovníku Pod Furkotou.

Pod Furkotou - Štrbské Pleso

Pre zmenu po červenej značke smerujeme opäť k Štrbskému plesu. Chodník je široký a otvorený, náš svištík si trochu pospal a opäť zvedavo vyzerá z nosiča. Okolo je pestrofarebná jesenná paleta. Po chvíľke už vidíme skokanský mostík a pomedzi stromy sa otvorí pohľad na hladinu Štrbského plesa. Potešíme oko pohľadom na jeho temnú hladinu a skratkou pomedzi stromy prejdeme priamo k nemu.

Ponáhľame sa k parkovisku. Živý náklad preložíme do autosedačky a rýchlo štartujeme. Chlapček už stráca trpezlivosť a očakáva splnenie svojich potrieb. Po 15 minútach sme doma a doprajeme mu všetko, čo si želá. S plným bruškom sa hrá na koberci a my si prezeráme krásne obrázky a tešíme sa z vydareného dňa.

Záver

Okruh nenadchne vysokohorských turistov, skôr je určený detvákom a tiež "klokanom" - rodičom s nosičmi.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek