Auto nechávame v Liptovskom Jáne pred Telovýchovnou jednotou Štart v Kúpeľnej ulici. Prechádzame okolo kaštieľa bývalých Svätojánskych kúpeľov, ktoré dnes slúžia ako špeciálna základná škola. Následne odbočíme doľava na ulicu Pod stráňou. Tu máme dlhšiu zastávku pri ovečkách a koze, ktoré deti nadšene kŕmia trávou a ovečky ju nadšene jedia, ako keby nemali takú istú v ohrade. Chlapci len veľmi neochotne odchádzajú, ale predpovedníky počasia vystríhajú pred búrkami už predpoludním a tak aj keď je okruh krátky, radi by sme ho absolvovali bez bleskov.

Rozhľadňa sa nachádza v lokalite Stráne, v nadmorskej výške cca 700 m n. m. nad cintorínom pod vrchom Kameničná. V mape názov kopca síce nemáme, ale vychádzam z obecnej stránky.

Trasa

Liptovský Ján, Kúpeľná ulica – bývalé Svätojánske kúpele (Špeciálna ZŠ) – cintorín – Kameničná (Kamenička), Svätojánska rozhľadňa – Kaštieľske lazy, sedlo – prameň pod Kameničkou – cintorín – Liptovský Ján

Na svoje prekvapenie nachádzame na konci ulice pásku zákaz vstupu, za ňou sú nachystané atrakcie na nejakú kultúrnu udalosť spojenú s deťmi. Keďže nemienime nič poškodiť, ale sa ani otočiť, pásku prelezieme a pokračujeme ulicou k Domu smútku a cintorínu. Za ňou navigovaní drevenou šípkou pokračujeme do svahu. Výstup je trocha strmší, ale deti si ho spestrujú oberaním lesných jahôd. Aj tak sme pri rozhľadni čo nevidieť. Výhľad na obec a okolité hory je krásny. Najviac nápadný je nízky zalesnený kopec Hrádok, archeologické nálezisko, kam sa už dlho chystám a okruh cezeň bol jednou z dnešných možných cieľov. Nevedeli sme však odhadnúť, koľko nám to potrvá, keďže program prispôsobujeme predpovedi búrok.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zatiaľ to však na búrky nevyzerá ani najmenej a keďže pohyb sem nám zďaleka nestačil, pokračujeme po chodníku od rozhľadne smerom hore. Vedenia sa ujíma najmladší štvorročný Maťko a vyberá chodníčky. Zaujatý dôležitou úlohou vôbec nerieši strmosť a šmykľavosť chodníka. Napokon ani my ostatní nie, v aute máme náhradné oblečenie pre každý prípad.

Čochvíľa sme na príjemnom vrcholovom chodníčku v ihličnatom lese, ale vrcholový chodníček končí bez vrcholu na zvážnici. Predierať sa niekam ďalej a hľadať najbližší vrchol sa nám nechce, vracať sa zvážnicou hneď dole tiež nie, keďže zatiaľ pekne svieti slniečko, a tak pokračujeme po zvážnici ďalej. Okolo je príjemný les, zvážnica nie je rozbahnená, a tak je to príjemná prechádzka. Deti skúmajú všetko okolo, upozorňujú nás na skalničky, machy a rôzne ďalšie rastlinky. Špeciálne sa venujú lesným jahodám. Podľa mapy sme na náučnom chodníku, tabuľu sme však nevideli žiadnu.

Po nejakom čase vyťahujeme jedlo a vodu. Prestali sme sledovať oblohu a tak nám blízke zahrmenie pripomenie predpovede. Vrcholy kopcov na opačnej strane doliny sa strácajú v tmavomodro-sivých oblakoch. Volíme teda najbližšiu ústupovú cestu, ktorá nás privedie do chatovej oblasti. Na ceste vzápätí odbočíme doprava na chodník cez lúku. Je trochu podmáčaný, ale dá sa v pohode prejsť.

Búrka naberá na sile a začína pršať. Pri potoku Štiavnica vyberáme bundy a pláštenky. Ďalšiu časť trasy lesíkom a lúkami k domu smútku prebehneme v hustom daždi. Pri dome smútku sa schováva niekoľko ďalších turistov a je tu stanovište podujatia, ktoré som spomínala na začiatku. Máme tu niekoľko rozprávkových postavičiek, ktoré nám v hurhaji hromov pomôžu zabaviť deti. Vrcholom predstavenia je "prší, prší" postupne v podaní niekoľkých detí. Deti dostali po keksíku a rýchlejšie im ušiel čas, čím by som sa chcela poďakovať miestnym dámam - animátorkám.

Posledný úsek k autu vystihneme bez dažďa a odchádzame sa naobedovať. Prší a mrholí ešte asi dve hodiny, takže sme spokojní, ako nám to vyšlo a pri obede plánujeme ďalšie výlety.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek