Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Dolinka Vyieranie je skrytý poklad Demänovskej doliny
Dolinka Vyieranie je skrytý poklad Demänovskej doliny Zatvoriť

Túra Vyvieranie a Demänovská hora – skryté poklady Demänovskej doliny

Demänovská dolina patrí medzi najnavštevovanejšie horské lokality na Slovensku. Napriek tomu je možné aj tu nájsť zákutia, kde stretnete minimum ľudí, hoci známe miesta praskajú vo švíkoch. Jednou z takýchto lokalít je tiesňava Vyvieranie. Po jej absolvovaní je možné pokračovať na Pusté, Krakovu hoľu alebo opačne na Demänovskú horu. My sme si s Kubkom vybrali druhú možnosť. Ide o nenáročnú túru, ktorú môžete ísť celý deň v ležérnom tempe, prípadne ju svižnejšie obehnete za poobedie.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+754 m stúpanie, -874 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 23.06.2019
Pohoria
Nízke Tatry - Demänovské vrchy (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Voda
v dolinke Vyvieranie, pri stúpaní do Iľanovského sedla križuje potôčik cez skalné kaskády – dobré miesto pre doplnenie vody
Doprava
Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Demänovská dolina, Demänovská jaskyňa slobody (bus, platené parkovisko) / Pavčina Lehota (bus, parkovisko pri ATC Bystrina)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Demänovská jaskyňa slobody – dolina Vyvieranie – Iľanovské sedlo – Demänovská hora – ATC Bystrina

Ranný štart s autobusom k Demänovskej jaskyni slobody

Túra nie je okružná, ale z bodu A do bodu B a preto treba riešiť verejnú dopravu. Našťastie v Demänovskej doline premáva autobus celkom často a tak to nie je problém. Štandardne mám radšej v takýchto prípadoch začínať autobusom, aby potom nebol stres a zostupovalo sa k autu. Zároveň je to dobrá motivácia stihnúť ráno autobus.

Auto teda nechávame pri ATC Bystrina, na začiatku obce Demänovská Dolina, neďaleko odbočky na Pavčinu Lehotu. Autobusová zastávka je priamo na odbočke. Presun nie je dlhý, takže čoskoro vystupujeme pri Demänovskej jaskyni slobody a hoci je ešte ráno, je tu už rušno. Lokalitu rýchlo opúšťame po zelenej značke smerom nadol popri riečke Demänovka.

Dolina Vyvieranie

Trasa nás vedie neďaleko rušnej štátnej cesty vedúcej do Jasnej. Napriek tomu ruch do lesa preniká len málo, stromy majú úžasnú schopnosť tlmiť hluk. Ideme cez niekoľko mostíkov až sa dostaneme na sútok Demänovky a potoka tečúceho z doliny Vyvieranie ako aj z masívnej vyvieračky z hlbín krasového podzemia. Ide zároveň o zdroj pitnej vody a tak je lokalita aj čiastočne ohradená z dôvodu ochrany kvality vody.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ponárame sa do úzkej doliny Vyvieranie, pričom často chodník vedie priamo korytom potoka. Ten nie je hlboký ani široký, no zato svižne tečúci skalným podložím. Často treba prekonávať skalné bránky, kaskády, či preskakovať potok. Na niektorých miestach je trasa vedená mostíkmi a kde-tu narazíte aj na retiazky. Celkovo má dolina v spodnej časti charakter malej ale divokej rokliny. Je tu vlhko, čoho dôsledkom je prekrásny les. Keďže ide o súčasť NPR, popadané stromy tu ostávajú, len kde-tu sú prerezané, aby sa turista dostal pomedzi ne.

V strednej časti sa dolina začína otvárať, spád potoka je menší, zato koryto má širšie. Chodník ide najprv po jeho ľavom, neskôr pravom brehu (z pohľadu smeru ako tečie voda) a nakoniec sa úplne odpojí.

Do Iľanovského sedla

V tejto časti začína strmšie stúpanie serpentínami do úbočia doliny. Les redne a čím je svetlejší, tým viac pribúda vegetácie pod stromami. Charakter je typický pre krasové vápencové kopce oblasti – hustá nízka tráva, veľa kvetov, kde-tu zbadáte nejaké bielo sfarebené vápencové bralo.

Na jednom mieste chodník križuje potôčik hopsajúci cez skalné kaskády. Toto je ideálne miesto na doplnenie vody. Vyberám teda hrnček a trochu si tu s Kubkom povegetujeme pri vode. Nie je veľmi kam sa ponáhľať, medzičas máme dobrý a z Iľanovského sedla je to traverzovo takmer po rovine až pod Demänovskú horu.

V sedle je vysoká tráva a na turistickom smerovníku sa už podpísal zub času. Tiež je tu jedna práchnivejúca lavička, na ktorej si dáme niečo pod zub. Celkovo by sedlo znieslo obnovu turistického mobiliáru. Netreba nič extra, stačilo by obnoviť to, čo tu už je.

Popod hrebienok na Demänovskú horu

Z Iľanovského sedla vedie trasa pohodlným traverzujúcim chodníkom tesne pod hrebienkom tak, že nevybieha na vrcholky, ale drží sa plus-mínus v rovnakej nadmorskej výške. Vidieť tiež, že len nedávno niekto trasu prečistil a prerezal – neskôr sa dozvedám, že prácu vykonali pracovníci NAPANT-u. Skvelý počin, chodník je veľmi pohodlný a ideme ho s Kubkom v svižnom tempe.

Postupne sa les opäť mení. Kým sprvu mu dominovali smreky, teraz ich postupne nahrádzajú borovice, čo dáva túre osobitý charakter vďaka prenikavej vôni borovicovej živice. Stromy sú vysoké a les nie je veľmi hustý, takže je v ňom dostatok svetla pre zelený podrast. Kde tu míňame nejakú skalnú vežičku a iné skalné útvary typické pre krasové lokality.

Na západnom úbočí Demänovskej hory, ktorá je posledným vrcholom hrebienka, je skalná trávnatá terasa podobná ako na iných kopcoch v okolí (napr. na Poludnici, Krakovej holi či Ohništi). Je odtiaľto pekný výhľad do Demänovskej doliny, smerom k hlavnému hrebeňu Nízkych Tatier, pod ktorým dominuje výstavbou a ťažbou zjazvená Jasná. Na druhú stranu vidieť Liptovskú Maru, Liptovský Mikuláš a priľahlé chotáre stredného Liptova.

V tráve si povegetíme, občerstvíme sa a potom pokračujeme žltou značkou až k rázcestiu, z ktorého sa dá ísť hore na Demänovskú horu po významovej značke alebo pokračovať žltou dolu do ATC Bystrina. Volíme prvú možnosť.

Výstup je celkom strmý, no netrvá dlho. Treba aj nejaké vyvrátené stromy poobchádzať, no celkovo je výstup bezproblémový. Hore je malé vrcholové plató. Kruhové výhľady mierne zatieňujú zakrpatené smreky. Určite sa však oplatí vyjsť sem. Povedal by som, že je to tu určite krajšie ako na protiľahlej Sinej a podobne pekné ako na Poludnici.

Značka končí pri malom drevenom kríži a vrcholovej knihe. Chcem povegetiť opäť, no zdvíha sa svieži vetrík a mierne mrholí, tak si obliekame bundy a hajde dolu.

Zostup do ATC Bystrina

Zostup je sprvu strmý, no potom prechádza do početných serpentín s príjemným sklonom. Chodník je zjavne v minulosti kopaný a nie len ušliapaný, lebo nezvŕta členky v traverze do boku ako je to časté. V hornej časti je les smrekový, no pomerne rýchlo sa premení na čisto borovicový. Celkovo je chodník veľmi príjemný a hoci prekonáva značný rozdiel nadmorskej výšky na krátkom úseku, nie je vyčerpávajúci. Pokojne si viem predstaviť aj stúpať hore.

Asi v strede zostupu naďabíme na lavičku a stolík s parádnym výhľadom na Pavčinu Lehotu, Veľký Choč a chotáre medzi týmito dvomi bodmi. Výhľady nie sú veľmi široké, bráni tomu les. Ostávame tu však vegetiť, vietor totiž ustal, ani nemrholí, tak si vyzliekame bundy a dojedáme zásoby.

Do ATC Bystrina je to už len kúsok. Prejdeme cez viac-menej prázdny kemp až k autu, kde končí naša dnešná trasa.

Zhodnotenie

Túra prechádza veľmi málo frekventovanou časťou Demänovskej doliny. Na svoje si prídu ľudia, čo nemajú radi davy a napriek tomu sa v tejto lokalite ocitli. Vyniká rôznorodosťou a nie príliš veľkou náročnosťou, takže je ideálna aj pre túry s väčšími deťmi (menšími školákmi). Vzhľadom na časovú nenáročnosť je pre dospelákov absolvovateľná za pol dňa.

Ďalšou príjemnou možnosťou, ktorú dolina Vyvieranie poskytuje, je z Iľanovského sedla nepokračovať severne, ale na druhú stranu na Pusté, ktorého charakter je podobný Ohnišťu. Peknými trávnatými úbočiami so skalnatými vápencovými bralami sa dostanete nazad k Demänovskej jaskyni slobody – ak tu zaparkujete auto, tak to máte ako pohodový okruh, ktorý sa v prípade záujmu dá ešte kombinovať s návštevou jaskyne.

Fotogaléria k článku

Najnovšie