Trasa

Pezinok, časť Grinava, Myslenická ulica – vodojem – Grinavská vyhliadka – Krajné Grinavské jazero – Kotlíky (druhé a prvé Grinavské jazero) – Kumanda – Grinava

Auto nechávame na Myslenickej ulici hneď na začiatku Grinavy, časti Pezinka. Ešte kúsok touto ulicou a potom začíname stúpať k budove vodárne, o ktorej si Maťko vďaka jej nápadnej polohe v kopci myslí, že je to hrad. Tesne pod vodárňou pokračujeme rovno a mierne hore do lesa. Stúpanie je príjemné, les už hrá všetkými farbami (to sme ešte nevideli vinohrady). V lese je opekacie miesto, ku ktorému chcem odbočiť, pretože si Maťko pýta piknik, hádam odkedy sme vystúpili z auta. Nad ohniskom je pekný malý kopec so skalkami a zaujímavými pokrútenými stromami, kde sa tiež chvíľu zdržíme.

Vrátime sa na zvážnicu, ktorá nás o chvíľu vyvedie z lesa na Grinavskú vyhliadku. Na vrchole kopca je tabuľa, vrcholová kniha, panoramatická fotografia, lavičky a ohnisko, v ktorom si opeká nejaká rodinka. Tiež ma chytí chuť opekať, rada voniam od dymu. Ale nič tu na to nemáme. Tak len pozeráme výhľady, pod nami sú terasovité políčka, minule som sem liezla priamo cez ne pre zmenu so starším Kubkom. Okolo sú vinohrady, o niečo ďalej čupí Limbach a za ním sa rozprestierajú kopčeky Malých Karpát. Vidieť Veľkú homoľu. Vpravo leží Pezinok.

Pomaly sa poberáme ďalej, schádzame na druhú stranu vyhliadkového kopčeka. Prechádzame popri jasnožltých vinohradoch, vpravo od nás sa nachádza najvyššie položené, tretie Grinavské jazero (Krajné Grinavské jazero). Vybehneme si ho poobzerať zboku aj z hrádze, a potom sa usadíme na lavičke hneď pod jazerom, na vrchu veľkej lúky pod krížom. Maťko za pár krokov opäť vyhladol. Človek by neveril, že toto dieťa prejde aj 13 km, počas ktorých naozaj nedesiatujeme trikrát za kilometer. Ale je krásne, máme čas, a tak lovím ešte niečo na jedenie a pitie. Z tohto miesta je asi najkrajší výhľad na druhé Grinavské jazero (Kotlíky).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Potom zbiehame cez lúku na hrádzu druhého jazera. Neobchádzame ho zľava, hoci sa to dá, lebo vidíme rybárov a nechceme sa im tam prepletať. Okrem toho od hrádze vedie príjemný chodník cez kopček, ktorým sa dostaneme k prvému jazeru. Na kopčeku sa nám do cesty postavia kríky obsypané veľkými šípkami, a tak ma pochytí lovecký ošiaľ, nedbám, že nie som oblečená na to, aby som sa dotrhala na kríkoch, a asi polhodinku oberám na zimné čajíky. Mama zatiaľ Maťkovi vyrozpráva hádam celý repertoár rozprávok a básničiek.

S úlovkom pokračujeme dolu a na hrádzu prvého jazera. Na všetkých hrádzach musíme klbku energie brániť preliezať zábradlie, takže sa ani na jednom príliš nezdržiavame. Od jazera schádzame doľava k nenápadnému vŕšku Kumanda (200 m), kde by mala byť ešte jedna vyhliadka, na ktorej som doteraz nebola.

Na vŕšok aj vyhliadku trafíme bez problémov, posedíme si na lavičke a potom pokračujeme bezstarostne chodníčkom dole. Zle! Po chvíli prichádzame na Ypsilonku, kde sa vydáme doprava, ale aj táto cesta sa zvrtne doľava a donekonečna nás vedie rovno s tým, že po ľavej ruke máme vinohrady a po pravej záhrady, pod nimi rodinné domy. Akosi nie je kadiaľ zísť na ulicu s naším autom, kostol v Grinave sa nebezpečne približuje. "Takto prídeme až do Pezinka," obáva sa mama. Chcem ju rozveseliť, a tak jej hovorím historku, ako sme sa raz takto pokúšali zísť z lúk nad Liptovskou Tepličkou do dediny. Lenže všade boli záhrady a ploty, a tak sme jeden plot, ktorý sa dal prekonať, prekonali, prefrčali sme cez záhradu a dvor až k bránke, ktorá našťastie nebola zamknutá a nemali ani psa. V rýchlosti sme zaregistrovali len prekvapené pohľady domácich, ktorí sedeli v dome za stolom. Mama sa až tak nebaví, asi sa bojí, že to budeme nacvičovať aj dnes.

Pod našou cestou sa objaví iná cesta, tak zlezieme na ňu a začneme sa vracať. Minieme aj akúsi zadnú uličku s odstavenými autami, kde to už fakt pôsobí, že lezieme niekomu do dvora, prejdeme okolo ďalších domov a predsa len natrafíme na zelenú cykloznačku, ktorá nás pomedzi ďalšie domy privedie až na naše parkovisku. Posledná časť na našej mapke je len približná. Tak teraz už aj mne vyhladlo a teším sa domov na obed. Vám ostatným odporúčam vrátiť sa od vyhliadky pekne na cestu, ktorou ste prišli. Inak celú lokalitu vrelo odporúčam.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek