Trasa

Toporec – kameňolom Demjata – Jaskyňa v Skalke (Jaskyňa pod Skalkou) – Panské lúky – Podolínec

Zatiaľ sme našli Elektrárenskú jaskyňu, Hučivú dieru, ktorá z dôvodu archeologického náleziska, bude pravdepodobne neprístupná a Jaskyňu v Čube.

Po dvojročnej odmlke sa chystáme zložiť reparát z hľadania “diery” menom Jaskyňa v Skalke. Oproti minulému razu sme venovali príprave viac času. Zistili sme si indície jej polohy, naštudovali letecké / satelitné snímky. Vyberáme si jesenné ročné obdobie, keď už väčšina stromov je bez lístia.

Tentokrát vyrážame opačne, a to z dedinky Toporec, v ktorého katastrálnom území sa jaskyňa nachádza. Vystupujeme na konečnej zastávke na konci obce. Ešte predtým si z okien autobusu všímame tunajší kaštieľ. Vyzerá, že sa pomaly úspešne odvracia jeho zánik.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Najskôr kráčame po ceste smerom do Toporeckého sedla. Otvárajú sa nám výhľady na obec pod nami, za ktorou sa na horizonte rozprestiera hradba Levočských vrchov. Pred nami je kameňolom Demjata a kopce Homôľka a Končistý vrch s ukrytou jaskyňou. Západným pohľadom dominuje Vojnianska hora, Tatry sú v mrakoch. Po chvíli, za božími mukami vchádzame na poľnú cestu, smer kameňolom. Pri aktívnom lome začína farma. Spoza plota pozorujeme kŕdle husí a pštrosov. Opodiaľ sa pasú ovce, kozy a kravky. Býky svojou veľkosťou pútajú našu pozornosť.

Prichádzame k ďalšiemu lomu, tentokrát opustenému. Vidieť výsadbu mladých stromčekov. Začíname prudko naberať výškové metre. Pred poslednou tretinou stúpania sa stáčame vpravo, ideme okolo poľovníckeho posedu. Neskôr odbočíme vľavo na lesný chodník, ktorý nás dovedie na zvážnicu od Panských lúk z Podolínca.

Odteraz začíname očami intenzívne prehľadávať okolie po ľavej ruke. Napokon prichádzame k miestnemu zabudnutému kameňolomu. Driapeme sa hore za výhľadmi. Nachádzame skalné kopy, a hlavne, z okraja lomu vidíme, že sa musíme vrátiť späť približne 100 metrov k dvom skalným vežiam. Tatry sú stále v oblakoch. Pri návrate márne hľadáme nejaký náznak nápovedy k odbočeniu do lesa. Šípka či kamenný mužík chýba. Tak použijeme odhad a navigáciu. Les je pomerne hustý, chodníček tu má vychodená akurát tak zver. Les redne, za stromami presvitajú kontúry skál. Popadané listy schovávajú roztrúsené kamene rozpadávajúcich sa skál, šmýka sa, ide nám členky vykrútiť, ale kopec berieme útokom. Nakoniec dorazíme k dvom skalnými vežiam, ktoré sme pozorovali z okraja kameňolomu. Postupujeme vpravo popri stene. Po približne 50 metroch nachádzame náš “grál”. Máme ju!

Vchod je nízky, po čupiačky sa dostávame dnu. Vo vnútri diery sa dá takmer postaviť. Výrazná sintrová výzdoba chýba. Cítime podstatný teplotný rozdiel, je tu teplejšie oproti jesenno-zimnému počasiu, ktoré panuje vonku.

Náučný panel nás informuje, že jaskyňa s dĺžkou 25 m sa vytvorila eróznou a rozpúšťacou činnosťou podzemných vôd. Pre priestory jaskyne sú charakteristické stropné výmoľové korytá a bradavicové sintrové výrastky. Tabuľa poukazuje aj na ďalšiu tunajšiu raritu, a to zaujímavý geomorfologický útvar - skalný pilier s temer metrovou výškou. Synátor ho na fotke spoznáva, vraj išiel okolo neho a hneď nás vedie k nemu.

Nakoniec sa poberáme dole. Pri zvážnici zvažujeme, či ísť naspäť rovnakou cestou, alebo prejsť cez Panské lúky do Podolínca. V tomto chladnom a veternom počasí vyberáme významné historické mesto, v ktorom by sme sa na konci vychádzky mohli niekde ohriať. Tiež chceme vedieť, kde sme “zapichli” minulé hľadanie. Vraciame sa ku kameňolomu a ďalej klesáme, pričom po ľavej strane badáme skaly nášho prvého neúspechu. Pri kaplnke sv. Huberta prichádzame na asfaltovú cestu. Teraz nasleduje “zubačka” do mesta. Pri smerovníku Panské lúky spomíname ako sme boli v lete v Jaskyni v Čube. Za slovo stojí ešte zmienka o nádhernej košatej borovici priamo pri ceste a zopár lavičkách cestou do chatovej oblasti. Počasie sa neotepľuje, nastupujeme do prvého autobusu smer Poprad.

Tip na vlakovýlet

Každoročne býva takmer pravidlom, že začiatkom júla počas festivalu Európske ľudové remeslo (EĽRO) vozí popradská parná mašinka „Papagáj“ návštevníkov z Popradu na podujatie do Kežmarku, a pritom zachádza až do Podolínca. Teda výlet k jaskyniam si môžeme spestriť aj týmto spôsobom.

Súvisiace odkazy

• Verejnosti voľne prístupné jaskyne SR
• Jaskyňa v Čube - nové značenie
• Tatranská Kotlina - voľne prístupné jaskyne
• Kaštieľ Toporec
• Kláštor piaristov a kostol
• Mestský dom / hrad (Ratúš) Podolínec
• Podolínsky hrad a opevnenie mesta Podolínec
• História a rozvoj mesta Podolínec

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek