Čo napísať k Súľovským skalám, veď kto by ich nepoznal. Pomôžem si článkom Lukáša Varšíka, ktorý trasu cez vodopád a potom aj na vyhliadky pod Roháčom pekne popísal v roku 2013. Prekrásne Súľovské skaly sú národnou prírodnou rezerváciou od 70-tych rokov 20. storočia. Tvorí ich zlepenec, ktorý je miestami až niekoľko 100 m hrubý. Na Súľovských skalách je cenná ich rozmanitosť – nájdeme tu skalné veže, ihly, bralá, okná i homole, ktoré majú často zaujímavý tvar.

Väčšina návštevníkov mieri na klasický okruh cez Gotickú bránu a Súľovský hrad, niektorí si zájdu na Štefánikovu vyhliadku, vyhliadky pod Roháčom, alebo si pozrú jaskyňu Šarkania diera. Iným stačí zraková pyramída nad Súľovom. Hlbocký vodopád je však trochu mimo záujmu, možno aj kvôli svojej jemne odsunutej polohe. Aj my chodíme do Súľovských skál roky, ale k vodopádu sme sa vybrali až dnes. Tak poďte s nami.

Trasa

Bytča, mestská časť Hlboké nad Váhom – Hlbocký vodopád a späť

Auto nechávame v dedine Hlboké nad Váhom, k malému parkovisku na konci dediny nás navedú šípky. Je tu miesto na zaparkovanie zopár áut popri ceste. Tu nás čaká kamarátka s dcérkou, pridajú sa k nám na prechádzku. Obzeráme si prístrešok s lavicami a toaletami, vybudovaný z eurofondov. Teraz je všetko pozatvárané, ale chcem veriť tomu, že aspoň v letnej sezóne toalety fungujú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od parkoviska mierime po zelenej značke širokou lesnou cestou k vodopádu. Čaká nás približne 1 kilometer chôdze. Pre dve trojročné dámy, ktoré kráčajú samé, to bude akurát. Mladšia Vilma sa nesie mne na hrudi. Najprv míňame posledné domy a chaty, potom kráčame listnatým lesom. Na ceste je jemný poprašok snehu, ale inak to je so snehom bieda, ako zatiaľ celá zima sezóny 2019/2020. Od prechádzky a samotného vodopádu nemáme veľké očakávania, vieme, že veľa vody asi tiecť nebude, vodopád býva výdatnejší akurát na jar, keď sa topia snehy. Ale neprekáža, dôležité je, že sa prejdeme.

Približne v polovici trasy končí lesná cesta pri kríži s lavičkou. Deti usádzame a vyťahujeme čajík a vianočné koláčiky, aby sme im prechádzku trochu spestrili. Po pauze pokračujeme lesným chodníkom do objatia Súľovských skál. Les je v týchto miestach zmiešaný, vďaka ročnému obdobiu a holým stromom máme po ceste čo obdivovať. Skaly sú aj tu krásne, po pravej strane míňame zaujímavý skalný zub. Staršie deti stále kráčajú samé, zbierajúc konáriky či iné lesné drobnosti. Vilma sa tentoraz nesie Matúšovi na koni a viditeľne si to užíva. Trochu nám utečú dopredu, ale čakajú nás pri rázcestí pod vodopádom. Okolo nás sú parádne steny skál. Popozeráme časy na ceduľkách, k vodopádu to sú len 2 minútky doľava. Nájdeme kešku a poďho za vodopádom.

Záverečný úsek

Poobchádzame zopár skál a stojíme pri vodopáde. Ako sme predpokladali, vody je málo. Keďže aspoň trochu mrzne, tak voda vytvorila krásne cencúle, z ktorých sa radujú najmä deti. Tak už len kvôli nim sa sem oplatilo zájsť. Deti sú nadšené, obzeráme si rôzne tvary cencúľov. Príroda sa tu krásne vyhrala. Cencúle majú rôzne tvary, od klasických dlhých špicatých, po malé guľky, ktoré poznáme napr. z jaskýň (napr. z Mažarnej vo Veľkej Fatre). Po krátkej hre si urobíme spoločnú fotku, a potom je kvôli zime čas na návrat. Pred odchodom si ešte pozeráme rebríky a zaistenie, ktoré vedie povyše vodopádu. Kamarátka ako takmer miestna nám hovorí, že táto trasa je alternatíva k značke. Zelená značka vodopád úplne obchádza, od rázcestia stúpa poza skaly doprava, ale kto je zdatný, môže vystúpiť rovno od vodopádu po rebríku a reťaziach.

Alternatívna trasa sa potom vyššie nad vodopádom napojí opäť na zelenú značku. My sa teda vraciame rovnakou cestou, Dita so svojou parťáčkou majú dole kopcom dobré tempo. Vilme sa ku mne na hruď nechce, a tak aj dole sa nesie na koni. Celá prechádzka nám aj s pauzami trvala 1,5 hodiny. Myslím si, že je ideálna práve pre rodiny s deťmi. Terén je nenáročný, vodopád zaujímavý. Ak sa sem vyberiete na jar, možno budete mať šťastie na dostatok vody, ak v zime, tak si možno užijete cencúle ako my. A možno si nájdete aj niečo iné zaujímavé cestou. Veď s deťmi je často cesta cieľom.