Výlet č. 1: Bumbálka – Kmínek – Makov

Rozhľadňa Sůkenická – Bumbálka, št. hr. – Masarykova chata – Chata Kmínek – osady Pisárovci a Riečky – Makov (trasa)

Prvý deň si vychutnáme nenáročnú prechádzku po štátnej hranici medzi Slovenskou a Českou republikou, z Bumbálky smerom na Chatu Kmínek a odtiaľ dole do Makova. Z našej základne, ktorú máme v Makove, sa presúvame autami na Bumbálku, keďže to je po ceste 7 km.

Skôr, než začneme prechádzku, navštívime rozhľadňu Čarták (Sůkenická), ktorá je neďaleko a jej návštevu som mala už dávnejšie v pláne. Vežu na 952 m vysokom kopci Čarták postavili v roku 1997 najmä pre telekomunikačné účely. Jednou z podmienok výstavby ale bolo, že objekt nenaruší ráz krajiny a bude dostupný aj pre verejnosť. A tak vznikla 40 m vysoká betónová veža, ktorá je opláštená dreveným šindľom. Pre verejnosť ju otvorili o rok neskôr, (1998). V letnej sezóne (jún – september), je rozhľadňa otvorená denne. Prejdite sa k nej rovno z Bumbálky po červenej značke, je to asi 1 km. Mimo sezónu je potrebné si vyzdvihnúť kľúč od rozhľadne v horskom hoteli Sůkenická, od ktorého to je potom k rozhľadni asi 200 m do mierneho kopca. Pre deti to je príjemná zahrievacia prechádzka, ani sa nenazdáme a sme pri 40 m vysokej veži. Odomkneme si a po 131 schodoch vystúpame na vnútornú vyhliadkovú plošinu vo výške 26 m. Pootvárame si všetky okenice a obdivujeme jemne zaparený výhľad na Beskydy a Kysuce. Ešteže aspoň Lysú horu sme schopní identifikovať. Prekvapuje nás pohľad na východ, kde vytŕča do výšky kostol na Živčákovej nad Korňou.

Po výhľadoch a krátkej pauze sa časť partie poberá na Bumbálku (870 m) pešo po červenej, zvyšok sa vraciame k autám k hotelu. Vrátime kľúč a presúvame sa definitívne na Bumbálku, kde počkáme na pešiakov. Potom všetci spolu vykračujeme po červenej značke a zároveň po hranici CZ/SK smerom k Masarykovej chate. Kto chce, môže kráčať asfaltkou, je ale možnosť lesného chodníka, obskakujúc hraničné kamene. 1,5 km ku chate ubehne ako nič, morálka detí je dobrá, cestu nám spestrili aj nejaké kešky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Masarykovej chate (900 m) si dávame občerstvovaciu pauzu, veď ako inak. Ja mám na ňu návrat asi po 12 rokoch. Chata medzitým prešla rekonštrukciou, vyzerá to tu veľmi príjemne. Sedíme vonku na terase, keďže je na koniec októbra celkom teplo. Na chate sa platí českými korunami, ale berú aj karty. Za nás môžeme odporučiť „borůvkové knedlíky“, ktoré sme im všetky vykúpili.

Po pauze pokračujeme ďalej po hranici smerom na Kmínek. Najprv klesáme do sedla Smutníky, potom stúpame okolo malebných dreveníc hore na hrebeň. To mám na Kysuciach rada. Roztrúsené osídlenie na lazoch má svoje fotografické čaro. Trochu nám je ľúto, že je väčšina stromov bez listov. Ešte pár dní dozadu tu bolo krásne babie leto, ale stačil jeden mráz a všetko opadalo. Míňame odbočku k Chate Sněžná, ktorá je na moravskej strane. Na nej som ešte nebola, niekedy to napravíme, ale dnes máme namierené na Chatu Kmínek, ktorá je o kúsok ďalej.

Chata Kmínek (872 m) je na slovenskej strane a tiež prešla nedávno rekonštrukciou. Kamarát Joži nám celú cestu ospevuje, aké skvelé zemiakové placky tu mal, a tak im ich takmer všetky vykúpime, aby sme ich ochutnali. Pri chate je menšie detské ihrisko, v lete bazén, a tak aj naše deti majú možnosť vyšantiť sa.

Po pauze naberáme smer Makov. Najprv návrat po červenej kúsok do kopca, potom zostup zelenou. Na križovatke s modrou značkou v časti Hlboké sú krásne fotogenické drevenice. Schádzame kúsok po súbehu červenej a zelenej, časť partie potom ide do Makova červenou značkou, ktorá končí rovno v dedine. Zvyšok pokračuje s nami zelenou cez osady Pisárovci a Riečky. Po ceste máme ešte nejaké kešky, tie sú hlavným dôvodom voľby zelenej značky. Nevýhodou je, že značka končí rovno pri hlavnej ceste, do dediny to je viac ako 1 km, chodník nie je žiadny a toto je úsek, kde jazdia autá prirýchlo. Zostup preto odporúčam ísť s deťmi len v krajnom prípade.

PS: Nezabudnite sa potom vrátiť pre autá na Bumbálku.

Bilancia:

• Prejdené km – 8 až 10, podľa toho, kto kade zostupoval,
• Prevýšenie – stúpanie asi 200 m, klesanie asi 450 m,
• Chaty – 2, ale vynechali sme ešte občerstvenie na hoteli Sůkenická, Bumbálku a Chatu Sněžná,
• Počet dospelých – 10,
• Počet detí – 6,
• Počet psov – 2,
• Počet vypitých pív – radšej neviem.

Výlet č. 2: Makov, Kopanice – Gregušovci

Makov, Kopanice – Kršlisko – U Lovásov – Gregušovci – Nad Zápačou – Papajovci – Makov, Kopanice (trasa)

Druhý deň máme v pláne prechádzku na opačnom konci makovského chotára. Na začiatok trasy v miestnej časti Makova – Kopanice, sa presúvame opäť autami. Rovno na začiatku modrej značky je miesto, kde sa dajú nechať autá.

Stúpame po modrej značke širokou poľno-lesnou cestou do osady Kršlisko. Tu pauzujeme pri malebnej kaplnke nad domami. Podľa informácií k fotke od nášho autora Zdena, bola pôvodná kaplnka postavená okolo roku 1900. V roku 1940 bola miestnym urbárom pristavená nová zvonica. A potom v roku 1993 bola kaplnka aj zvonica zrekonštruovaná a nanovo vysvätená. V kaplnke sa nachádzajú sochy sv. Petra a Pavla. Po spoločnej fotke sa časť partie odpája a vracia naspäť, zvyšok pokračujeme naspäť na modrú značku. Podchádzame Papajovu Kykulu (996 m), míňame opäť pár malebných dreveníc, a potom sa slníme na suchej tráve v sedle pri rázcestí U Lovásov.

Naším cieľom je osada Gregušovci na hlavnom hrebeni. Ľubo si spomína na svoj výlet v týchto končinách a množstvo blata, ktoré bolo na červenej značke. Preto sa rozhodujeme obísť hrebeň zvážnicou popod červenú značku, pričom vyjdeme na hrebeň kúsok za osadou Gregušovci. Lenže, asi aj tu sa intenzívne ťažilo v poslednej dobe. Zvážnica je plná blata a obchádzanie blatistých úsekov nám dá dobre zabrať. Na hrebeni preto opäť oddychujeme, vychutnávajúc si okolité výhľady. Osada Gregušovci je trochu pod hrebeňom na južnej strane. Značka priamo cez ňu nevedie. Odbieham si tam so Soňou a s Vilmou na hrudi, nech si aspoň nafotíme zopár dreveníc.

Po návrate na červenú značku mierime ponad osadu Gregušovci k rázcestiu „Nad Zápačou“. Cestou míňame „Dolmen života a smrti“, dielo Milana Greguša umiestnené rovno nad osadou, ktoré je súčasťou Galérie v prírode. O pár sto metrov ďalej je stodola nad Gregušmi, ktorá môže poslúžiť ako núdzový prístrešok.

Nad Zápačou sa červená značka odpája z hrebeňa. Schádzame ňou tiež. Dnes je tento úsek určite menej blatistý ako traverz, ktorý sme zvolili. Červená značka klesá zvážnicou do Makova – Kopaníc, časť Papajovci, kde sa zastavujeme pri breste u Papajovcov. Chránený listnatý strom má vraj okolo 500 rokov, výšku asi 30 m, obvod kmeňa vo výške 130 cm je 625 cm a pri koreni viac ako 11 metrov. Celý okruh končíme pri našich autách.

Bilancia:

• Prejdené km – 11,
• Prevýšenie – stúpanie cca 400 m, klesanie cca 400 m,
• Chaty – 0,
• Počet dospelých – 14,
• Počet detí – 7,
• Počet psov – 2,
• Počet vypitých pív – nepočítané plechovky.

Výlet č. 3: Keškovanie na moravskej strane

(trasa)

Tretí deň trávime príjemným keškovaním na moravskej strane, hneď za hranicou CZ/SK neďaleko hotela Horal a hotela Pod Javorem (medzi hotelmi je zjazdovka a v lete golfové ihrisko). Väčšina našej trasy vedie príjemnými zvážnicami, stretáme minimum ľudí. Ak máte chuť na asi 8 km dlhú prechádzku, smelo nasledujte naše stopy. Chcem vám dať ale skôr iný tip.

Od hotela Pod Javorem začína Kulíškova naučná stezka. Je to asi 2,5 km dlhý okruh s jedenástimi zastaveniami, vhodný aj pre najmenšie deti. Pri každej náučnej tabuli je zaujímavá úloha pre deti. V rámci našej trasy prejdeme osem zastávok, zvyšné tri sú už mimo, ale aj osem sa nám a najmä našej staršej trojročnej Dite veľmi páčili.

Výlet č. 4 – tajný tip

V roku 2015 počas víkendu vo Velkých Karlovicích som si prešla nenáročný okruh na rozhľadňu Miloňová (846 m). Kto má rád pekné drevené rozhľadne, tak určite s návštevou neváhajte, Velké Karlovice sú od Makova na skok.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek