Trasa

Tatranská Lomnica – Tatranské Matliare – Zubry – NCH Pramenisko (Barčova lúka) – Tatranská Lomnica

Vystupujeme na konečnej v Tatranskej Lomnici. Prejdeme k hlavnej ceste a popri nej po širokom asfaltovom chodníku prejdeme do Tatranských Matliarov. Maťka táto pasáž veľmi nebaví, možno sme mali ísť k údolnej stanici starej visutej lanovky a po žltej okolo hotela Hutník. Na konci Tatranských Matliarov sa hlavná cesta stáča doľava, my ju prejdeme a odbočíme na lesnú asfaltovú cestu. Pri smerovníku si sadáme na boby a Maťko dostáva niečo sladké. Potom vykročíme v oveľa väčšej pohode. Cesta klesá, takže striedavo pomerne bezpracne bežím, ťahajúc Maťka na boboch, pomedzi to ale musí kráčať, aby mi nezmrzol. Každopádne, tempo je niekoľkonásobne rýchlejšie, než minule v čase dozrievania lesných jahôd.

Prichádzame k areálu Medvedia lúka, kde som malému sľúbila čaj. Na moje prekvapenie je areál ohradený s početnými upozorneniami o nevstupovaní. Doma som našla, že Štátne lesy TANAP-u prenajali areál ako nevyužívaný a teraz sa tu konajú detské tábory.

Čaj si teda dáme na ceste. Onedlho prichádzame na križovatku, kde odbočíme doprava popri rybníku. Onedlho sme pri rázcestníku Zubry, kde začína, resp. končí náučný chodník, podľa toho, akým smerom sa vyberiete. Chodník vybudovali Štátne lesy TANAP-u a je prístupný celoročne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Väčšinu trasy budeme kráčať na drevenej lávke nad mokraďou. Nachádzame sa v podmáčanom území porastenom jelšovým lesom, ide o najstarší a najzachovalejší lesný porast tohto typu v Tatrách. V lete tu bola vyslovene húština a množstvo kvetov, teraz je to tu prehľadnejšie, a tiež zaujímavé, iným spôsobom. Po ceste máme niekoľko pekne spracovaných náučných tabúľ. Venujú sa miestnej flóre, faune či tomu, ako podhorská mokraď vznikla. Na pevné podložie z treťohorných ílov sa dostala moréna a štrk z ľadovca. Táto vrstva je priepustná a siaha do hĺbky 5 až 33 metrov, kde už voda narazí na íl a ďalej neodtečie. Mokraď funguje ako špongia, zadržiava zrážkovú vodu a len pomaly ju púšťa do okolia. Tak znižuje riziko povodní.

Okolo nás rastú tiež brezy a množstvo ihličnanov, míňame vývraty veľkých stromov. Malý sa teší z dreveného mloka a dvoch rozhľadní. Teraz v zime, keď sú stromy bez listov, sa z nich dá pekne obdivovať prírodný chaos rašeliniska. Drevený chodník nás vyvedie na Barčovu lúku. Bránička jasnou rečou hovorí, že končí najatraktívnejšia časť chodníka. Náučná trasa ďalej pokračuje do Tatranskej Lomnice. Zisťujem, že je tesne po 13-tej, o polhodinu nám odchádza vlak. To by dieťa mohlo stihnúť domáci obed a ešte zaľahnúť, poteším sa. Snažím sa teda namotivovať Maťka, aby sme si švihli a stihli vlak. Bude treba trocha pobehnúť, ale viem, že malý na to kondičku má. Ak bude ochota, tak to stihneme.

Prechádzame cez štátnu cestu a hustejší lesík. Vyjdeme na lúku s výhľadmi na Skalnaté pleso a okolité štíty. Tu sa úspešne zosánkujeme k potoku bez toho, aby sme doň čľapli. Prebehneme cez lávku, okolo hotela a pri botanickej záhrade TANAP-u odbáčame doľava. Ešte ďalší rýchly pochod cez Tatranskú Lomnicu a onedlho pohodlne sedíme vo vlaku, spokojní s výletom. Za celý deň sme stretli len troch ľudí, takže naše očakávania aj v tomto smere boli splnené.

Súvisiaci článok

Letná verzia túry

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek