Z Bratislavy vyrazíme do Malaciek a odtiaľ k Studienke. Za ňou sa zastavujeme pri opustenom tehlovom komíne. Mapa o tomto mieste hovorí ako "komíne býv. lihovaru". Na mieste sa nedá zistiť nič a geoskrýša, ktorú sme tu našli, sa venuje najmä firme, ktorá takéto komíny stavala. Vraciame sa do auta a presúvame sa ešte kúsok ďalej na križovatku. Tu nechávame auto obďaleč chovateľov dravých vtákov. Popri dravcoch, ktoré nás sledujú spoza plota, smerujeme do lesa úzkym chodníkom pomedzi kríky.

Lesný vláčik zvážal drevo a poľnohospodárske produkty

Po pár metroch vychádzame pri peknej močarine, akurát že tu je veľmi málo vody. Prechádzame cez mostík a vyberáme sa doprava k akejsi tabuli. Na nej nie je nič, možno sa tu chystá nejaký náučný chodník. Pokračujeme rovno. Okolo nás je vysoký borovicový les. Rovno pôjdeme prakticky stále, lebo tak to už v záhorských hospodárskych lesoch chodí. Sú pretkané cestami, ktoré sa pretínajú v pravých uhloch. Extra divočinu tu nečakajte, no je tu viacero prírodných rezervácií, najmä v podmáčaných lokalitách. Jedna z nich je aj naším dnešným cieľom.

Onedlho narazíme na ďalšiu stopu civilizácie. Po ľavej ruke sa zjaví úplne očividný násyp lesnej železničky. Neskôr k nemu objavíme náučnú tabuľu. Železnička zvážala drevo a poľnohospodárske produkty na prekladisko k železnici na trati Bratislava - Břeclav pri Moravskom Sv. Jáne. Bola v prevádzke v rokoch 1919 - 1947 s dĺžkou trate 18 km, mala dve vetvy.

Teleso trate je celkom dobre priechodné, a tak kráčame po ňom a hráme sa s Maťkom na vláčik. Keď sa stratí, pokračujeme po zvážnici. Odbieham si odfotiť čistinku s mladými brezami. Potom sa pripájame k náučnému chodníku Lakšárska Nová Ves - Tomky. Je tu aj besiedka. Slávnostne vyťahujem varený obed a potom zisťujem, že lyžičky ostali doma... Uspokojíme sa teda s tyčinkou a duševnou potravou, čítame okolité náučné tabule.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Duny putovali Záhorím, kým Mária Terézia neprikázala sadiť borovice

Nachádzame sa v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Bola vyhlásená v roku 1989. Územie Záhorskej nížiny bolo v minulosti formované najmä veternou činnosťou. Západné vetry vyvievali piesok z nív Moravy a Dyje. Piesočné duny tu vytvárajú kopce a v priestore medzi nimi sa na nepriepustných vrtvách hromadí voda. Tak vznikli zamokrené stanovištia, ktoré sú tu predmetom ochrany, ako píšem vyššie.

Duny putovali Záhorím do 18. storočia. Až Mária Terézia prikála vysádzať borovice, aby tomu zabránila.

Na skok od besiedky sa už pred nami objavuje vodná hladina Červeného rybníka. Dôvodom ochrany tejto lokality je slatinná jelšina a zvyšok slatinnej lúky. Je súčastou európskej sústavy chránených území NATURA 2000.

Na tabuliach sa dočítame, čo všetko tu rastie a žije. Napríklad jelša a vŕba, zvyklo tu rásť aj lekno s typickými bielymi kvetmi, no vodná hladina zarastá, a tak sa mu veľmi nedarí. Zo živočíchov by sme mohli vidieť žaby a vážky. No nevidíme nič, len niekoľko stromov nesie neomylné stopy po bobrích zuboch.

Aj tu sme chceli hľadať geoskrýšu, no nie je tu signál. Vraciame sa rovnakou trasou. Musíme najmä kvôli dieťaťu vyriešiť obed. Nabudúce skúsime v tejto lokalite vymyslieť nejakú dlhšiu trasu.