Informácie od známeho, ako aj z internetu bohate stačili na to, aby sme sa na toto miesto vydali aj bez mapy. V slnečné doobedie preto vyrážame do Hronskej Breznice. Pri miestnom obchode objavujeme prvú tabuľu náučného chodníka, ktorý vybudovali nadšenci z miestneho občianskeho združenia Demian. Pre istotu si fotím mapku. Vzhľadom na minimalizáciu sociálneho kontaktu sa rozhodujeme potiahnuť autom ešte kúsok vyššie, k miestnemu cintorínu nad dedinou. Zaparkujeme na malom parkovisku a vyrážame.

Náučný chodník Spoznaj a chráň v Štiavnických vrchoch

Hronská Breznica – sedlo Demiana – Demian, vyhliadka a späť

Chodník je nenáročný a mierny. Ideme povedľa elektrického vedenia a o chvíľku prídeme k tabuli č. 2. Na blízkej lúčke si dávame prvú prestávku. Pokračujeme ďalej až vyjdeme na nádhernú lúku s krásnymi výhľadmi. Damiánko s Maťom objavujú blízky posed, ja sa kochám pohľadom na Štiavnické vrchy, NPR Boky, či Pustý hrad. Pohýname sa ďalej.

Pred nami sa črtá zalesnený kopec s pár obnaženými miestami. Tušíme, že je to cieľ našej cesty. Tabuľa č. 3 sa nachádza na konci lúky, odkiaľ pokračujeme lesnou cestou až sa napojíme na zelenú turistickú značku, ktorá vedie tiež z dediny. Odteraz sledujeme dve značky a vďaka výbornému značeniu (na niektorých miestach sú na dreveným paliciach, či stromoch aj nápisy s názvom „Náučný chodník“) nemáme problém a lesom pozvoľna stúpame až prídeme k tabuli č. 4. Tu je malá studnička a niekoľko lavičiek a stoličiek. Studnička má malý prietok, ale vzhľadom na veľké sucho, to poteší. Zrazu začujem čudný zvuk... Veľké praskanie konárov. Srdce mi bije ako splašené, Damiánko to nevníma a Maťo si sedí s kľudom Angličana. Začnem kričať, na čo mi Maťo povie, že to iba padol konár zo stromu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pokračujeme hore lesom, chodník je strmší, ale dá sa zvládnuť. Popri chodníku sa začnú zjavovať rôzne balvany a kamene. Prídeme k ihličnatému lesu, ktorého stredom vedie chodník. Cítime sa ako v tuneli, alebo zázračnej stromovej aleji. O chvíľku sme pri strome s tabuľkou Demian. Tu sa chodník delí, zelená značka ide doľava a pokračuje až do Šášovského Podhradia. My odbočujeme doprava. Ideme stále lesom, až prídeme k zaujímavému stromu. Zvnútra od koreňov je už celý dutý a deravý, ale napriek tomu stále žije. Fotka a ide sa ďalej.

Skalných útvarov pribúda a o chvíľku sme na výslní vrcholovej skalnej vyhliadky. Bralnatý vrch je tvorený andezitovými aglomerátmi. Je tu posledná piata tabuľa náučného chodníka, vrcholová kniha a tabuľa s nákresom a popisom výhľadu. A je naozaj nádherný – Kremnické vrchy, malebné dedinky učupené v kopcoch oproti, rieka Hron, Vtáčnik, či v diaľke sa týčiace stále zasnežené Nízke Tatry. Ešte malý prieskum miniatúrneho skalného okna a niekoľkých brál na hrebeni a ideme dole.

Zostup je rýchly, Damiánko sa hrá na lietadlo a priam letí, miestami sa šmykne a padá na zadok. Našťastie nie bolestivo, berie to s humorom a pripomína mu to šmýkanie na šmýkačke. O chvíľu sme pri mieste, kde sa trasa náučného chodníka napájala na zelenú značku. Dolu pokračujeme po zelenej turistickej značke, ktorá nás strmo vedie na okraj dediny. Odbočujeme doprava a sme na asfaltke vedúcej hore k cintorínu a k nášmu autu.

Zhodnotenie

Máme za sebou krásny výlet výborne značeným chodníkom popri zaujímavých miestach, s nádhernými výhľadmi a dĺžkou aj prevýšením, ktoré zvládnu aj malí turisti. Keďže nerada chodím späť rovnakou trasou, oceňujem možnosť urobiť si okruh. Výstup odporúčam po trase náučného chodníka, je to miernejšie.