Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Kríž na Ždiari
Kríž na Ždiari Zatvoriť

Túra Kríž nad Telgártom na Voglovom chodníku

Pandémia nás trošku prikovala doma, a tak som sa dostala aj k tomu, že som si pozrela fotky v archíve Rádiovíkendu RTVS a narazila som na peknú reportáž o Telgárte. Len čo sa pravidlá trošku uvoľnili, vybrali sme sa nový chodníček otestovať, či by mohol byť náhradou pre drobcov, keď sa ockovia s mamami vyberú na veľký cieľ na Kráľovej holi. Test dopadol pozitívne.

Vzdialenosť
8 km
Prevýšenie
+301 m stúpanie, -301 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 19.05.2020
Pohoria
Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
Trasa
Voda
studnička pod kaplnkou v doline Zubrovice
Doprava
Telgrát (vlak, bus, odstavná plocha za základnou školou)
SHOCart mapy
» č.475 Nízke Tatry - Chopok, … (1:40.000)

Ak sa povie Telgárt, každému nadšenému turistovi sa objaví pred očami červený stupák a vysielač na Kráľovej holi. Čo však, ak príde do Telgártu rodinka s deťmi alebo skupinka dospelých nerovnakej výkonnosti? Zdatní sa vyberú na Kráľovku a ostatní sa bezcieľne motkajú popod viadukty. Tak toto je minulosťou. Nová dominanta Telgártu ponúka pre pohodlnejších, menej zdatných či rodiny s deťmi absolútne ekvivalentný zážitok k výstupu na Kráľovu hoľu.

Nový okružný náučný chodník ku krížu na kopci Ždiar má všetko – strmé stúpanie (ale len tak akurát, aby sa dalo zvládnuť), mäkké lesné chodníčky, širokú kamenistú zvážnicu, čučoriedie popri ceste, peknú studničku, žblnkotajúci tok Zubrovice a najmä prekrásne, temer kruhové výhľady do dolín, ale aj na vrcholy Kráľovej skaly a Kráľovej hole.

Štart i cieľ je pri turistickej orientácii na námestí v strede obce pri obchode. Vyberáme si trasu proti smeru hodinových ručičiek, aby sme úzkym chodníkom stúpali a pohodlne po širokej ceste pri potôčiku klesali. Popri pošte odbočujeme do úzkej ulice medzi domy, na najbližšom rázcestí odbočíme doprava (trošku slabšie je to tu značené) a o chvíľu opäť doľava sa po poľnej ceste dostávame k železničnému násypu. Prejdeme podchodom a ocitáme sa uprostred Telgártskej slučky. Za nami prechádza trať po vysokom násype v pokračovaní betónového viaduktu nad tunelom, naľavo po chvíli vchádza do špirálového tunela, aby sa popod zem niekde pred nami stočila temer o 360 stupňov a vyšla spodným portálom tunela Kornela Stodolu (brat Aurela Stodolu) pri železničnej zastávke Telgárt, penzión pod viaduktom.

Poľná cesta nás vedie cez krásnu lúku pod les. Za malým kameňolomom po pravej strane chodník odbočuje tesne za elektrickým vedením doprava nahor (tiež horšie značené, značka je na stĺpe elektrického vedenia z opačnej strany). Konečne sa pripájame k tzv. Voglovmu chodníku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Trošku z histórie

Predtým, než si povieme, kto bol Vogel, si musíme pripomenúť, ako vznikol názov Telgárt – pochádza z nemeckého slova Tiergarten. Dnes má toto slovo význam zoologická záhrada, ale jeho pôvodný význam zrejme označoval oblasť bohatú na zver. Preto sa tu oddávna pestovalo poľovníctvo a na poľovačky sem chodili prominenti všetkých režimov. Až do roku 1928 spravovali celé Horehronie veľmi rozumne Coburgovci. Popod vysokohorské tatranské lesy bol vybudovaný poľovnícky chodník, ktorý slúžil poľujúcim návštevníkom. Po smrti dediča rodiny prehrali súdny spor s Československou republikou a svoje majetky museli opustiť. Prominentné poľovačky však v regióne pokračovali. Vyššia pražská spoločnosť a smotánka navštevovala revíry až do rozpadu Československa (napr. Dr. Voženílek - prezident Pozemkového úradu, Jan Syrový – generál a predseda vlády).

Kto bol Vogel?

Johann Vogel bol správca poľovného revíru, ktorého zo Štajerska povolal na svoje panstvo v Tatrách sám knieža Christian Kraft Hohenlohe - Öhringen, nemecký princ. Tu veľmi úspešne spravoval bohatý tatranský revír. Ján (Johann) Vogel mal dvoch synov, ktorí kráčali v otcových šľapajách. Princ Hohenlohe po smrti svojej manželky odišiel do Maďarska a s ním aj obľúbené služobníctvo. Na slovenskej scéne sa spomínaný Johann Vogel mladší objavuje po vzniku Slovenského štátu. Ako príslušníka árijskej rasy ho povolali spravovať lukratívne poľovnícke revíry, ktoré nemecká generalita hneď po vzniku Slovenského štátu zabrala. So zapojením miestneho obyvateľstva dal Vogel existujúci chodník rozšíriť a upraviť tak, aby po ňom mohla chodiť malá brička ťahaná jedným koňom a pohlavári nemeckej ríše (medzi inými aj Himmler a Ribbentrop) mohli pohodlne poľovať. Chodník sa udržiaval v pôvodnej dĺžke až temer po Bacúch. (Za vyčerpávajúce historické informácie chcem poďakovať webovej stránke Lesov SR, ako píše autor - aj táto časť našej minulosti je súčasťou našich dejín).

Po vojne chodník, ľudovo prezývaný Foglak, nikto neudržiaval, až na viacerých miestach temer zanikol. Časť z neho sa rozhodli Telgártčania obnoviť a sprístupniť turistickej verejnosti. Tak teda kráčame po peknom upravenom chodníčku zarezanom v strmom svahu a pohodlne stúpame. Pod nami je hlboká dolina Zubrovice, ktorou sa budeme vracať a nad ňou sa postupne, ako naberáme výšku, objavuje bralo Kráľovej skaly a vysielač Kráľovej hole. Deti sa tešia fľakom snehu, ktoré môžu rozoznať na svahoch Kráľovej hole. Prichádzame do sedla Tri mosty. Vychádza z neho niekoľko ciest. V diaľke rozoznávame turistický smerovník – patrí cyklotrase vedúcej z Pustého Poľa. Je odtiaľ nádherný výhľad do Popradskej kotliny, na kopce Slovenského raja napravo a na Martalúzku naľavo. My pokračujeme po typickom tatranskom chodníku pomedzi čučoriedie akoby naspäť, ale pritom strmšie stúpame na hrebienok kopca Ždiar. O chvíľu sa pred nami objaví veľký drevený kríž.

Sadáme si na betónovú základňu kríža všetci v jednom rade s očami upretými na Telgárt pod nami a hrebeň Slovenského rudohoria pred nami. Stačí však podísť pár metrov smerom nadol a pomedzi dorastajúce stromy zazrieme elegantné oblúky Chmarošského viaduktu.

Je krásne počasie, tak nás nič nepoháňa ďalej. Obzeraním a objavovaním detailov výhľadu strávime temer hodinu. Nastal čas vrátiť sa do sedla Tri mosty. Chodník, po ktorom sme prišli, sa nám veľmi páčil, ale chceme si prezrieť aj dolinu Zubrovice, tak sa vydávame po širokej kamenistej ceste. Najprv kúsok po vrstevnici a po prudkej zákrute doľava začíname prudšie klesať. Sprava priteká potok Zubrovica, ktorý pramení vysoko nad nami, až tesne pod Kráľovou hoľou v sedle Snehová jama. Deti si odskakujú k potôčiku a obdivujú krásne kytice záružlia, ale už aj modrých nezábudok.

Odrazu zľava steká v kaskádach po strmom svahu potôčik. Stačí zdvihnúť hlavu a zistíme, že je to mimoriadne silný prameň. Vedie k nemu úzky chodníček a voda sa zo žliabku naberá priamo na improvizovanom mostíku. Nad prameňom je maličká kaplnka vyzdobená kyticami umelých kvetov, ale ktosi sem dal do vázy aj čerstvé púpavy. Tesne nad dedinou sa pripájame k červenej značke a spoločne prichádzame opäť na hlavnú ulicu v Telgárte.

Záver

Celá vychádzka nám aj s posedením pri kríži trvala temer 4 hodiny, ale podľa smerovníka by sa dala zvládnuť za necelé 2,5 hodiny. Kto by sa ale z takého nádherného miesta ponáhľal. Nabažili sme sa horského prostredia, aj výhľadov. Dá sa povedať, že okruh je plnohodnotnou alternatívou pre tých, čo si na výstup na Kráľovu hoľu netrúfnu. Možno by sa dalo aj v sedle Tri mosty potúlať po existujúcich a evidentne autami dosť využívaných cestách a objaviť nové výhľady do dolín a pohľady na vrcholy nad nami. Závisí to len od toho, koľko času tu turista chce stráviť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie