Trasa

Smolenice, les. závod – Smolenický zámok – Záruby, sedlo – Záruby – Rázcestie nad Čertovým žľabom – Vlčiareň - NCH Molpír – Smolenice, les. závod

Túru začíname v Smoleniciach pri kostole, je tu neveľké parkovisko, už dosť plné, ale ešte nájdeme miesto. Koronavírus vytiahol ľudí na čerstvý vzduch, tak sa psychicky pripravujeme na väčší počet turistov.

Od parkoviska stúpame asfaltkou, potom lesnou cestou k Smolenickému zámku. Zámok je teraz pochopiteľne zavretý, minulý rok som ho navštívila s menším synom. V zámku je zaujímavá expozícia kočíkov a parádny výhľad z veže. Nadšencom histórie odporúčam aj múzeum v obci. Dajú sa tam pozrieť 6 000 rokov staré vykopávky. Celý článok si môžete prečítať tu.

Teraz sme vo dvojici so starším. Od zámku pokračujeme po modrej značke pekným lesom plným medvedieho cesnaku. Chodník sa vinie v záhonoch bielych kvetov, vyzerá to tu ako v parku. Miernym stúpaním sa blížime k rázcestníku na hornom konci Čertovho žľabu. Žľabom sa plánujeme vracať. Vôbec, na dnes máme celkom impozantný plán, ktorý zahŕňa viacero krásnych miest Smolenického krasu. Najprv chceme vyjsť na vrchol Zárub, pokračovať po skalnom hrebienku na hrad Ostrý kameň, vrátiť sa do sedla pod Zárubami, zbehnúť Čertovým žľabom k Vlčiarni a potom náučným chodníkom cez hradisko Molpír opäť ku kostolu. To je už v podstate "dospelácka" túra, no malý má dobrú kondičku a je zvyknutý.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nečakaná pľušť na hrebeni

Onedlho sme pri sedle pod Zárubami a stúpame hore. Dieťaťu sľúbim piknik na kopci a to ho tak motivuje, že hore vybehneme za 18 minút namiesto 30. Doteraz bolo oblačno, ale teraz vyšlo slniečko, takže zhadzujeme vrstvy a s nadšením si fotím okolitý les, na ktorý mi zasvietilo. Rôzne pokrútené stromy rastú na kopách skál v riedkom lesíku. Pripája sa k nám červená značka, ktorá sem vedie od Havranej skaly. Havrania skala je veľmi pekné miesto s výhľadmi, na ktoré sa dostanete po žltej značke od smolenickej stanice.

My sme onedlho na Zárubách, najvyššom vrchole Malých Karpát, s nadmorskou výškou 768 metrov nad morom. Výhľady odtiaľto sú dosť obmedzené. Okolo je dosť spoluturistov, tak Kubkovi navrhnem piknik až niekde kúsok ďalej.

Sprava sa blížia sivé oblaky a len čo si vytiahneme nejaké jedlo, začína pršať. Rýchlo dojeme, obliekame bundy a hýbeme sa ďalej po červenej. K dažďu sa pridáva aj silný vietor a začínam mať pocit ako na nízkotatranskom hrebeni. Malý sa sťažuje, že ho oziabe. Nuž, začiatkom mája do Malých Karpát mama rukavice naozaj nezobrala. Kubko sa napokon zastaví a chce sa vrátiť. Zjavne je vo veľkej nepohode, možno viac psychicky než fyzicky. Nemienim mu však turistiku zhnusiť, navyše v takomto počasí vandrovať po otvorenom skalnatom hrebeni, ktorý nás čaká, nie je ktoviečo. Tak sa teda otáčame. Minulé leto deťom vôbec neprekážali každodenné búrky, ale dnes to akosi nejde.

V Čertovom žľabe

Rekordne rýchlo zbehneme dole. Nad Čertovým žľabom sa počasie zlepšuje. Malý už netrvá na tej istej ceste k autu, ale ochotne sa vnorí do žľabu. Ide o prírodnú pamiatku, vyhlásenú na ochranu ojedinelého geologického útvaru, skalného žľabu kaňonovitého rázu a krasových foriem. (Zdroj) Platí tu 5. stupeň ochrany. Roklina je naozaj krásna, plná väčších či menších skál, s dierami. Keby som tu nakrúcala film o čertoch, niektorá z nich by mohla pokojne byť otvor do pekla. Cez zamachnatené balvany ležia popadané stromy. Škoda, že nie je hmla, to by tu ešte len malo tú správnu atmosféru. Po daždi musíme dávať pozor, kamene sú šmykľavé.

Zo žľabu sa vynoríme pri tabuľke o prírodnej pamiatke, ktorú sem asi niekto priniesol z budúcnosti. Nehovorí sa na nej o 5. stupni ochrany, ale A zóne, no Malé Karpaty zatiaľ nemajú zonáciu. Nie že by to niečo menilo na tom, že ide o bezzásahové územie.

Po pár minútach v cesnakovom lese prichádzame na lúčku, odtiaľto sa dá ísť buď na Jahodník, alebo na spomínanú Vlčiareň. My si rozbalíme náš piknik, pretože vyšlo slnko, no dlho sa z neho netešíme, oblaky opäť vyhrávajú. Aspoň nám neprší na jedlo. Zvyšok dňa je polooblačno.

Na tomto kopci mohlo v hradisku bývať až 500 ľudí

Samozrejme sa teda ešte nevraciame k autu a asi v polovici cesty medzi Vlčiarňou a zámkom odbáčame na náučný chodník Molpír. Značná časť chodníka vedie po skalnej hrane nad dolinou Hlboča. Výhľady do nej sú parádne. Vpravo je ukončená amfiteátrom so skalami, tadiaľ tečie jediný malokarpatský vodopád Hlboča. Napravo vytŕča vrchol Čelo. Na druhej strane sa pozeráme na obec Smolenice.

Pekne sa vyčasilo a teplo vylákalo von jašteričku zelenú. Je to krikľavý živočích s telom sfarbeným na zeleno a papuľou do tyrkysova. Obyčajne rýchlo šibnú do nejakej diery, ale táto chvíľu zapózovala.

Potom už len vychádzame na vrcholovú časť chodníka. Lúka pod nami je bez stromov, ak tomu dobre rozumiem, pre lepšiu predstavu, ako hradisko kedysi vyzeralo. Zaberalo celý kopec, jeho ďalšie časti sa nachádzajú v lesíku naľavo. Lúku spásajú dvojfarebné, bielo-hnedé kozičky. Je odtiaľto parádny výhľad na hrad a celé okolie. Nižšie sú dve zrubové obydlia, koré sú súčasťou náučného chodníka.

Hradisko pochádza zo staršej doby železnej. Mohlo v ňom bývať 400 až 500 ľudí a zaniklo náhle, zrejme pri vojenskom konflikte. Na pravej strane vidíme pevnostný múr. Sme medzi druhým nádvorím a akropolou, tento múr patrí medzi najdôležitejšie pozostatky kamenných architektúr Molpíra.

Schádzame vľavo okrajom borovicového lesa. Na spodku býval vstup do tretieho nádvoria. Môžete sa tadiaľto iným chodníkom vrátiť zase hore. My pokračujeme k zrubovým stavbičkám, do jednej vchádzame. Vo vnútri nie je nič okrem suchého sena na podlahe. Cestou dole míňame ďalšie náučné tabule. Dláždený chodník končí takmer na parkovisku pri veľkom sadrovom modeli hradiska. Veľmi dobrá pomôcka na urobenie si predstavy, o aké rozľahlé sídlisko išlo.

S výletom sme napokon spokojní, aj keď sme neabsolvovali pôvodný plán. Záruby, Čertov žľab a Molpír na zaujímavú detskú túru postačili. Komu by sa málilo, okrem ostatných tipov z článku dopĺňam ešte jaskyňu Driny s veľmi peknou výzdobou.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek