Tretí októbrový víkend 2019 sa črtá krásne stabilné počasie na horách. Lepšie to podľa predpovede vyzerá v Rakúsku, a tak sa bleskovo rozhodujeme stráviť sobotu a nedeľu detskou turistikou pod Schneebergom. V sobotu si vyjdeme na západnú časť planiny Hohe Wand – Gelände, v nedeľu cez Dürre Leiten k Edelweisshütte.

Sobota: Okruh na Gelände zo sedla Grünbacher Sattel

Grünbacher Sattel – Hausstein – Imnitzersteig – Geländehütte – Franz Fassl Steig – Grünbacher Sattel

Celú cestu z Bratislavy ideme v hmle a v mrholení. Keďže vieme, že v mestečku Puchberg am Schneeberg budeme spať, nikam sa neponáhľame a pod kopcom parkujeme až tesne pred obedom. Máme šťastie, práve v sedle Grünbacher Sattel (678 m) vychádzame z hmly a z mrholenia do krásnej slnečnej farebnej jesennej krajiny. Vedľa Gasthausu Zum Gollni parkujeme na poslednom voľnom mieste tak, aby sme neblokovali miesta pre hostí. Balíme veci aj deti a vyrážame, smer Gelände. Najprv poľnou cestou, s výhľadmi na dominantu oblasti, na spomínaný Schneeberg. Neskôr sa noríme do lesa, kde chceme trafiť chodník pod Hausstein. Ale netrafíme ho, a tak k Haussteinu prichádzame okľukou po lúkach a lesnej ceste.

Hausstein je krásny skalnatý kopček, dokonca je na ňom aj ostrý hrebienok. Matúš vybieha hore po kešku, zatiaľ čo oddychujem s deťmi v tráve a kochám sa pohľadmi na skalu. Následne vybieham pre zmenu ja Krumböcksteigom po ďalšiu kešku, kým ma Matúš s deťmi čakajú na zvážnici. Dalo by sa ísť rovno touto trasou hore k chate, sú to pekné serpentíny, ktorými sa rýchlo naberá výška, ale geocaching nám pre dnešok určil ako hlavnú výstupovú trasu Imnitzsteig, ktorý stúpa na Gelände od severu. Takže sa vraciam dole a neznačenou zvážnicou sa pripájame na spomínaný Imnitzsteig. Trasa stúpa lesom, približne v 2/3 trasy nás prekvapí naozaj strmý úsek, ktorý sa prekonáva strmými serpentínami. Potom sme hore na planine a pohodovým terénom prichádzame k chate Geländehütte (1023 m), ktorá má parádnu polohu na okraji strmého zrázu, s výhľadom na celé údolie pod masívom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Rakúske chaty máme radi kvôli jedlu a pivu. Ale táto chata nás až tak neohúrila. Dávame si hrachovú polievku ako z bujónu, ktorá je ako jediná polievka v ponuke, okrem toho majú samé párky a klobásy, na ktoré vôbec nemám chuť. Tak k polievke len pivko a dotláčame sa koláčikom z vlastných zásob. Po neskorom obede preskúmame okolie chaty. Na západ od nej je parádna vyhliadka Fritz Seiser Ruhe – celé údolie máme ako na dlani, samozrejme aj s dominantným Schneebergom. Východne od chaty je vrcholový kríž, od ktorého máme vzdušný pohľad na Grünbach am Schneeberg, ktorý je rovno pod nami. Dole v údolí sa prehadzujú hmly, my sme nad nimi, je to krása, neviem, čo skôr fotiť! Neďaleko kríža je socha, ktorá určite zaujme deti - vysoký medveď. Tak dáme imaginárny súboj, ako postavička miestneho, bojujúca s macom, a potom sa poberáme hrebienkom smerom na severovýchod.

Pred nami sa vypína Grosse Kanzel (Veľký kanceľ, 1052 m), ale až naň dnes nejdeme. Z bezmenného sedielka schádzame po Franz Fassl Steig smerom dolu. Ešte si odbiehame za jednou keškou na Eselsteig trochu naspäť do kopca. Ním potom zídeme ponad Grünbach a popod skaly cez lúky až k autu v sedle Grünbacher Sattel. Nocľah máme v nízkonákladovom penzióne Gasthof Krumböchhof pred Puchbergom, kde sme prekvapivo úplne sami.

Parametre trasy: 8 km, 439 m prevýšenia (bez môjho odbehnutia Krumböcksteigom)

Nedeľa: Okruh z Losenheimu

Losenheim (parkovisko pri lanovke Schneebergseilbahn) – bezmenná výhľadová skala na Schneeberg – po značke smerom na Mamauwiese, ale na hrebeni pokračovať smerom na Durre Leiten – Almreserlhaus – Fadensattel – Losenheim

V nedeľu máme na pláne menší okruh bližšie k Schneebergu, z Losenheimu. Lenže Matúša ráno tak sekne, že nie je pomaly schopný chôdze. Buď ideme rovno domov, alebo sa na dnešný výlet rozdelíme. Počasie je nádherné, domov sa mi veru nechce, a tak na moju trasu beriem mladšiu Vilmu, a Matúš sa so staršou Ditou vyvezie lanovkou Schneebergseilbahn k Edelweisshütte a tam sa niekde stretneme.

Z parkoviska pod lanovkou schádzam kúsok po ceste naspäť k penziónu Gscheiderhof (831 m), poza ktorý vedie chodník hore do lesa. Na bezmennú skalnú vyhliadku sa donavigujem vďaka keške. Terén je strmý, ale zvládnuteľný aj s dieťaťom na hrudi. Hore na vrchole je trochu rozpadnutá lavička, ale čo je podstatnejšie, je tu aj nádherný výhľad na Schneeberg. Oplatilo sa sem zájsť. Vilmu nechávam na lavičke a zatiaľ hľadám kešku. Chvíľu mi to trvá, ale nakoniec ju mám, super. Tak šup dieťa naspäť na hruď, zísť strminou dole. Vrátim sa na značku a pokračujem lesom hore smerom na Mamauwiese. V jednom bode sa trasa rozdeľuje. Doprava sa ide na Mamauwiese, kde je obľúbená chata, doľava sa dá dostať rovno na hrebeň smerom na Dürre Leiten a Edelweisshütte. Touto trasou sa vyberám ja. Vilma mi zatiaľ na hrudi zaspala. Väčšinou sa tak stane počas pravidelného stúpania do kopca, keď mi srdce bije o niečo rýchlejšie. Chodník vedie celý čas v lese, asi pol kilometra pred Dürre Leiten je oživený peknou vyhliadkou smerom na Mamauwiese a okolité lesy. Na vyhliadke sa mi Vilma budí, a tak si dávame prestávku. Aj tu mám kešku, ale práve sa tu usadila veľká viacgeneračná rodina v krojoch. Ak chcem hľadať nenápadne, tak musím počkať, kým odídu. Našťastie sa nezdržiavajú dlho. Po nájdení kešky pokračujeme aj my dve ďalej. Na Dürre Leiten (1249 m) sa vychádza z lesa na veľkú lúku Putzwiese.

Na lúke posedáva dosť ľudí, je to krásne výhľadové miesto na severnú stenu Schneebergu. Aj my sa chvíľu pokocháme, a potom schádzame k chate Almreserlhaus (1222 m), kde na nás čaká Matúš s Ditou. Tí sa pohrali na ihrisku pri údolnej stanici lanovky, potom sa vyviezli hore, pohrali sa aj tam a pomalým tempom prišli na chatu. Chceme si tu dať obed, ale veľmi rýchlo zisťujeme, že obsluha trochu pokrivkáva. Neodrádza nás to, hoci na obed čakáme príliš dlho na rakúske pomery, dokonca časť našej objednávky zabudnú. Možno to je tým, že väčšiu časť kapacity chaty zabrala už predtým spomínaná viacgeneračná krojovaná rodina, ktorá tu má oslavu. Pozitívom aspoň je, že vyťahujú hudobné nástroje a niečo zahrajú.

Po dlho trvajúcom obede sa Matúš s Ditou opäť poberajú na lanovku, ja s Vilmou schádzam zo sedla Fadensattel pešo dole. Zostup je strmý, sem-tam po klzkých kameňoch v lese, ale inak celkom rýchly. S Matúšom a Ditou sa stretáme opäť na detskom ihrisku pod lanovkou. Ja ešte stále nemám dosť, a tak odbieham po inú kešku venovanú menšiemu vodopádu poniže parkoviska, ale je sucho, teraz netečie nič. Rada by som stihla aj väčší vodopád Sebastianfall, ale to časovo nevychádza, a tak si ho nechávame na inokedy.

Parametre trasy: 6 km, 500 m prevýšenia

Celkovo hodnotím oba výlety ako veľmi pohodové a nenáročné. Samozrejme prevýšenie sa nedá oklamať, ale je to zvládnuteľné aj s deťmi v nosičoch. Budem rada, ak sa vyberiete v našich stopách.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek