Važecká jaskyňa

V zostave deti, kamarátka Aďa a ja prichádzame k Važeckej jaskyni asi 10 minút pred vstupom, ktorý je o každej celej hodine. Nie je problém naň dostať lístky a naša skupinka nie je ani ktovieako veľká.

Hneď za vchodom deti zaujme maketa veľkého jaskynného medveďa, ktorý tu žil v praveku. O niečo ďalej nás čakajú kosti medveďov, no aj jaskynného leva či nosorožca, ktoré sa tu tiež našli. Zrejme išlo o korisť medveďov. Mohli vážiť 800 až 1000 kilogramov. Važecká jaskyňa je najvýznamnejším náleziskom kostí jaskynného medveďa na Slovensku. Má tiež bohatú kvapľovú výzdobu.

Okruh nebol dlhý, deťom sa rôzne sfarbené kvaple páčili, zvládli aj chvíľku absolútnej jaskynnej tmy. Fotka na pamiatku pri vstupnom portáli a pokračujeme ďalej, teraz turistikou nad Važcom. Doma som si vyhliadla nenáročný okruh, z ktorého v galérii nemáme žiadne fotografie, takže nikto z nás netuší, čo čakať. No niekedy nie je od veci objavovať bez predchádzajúcich predstáv.

Trasa

Važec, Važecká jaskyňa – Važec, ulica Pod Vŕškami – lyžiarsky vlek Birutova – sedielko pod Holým vŕškom – poľana Vŕšky – Okrúhle – poľana Na múre – lúky Klochiarky – Važec, Nižné mlyny (Múrna ulica) – Važec, Važecká jaskyňa

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Spred jaskyne, ak ju máme za chrbtom, sa vyberáme priamo doprava, chceme sa pripojiť na zelenú značku smer Čierny Váh. Po nej stúpame najprv okolo opustenej stavby z unimobuniek, potom okolo peknej skaly. O chvíľu míňame lyžiarsky vlek Birutova. Okolo nás je príjemný ihličnatý les z borovíc a smrekov. Značka nás vedie starou trávnatou cestou paralelne s ďalšou zvážnicou. Je tu tieň a lesné jahody, terén je nenáročný. Prichádzame k sedielku pod Holým vŕškom, kde zvážnica odbočí prudko doprava. V lese je lavička, kde si deti posedia a vyťahujú niečo pod zub.

Potom opäť mierne stúpame. Pod kopcom Krieslo (954 m) nesprávne odbočíme doľava, no rýchlo to zbadáme a vraciame sa na značku. Dostali sme sa na rozľahlú lúku Vŕšky, lemovanú smrekmi, za nimi vytŕčajú štíty Vysokých Tatier. Hlavnú úlohu tu hrajú dve krásne borovice. Tráva je vyzdobená fialovými bodliakmi. Nie je vysoká, asi sa kosí. Deti zaujíma najmä les vľavo, hľadajú ďalšie jahody. Na to, že nie sme ani len v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry, to tu vyzerá oveľa príjemnejšie než na vlastnom území parku.

Na konci lúky necháme zelenú značku odísť doľava a my sa poberáme do lesa Okrúhle. Veľmi príjemná cestička, zdržíme sa na nej dosť dlho kvôli jahodám a aj niekoľkým hríbom. Napokon prichádzame na ďalšiu lúku, kde sa pripájame na modrú cyklotrasu č. 2873. Vľavo sa rozprestierajú ďalšie rozľahlé lúky Na múre, orámované ihličnatým lesom. Dalo by sa tu aj dlhšie potúlať, no je dosť horúco. Chvíľu kráčame po cyklotrase a potom odbočíme prudko doľava na zarastenejší chodníček. Cyklotrasa by nás priviedla naspäť k zelenej značke, no my chceme prísť k Važeckej jaskyni z druhej strany. Podľa mapy by to malo ísť.

Po krátkom pochode lesom vychádzame na užšiu lúku s vyššie siahajúcou trávou, no dá sa tu bez problémov kráčať, aj menšiemu synovi. Potom vychádzame na miesto s najkrajším dnešným výhľadom. Široké lúky Klochiarky, úzky predel lesa, učupený Važec a za ním hradba Vysokých Tatier. Výhľad je parádny, no nemáme veľa času si ho užiť, deti zapli trysky a zmizli v lese na spodnom konci lúky. Tu ich dobehneme a len pekným úvozom schádzame k prvým domom Važca na Múrnu ulicu. Za nimi je už parkovisko s jaskyňou.

Napokon sme objavili veľmi príjemné lokality, kam sa určite ešte vrátime. Kombinácia s jaskyňou bola tiež vydarená.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek