Trasa

Počúvadlianske jazero, ATC – sedlo Krížna – Kordian štôlňa – sedlo Vlčia jama – Bardinova dolina – Tatársky jarok – Počúvadlianske jazero

Parkujeme na platenom parkovisku vedľa Počúvadlianskeho jazera. Zatiaľ je tu celkom miesto. Sumu za parkovanie si už nepamätám, ale nezruinuje vás. Zo susediaceho kempingu počujem hlasné diskohity. My sme spali v osvedčenom kempingu v Banskom Studenci, kde bolo ticho. V sezóne tam vraj býva celkom plno, no my si zásadne na kempovanie vyberáme prechod studeného frontu alebo jeseň, potom máme súkromie.

Vyložíme bicykle a ideme sa pozrieť na jazero. Je to tajch, teda umelá vodná nádrž, vybudovaná kvôli banskému priemyslu, tak ako mnohé iné v regióne Štiavnicka. Zopár odvážlivcov sa kúpe.

My sa poberáme po žltej značke do sedla Krížna. Vedie po asfaltke, čo sa nám s deťmi nepozdáva. Nad cestou to vyzerá na paralelnú zvážnicu, driapeme sa teda s bicyklami tam. Správca parkoviska za nami kričí, že to nie je dobrý nápad, no my sa chceme presvedčiť sami. Po zvážnici to spočiatku ide celkom dobre, akurát nám cestu blokuje zopár konárov po ťažbe. No netrvá dlho a zvážnica je kvôli konárom nepriechodná. Strihneme to teda dole na cestu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po pár metroch vidíme doprava odbočovať ďalšiu cestu, respektíve cesty. Vyberáme si paralelnú s asfaltkou. Cestou míňame lúku posiatu jesienkami, takže si robíme fotopauzu. Cesta potom nečakane stúpa tak, že musíme tlačiť. No statočne potlačíme a čaká nás len klesanie rovno do sedla. Chodníček je úzky, predné koleso mi zo dva razy vyletí mimo neho, ale vždy to nejako vybalansujem. Detváky nemajú žiadny problém.

Od rázcestníka pokračujeme po žltej turistickej značke, ktorá širokou zvážnicou po vrstevnici obchádza Sitno. Hneď na úvod míňame malý vchod do štôlne Kordian, ktorá pripomína banícku minulosť Štiavnických vrchov. Zvážnica sa kľukatí v tieni lesa, doľava máme obmedzené výhľady. Je to príjemné, no trochu monotónne, na pešo by to asi bolo nekonečné. Peších turistov tu ani nestretávame, len cyklistov.

Pri rázcestníku Vlčia jama váhame, či nejsť až na Sitno, no bojíme sa, že by to na Maťka bolo priveľa. Teraz nás na žltej značke čaká iný terén. Namiesto zvážnice úzky chodník, ktorý síce stále vedie prevažne po vrstevnici, no tu dva metre stúpa, tam tri metre klesá. Občas treba pár metrov aj potlačiť. Je to technicky oveľa náročnejšie a prekvapuje ma, ako to zvláda Maťko, ktorý sa len minulý rok naučil bicyklovať. Scenéria sa mení oveľa rýchlejšie než na prvej polovici výletu a je tu aj viac výhľadov. Neďaleko Tatárskeho jarku míňame ďalšiu štôlňu. Posledný úsek trasy vedie po modrej značke príjemným lesom.

Opäť prichádzame k Počúvadlianskemu jazeru. Je tu veľmi veľa ľudí, a tak len rýchlo obídeme jazero zľava okolo hotela a končíme na našom parkovisku. S príjemnou poldennou cyklotúrou sme spokojní, ostalo dosť času na obed a pohodový návrat domov.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek