Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad z Veľkého Plešivca
Výhľad z Veľkého Plešivca Zatvoriť

Túra Na Čachtický hrad a Veľký Plešivec s deťmi

Po minulotýždňových doslova monzúnových dažďoch tento víkend opäť nesľubuje ideálne počasie na turistiku. No aj naši dvaja turisti vedia, že neexistuje zlé počasie, iba zle vybavený turista. S týmto heslom v sobotu ráno chalani mudrujú nad mapou hradov západného Slovenska. Nedosiahnutých cieľov je v nej ešte veľa. Máme záujem o miesta, kde nestretneme veľa ľudí. No okrem hradu by sme sa radi pekne prešli, predýchali pľúca, čo je v "rúškovej" dobe veľmi potrebné. S maminou si balia batohy a ja sa s radosťou pripájam.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+615 m stúpanie, -615 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 17.10.2020
Pohoria
Malé Karpaty - Čachtické Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
Voda
bez prameňov
Doprava
Čachtice (vlak, bus, horné parkovisko pod Čachtickým hradom)
SHOCart mapy
» č.477 Malé Karpaty (1:40.000)

Príjazd volíme cez obec Čachtice, parkujeme na najvyššom parkovisku pod hradom až tesne pred obedom. Stojí tu iba jedno auto. Rýchlo berieme batohy a stúpame k hradu. Stojí v nadmorskej výške 370 m n. m.

Trasa

Čachtice, horné parkovisko - Čachtický hrad - Veľký Plešivec - Čachtice, horné parkovisko

Čachtický hrad - zrúcanina Tajomného hradu v Karpatoch

O chvíľu ho máme pred sebou v plnej kráse. Pred vstupom do hradu sú informačné tabule o hrade, turistické značky, toalety. Vchádzame na nádvorie. Tešíme sa, že hrad sa obnovuje, múry sa reštaurujú. Chlapci by sa najradšej hneď rozbehli "objavovať", no vidíme veľa nástrah. Kupujeme rodinné vstupné za 6,- €. Organizované prehliadky momentálne nerobia, aj kvôli epidemiologickým nariadeniam, aj návštevníkov je tu iba zopár.

Čachtický hrad vznikol ako dôležitá pevnosť tvoriaca súčasť ochrany západnej hranice Uhorska. Tento pôvodne pohraničný hrad dohliadajúci na dôležitý priechod z údolia Myjavy na Považie vybudovali v 60.rokoch 13. storočia na konci skalnatého vápencového hrebeňa, na jednom z ostrých výbežkov Malých Karpát. Založenie sa pripisuje Kazimírovi z rodu Hunt-Poznanovcov. Novoveké dejiny hradu smutne preslávila Alžbeta Bátoriová - známa ako krvavá čachtická pani, zdedila hrad s panstvom v roku 1604 po smrti svojho manžela Františka Nádašdyho.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hrad počas stáročí menil majiteľov aj vzhľad, až v roku 1799 vyhorel a už zostal opustený a zmenil sa na zrúcaninu. V roku 2014 bol po 2-ročnej rekonštrukcii opäť sprístupnený verejnosti. Z viacerých miest vnútri hradu je krásny výhľad na okolie, napr. na koryto rieky Jablonka. Na hlavnom nádvorí je veľká výstavná sieň, ideme pozrieť exponáty, je tu množstvo tabúľ s históriou hradu, o jeho panovníkoch, či rôzne legendy samotného hradu i obce Čachtice. Nechýbajú obrazy a dobové fotografie. Drobizg zaujímajú viac vonkajšie priestory a tak výstavu opúšťame. Vonku prelozíme všetky nádvoria, bašty, nahliadneme do kaplnky, či do hradného väzenia. Či práve tu musela pykať za svoje krutosť aj Alžbeta, to nevieme.

Čachtické Karpaty

Po hodinke hrad opúšťame. Hradný vrch je Národnou prírodnou rezerváciou v pohorí Malé Karpaty, v najužšej časti Malých Karpát, ktoré sa tiež volajú Čachtické Karpaty.

Orientujeme sa pri turistickom smerovníku. Z malého výbežku je nádherný výhľad do okolia. Hrebienkom po modrej značke kráčame k Veľkému Plešivcu. Tento cca 5 km úsek po hrebeni poslednej časti malokarpatského oblúka je veľmi pekný.

Chodník je naozaj pestrý, chvíľu úzky, kde za sebou kráčame ako husi a chlapci sa menia vo vedení. Potom zasa širší. Les je väčšinou listnatý. Hrá všetkými farbami, no v zamračenom dni je scenéria skôr šedivá. Chuť kráčať si nenecháme ani tak pokaziť. Okolo chodníka je množstvo rôznych húb, no nie sme si istí, tak nezbierame.

Cestu máme zopárkrát zatarasenú spadnutým stromom, chlapci sa preliezkam potešia. Pod nohami máme napadané lístie, inde ihličie, či kopu žaluďov. Staré popadané stromy ponúkajú živiny machom, ich svieža zeleň spestrí obrázky okolo chodníka. S deťmi sa hráme hru, kto je aké zviera a čím sa v lese živí a kde by si mohlo urobiť noru, či brloh.

Posledný úsek prechádzame cez prírodnú rezerváciu Plešivec. Výhľad po ľavej ruke sa otvorí, Veľký Plešivec máme pred sebou a stúpame k jeho vrcholu. Zbadáme malú srnu, leží v tráve a vyzerá, akoby bola zranená. No vzápätí vyskočí a šikovne zmizne medzi kríkmi. Všetci máme radosť. Pohľadom vľavo zavadíme o vodnú nádrž Čachtice, i o rovnomennú obec.

Veľký Plešivec

Samotný Veľký Plešivec je nezalesnený vrchol s krásnymi výhľadmi do údolia i okolia. Oproti nám je hrebeň Považského Inovca. Je viac zahalený oblakmi. My sme stále v suchu, hoci to vyzerá tak, že stačí natiahnuť ruku k nebu, potiahnuť za šnúrku a o chvíľku prší.

Na vrchole je kríž, smerovníky a vrcholová knižka. Kubko zapíše celú stranu. Nefúka, tak si môžeme dať oneskorený obed a teplý čaj.

Vidím, že by sme mohli pokračovať ďalej a po modrej by sme zišli do osady Ošmek. Obmedzuje nás miesto, kde parkujeme. Tak sa vraciame rovnakou cestou.

Cesta späť ubieha rýchlo, zaregistrujeme žltú značku, ktorou by sme zišli strmým svahom do obce Hrachovište. Na záver využijeme krátku zvážnicu, ktorou sa rýchlo dostaneme k autu.

Záver

Keď na opustenom parkovisku sadneme do auta, Maťko okamžite zaspáva. Nuž vyše 13 km a necelých 500 metrov prevýšenia ho dosť zmohlo. My ešte chceme posledné denné svetlo využiť na prejazd okolo hradného kopca. V Čachticiach odbočíme doľava a ideme popri riečke Jablonka, ktorá sa na viacerých miestach nezmestí do svojho koryta, popri jednokoľajovej železničke, ktorej tu hovoria "Čachtická strela", ďalej cez Višňové, Hrachovište, cez lazy, Osmek. Všetky miesta sú ďalším možným východiskom na Čachtický hrad. Scenérie tejto milej autovychádzky sú na mnohých miestach kúzelné, staré domy, lazy, výhľady.

No čas je v tento zamračený jesenný deň neúprosný a tak si vravíme, že sa sem ešte musíme vrátiť, aby sme si to naozaj vychutnali. A tak už iba šup na cestu 1. triedy do Vrbového a fijú domov. Tu nás čaká teplá polievka a manželov makovník. Bodka. Pod horúcou sprchou sa usmievam sama pre seba, po dlhom čase prvá krásna túra, nič náročné, pre mňa malé víťazstvo.

Použité zdroje:

Autorka fotografií: Soňa Mäkká

Fotogaléria k článku

Najnovšie